Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Er-1574-2013.pdf
PDF · 88.79 KB
No categories available
4Er/1574/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému SL SLOVAKIA, a. s. so sídlom Ľupčianska 57, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 346 403, zast. JUDr. Zuzanou Miadokovou, advokátom so sídlom Kalinčiakova 6206/2, 974 05 Banská Bystrica, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 3.156,87 Eur, poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,00 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD. so sídlom exekútorského úradu Južná trieda 93, 040 01 Košice pod spis. zn. EX 10303/2013, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietkam proti exekúcii v časti vymáhania uloženej povinnosti vo výške 1.645,79 Eur v y h o v u j e .
Súd námietky povinného proti exekúcii v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Súd exekúciu v časti vymáhania uloženej povinnosti vo výške 1.511,08 Eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,00 Eur z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 3.156,87 Eur, poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,00 Eur a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov DÔVERA zdravotnej poisťovne, a.s. č.k. 13063470731 zo dňa 03. 04. 2013.
Poverením č. 5601 096362 zo dňa 06. 06. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD. so sídlom exekútorského úradu Južná trieda 93, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 10303/2013.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30. 07. 2013, postúpil súdny exekútor súdu na rozhodnutie podanie povinného zo dňa 10. 07. 2013, ktorým podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu námietky proti exekúcii.
Povinný vo svojich námietkach uvádza, že vymáhaná suma bola zo strany povinného uhradená, a to suma 1.645,79 Eur prevodným príkazom na účet oprávneného dňa 14. 05. 2013 a suma 1.511,08 Eur a 10,00 Eur prevodným príkazom na účet oprávneného dňa 11. 07. 2013. Povinný ako dôkaz ne preukázanie svojho tvrdenia súdu predložil fotokópiu časti výpisov z účtu za príslušné obdobie.
K námietkam povinného proti exekúcii sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že povinný pri predmetných platbách nesprávne uviedol vo variabilnom symbole IČO. Správna špecifikácia variabilného symbolu mala byť tak, ako je uvedené vo výkaze nedoplatkov, číslo výkazu nedoplatkov, t. j. 1306340731. Nakoľko mal povinný aj iné dlžné obdobie, boli predmetné platby použité na úhradu tohto obdobia. Povinný až po začatí exekučného konania dňa 11. 07. 2013 uhradil 10,00 Eur so správnou špecifikáciou a predmetná platba bola zaúčtovaná na obdobie exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený trvá na správnosti podaného návrhu na vykonanie exekúcie a trvá na pokračovaní exekučného konania.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu.
Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku vykonateľný výkaz nedoplatkov DÔVERA zdravotnej poisťovne, a.s. č.k. 13063470731 zo dňa 03. 04. 2013, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 201301 do 201302 v sume 3.156,87 Eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,00 Eur. Podľa rozpisu dlžných súm k výkazu nedoplatkov dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 201301 predstavuje 1.645,79 Eur a za obdobie 201302 predstavuje 1.511,08 Eur. Predmetný výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. 04. 2013.
Povinný v podaných námietkach proti exekúcii uvádza, že vymáhaná suma bola zo strany povinného uhradená, a to suma 1.645,79 Eur prevodným príkazom na účet oprávneného dňa 14. 05. 2013 a suma 1.511,08 Eur a 10,00 Eur prevodným príkazom na účet oprávneného dňa 11. 07. 2013.
Súd z predloženej fotokópie výpisu z účtu povinného zo dňa 14. 05. 2013 zistil, že povinný v tento deň uskutočnil úhradu vo výške 1.645,79 Eur so zadaným variabilným symbolom 3634640300, špecifickým symbolom 0000201301, konštantným symbolom 3558 s poznámkou DOVEra 1/2013. Oprávnený vo svojom vyjadrení k námietkam povinného potvrdil predmetnú úhradu, avšak uviedol, že táto bola
vzhľadom na nesprávnu identifikáciu platby špecifickým symbolom použitá na úhradu iného dlžného obdobia. Na tomto mieste však súd uvádza, že povinný ako dlžník pri plnení dlhu má právo určiť, na plnenie ktorého dlhu má byť jeho úhrada započítaná. Povinný pritom toto svoje právo využil a pri úhrade sumy 1.645,79 Eur uviedol ako špecifický symbol obdobie, na úhradu ktorého mala byť jeho platba započítaná (201301), taktiež povinný v poznámke ako účel platby uviedol „1/2013“, a teda súd má za to, že povinný predmetnú svoju platbu jednoznačne identifikoval tak, aby bolo možné určiť, na plnenie ktorého dlhu má byť jeho úhrada započítaná. Pokiaľ teda oprávnený predmetnú platbu prijatú od povinného napriek takejto jej identifikácii zo strany povinného priradil na úhradu iného, ním zvoleného obdobia, súd z uvedeného nemôže vychádzať, keďže tento postup prekračuje oprávnenia oprávneného ako veriteľa. Súd preto námietky povinného považoval v tejto časti za dôvodné.
