Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2048-2012.pdf
PDF · 72.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2048/2012
Uznesenie
Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava proti povinnému B. P., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XX, XXX XX K. K. na vymoženie pohľadávky vo výške 373,01 € s príslušenstvom, vo veci exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou so sídlom exekútorského úradu T.Vansovej 2, 984 01 Lučenec pod spis. zn. EX 2346/2012 na základe návrhu oprávneného zo dňa 18.07.2012 a poverenia Okresného súdu v Banská Bystrica č. 5601 087336 zo dňa 07.08.2012 z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 67,19 € a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 373,01 € s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 700-2111300312-GC04/12 zo dňa 05. 06.2012.
Poverením č. 5601 087336 zo dňa 07.08.2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Debnárovú so sídlom exekútorského úradu Lučenec, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 2346/2012.
Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu v Banskej Bystrici doručené dňa 04.11.2013 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie voči povinnému v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h ) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na trovy exekúcie. Zároveň žiadal oprávneného zaviazať na náhradu vzniknutých trov exekúcie v zmysle pripojeného vyúčtovania zo dňa 25.10.2013 a to s poukazom na ust. § 203 ods. 2 EP.
Oprávnený sa k návrhu súdneho exekútora na výzvu súdu vyjadril, kde uviedol, že ponecháva zastavenie exekúcie na rozhodnutie exekučného súdu.
Súdny exekútor šetrením zistil, že povinný nevlastní žiadny majetok postihnuteľný exekúciou, nevykonáva činnosť a nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného ani trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že pre okolnosti uvedené v žiadosti súdneho exekutora, nemožno exekúciu v danej veci vykonať ani v nej pokračovať. Majetok povinného nestačí ani na pokrytie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu 67,19 € , ktoré pozostávajú z odmeny 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov 22,80 eur a 20 % DPH 11,20 eur. Súd preskúmal špecifikáciu trov zo dňa 25.10.2013 a pripojeného EX spisu a dospel k záveru, že táto je správna a v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z.
Exekúcia sa začala dňa 24.07.2012, kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora .
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 203 Exekučného poriadku , ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložil oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Súd priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 22,80 Eur a to 17,90 eur poštovné, ostatné výdavky 3,50 eur a 1,40 eura za elektronické poplatky. Súd vychádzal z dokladov doložených v exekučnom spise EX 2346/2012.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH vo výške 11,20 ( odmena 33,19 eur + náhrada hotových výdavkov 22,80 eur).
Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 67,19 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O.s.p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.