Súd mal teda na základe uvedeného preukázané, že po vzniku exekučného titulu, a to ešte pred doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (doručený súdnemu exekútorovi dňa 28. 05. 2013), t. j. ešte pred začatím exekučného konania v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v časti vymáhania uloženej povinnosti vo výške 1.645,79 Eur, o námietkach povinného vznesených proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Čo sa týka námietky povinného proti exekúcii o úhrade vymáhanej pohľadávky vo výške 1.511,08 Eur a 10,00 Eur zo dňa 11. 07. 2013, súd uvádza, že táto bola vykonaná až po dôvodnom začatí exekučného konania. Exekučné konanie bolo začaté dňom 28. 05. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže námietky proti exekúcii sú konaním (sporom) o tom, či exekúcia začala oprávnene, súd konštatuje, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému v tejto časti dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný v plnom rozsahu dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Preto súd námietky povinného považoval v tejto časti za nedôvodné.
Na základe uvedeného súd o námietkach povinného proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 50 ods. 5 prvej vety Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení exekúcie v príslušnej časti.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
V zmysle § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, na návrh účastníka alebo na základe podnetu súdneho exekútora, pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46
ods. 3 Exekučného poriadku) (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).
Súd z predloženej fotokópie výpisu z účtu povinného zo dňa 11. 07. 2013 zistil, že povinný v tento deň uskutočnil úhradu vo výške 1.511,08 Eur so zadaným variabilným symbolom 3634640300, špecifickým symbolom 0000201302, konštantným symbolom 3558 s poznámkou DOVEra 2/2013 a úhradu vo výške 10,00 Eur so zadaným variabilným symbolom 1306340731, špecifickým symbolom 0000201302, konštantným symbolom 3558 s poznámkou DOVERA-popl.za vykaz. Oprávnený vo svojom vyjadrení k námietkam povinného potvrdil predmetné úhrady, avšak uviedol, že úhrada vo výške 1.511,08 Eur bola vzhľadom na nesprávnu identifikáciu platby špecifickým symbolom použitá na úhradu iného dlžného obdobia. Na tomto mieste však súd opakovane konštatuje, že povinný ako dlžník pri plnení dlhu má právo určiť, na plnenie ktorého dlhu má byť jeho úhrada započítaná. Povinný pritom toto svoje právo využil a pri úhrade sumy 1.511,08 Eur uviedol ako špecifický symbol obdobie, na úhradu ktorého mala byť jeho platba započítaná (201301), taktiež povinný v poznámke ako účel platby uviedol „2/2013“, a teda súd má za to, že povinný predmetnú svoju platbu jednoznačne identifikoval tak, aby bolo možné určiť, na plnenie ktorého dlhu má byť jeho úhrada započítaná. Pokiaľ teda oprávnený predmetnú platbu prijatú od povinného napriek takejto jej identifikácii zo strany povinného priradil na úhradu iného, ním zvoleného obdobia, súd z uvedeného nemôže vychádzať, keďže tento postup prekračuje oprávnenia oprávneného ako veriteľa. Čo sa týka úhrady sumy 10,00 Eur, oprávnený vo svojom vyjadrení k námietkam povinného uviedol, že povinný po začatí exekučného konania dňa 11. 07. 2013 uhradil 10,00 Eur so správnou špecifikáciou a predmetná platba bola zaúčtovaná na obdobie exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd na základe podania povinného a ním predloženého dokladu a vyjadrenia oprávneného považuje za preukázané, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané v časti vymáhania uloženej povinnosti vo výške 1.511,08 Eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,00 Eur, a to splnením zo strany povinného po dôvodnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie v tejto časti.
Na základe uvedeného preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.