Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-60-2013.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľky: X. C., L.. XX.X.XXXX, J. P. XXX/XX, proti odporcovi: L. C., L.. XX.X.XXXX, J. C. L. J., A.. K. Y. Č.. X, JUDr. Martin Balčík, advokátom, so sídlom v Košiciach, Na rožku 7, o určenie výživného pre manželku, takto
rozhodol:
návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 4.3.2013 žiadala zaviazať odporcu prispievať na jej výživu sumou 700,- EUR mesačne od 25.2.2013 do zaplatenia.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd dokazovaním vykonaným výsluchom navrhovateľky, obsahmi spisov XXPXXX/XXXX, XXPXXX/ XXXX, dokladmi o výdavkoch navrhovateľky a príjme účastníkov konania zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu v G. zo dňa X.X.XXXX G. D.. X.. XXPXXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.X.XXXX.
Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti D. C., L.. X.X.XXXX S. T. C., L.. X.XX.XXXX.
Na čas po rozvode boli obe maloleté deti zverené do starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého Samuela sumou 100,- EUR mesačne a maloletej Kristíny sumou 80,- EUR mesačne.
Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 8.7.2013 pod sp. zn. XXPXXX/XXXX boli maloleté deti zverené na čas do rozvodu účastníkov konania do starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu na maloletého Samuela sumou 100,- EUR mesačne a maloletú Kristínu sumou 80,- EUR mesačne a to od 3.4.2012 opakovane do budúcna. Uvedeným rozhodnutím súčasne bol zaviazaný na zaplatenie dlžného výživného od 3.4.2012 do 30.6.2013 pre maloletého Samuela vo výške
1.490,- EUR a maloletú Kristínu vo výške 1.192,- EUR mesačnými splátkami vo výške 50,- EUR a spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok.
V predmetnom konaní sa navrhovateľka domáha určenia výživného voči odporcovi z dôvodu, že od 1.2.2013 je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom poberá iba čiastočne invalidný dôchodok vo výške 122,- EUR ako aj dávku v hmotnej núdzi vo výške 63,99 EUR, spolu s prídavkami na dve deti v sume 22,50 EUR, teda jej celkový príjem mesačne predstavuje sumu 200,- EUR.
Odporca po predchádzajúcich nezhodách opustil spoločnú domácnosť, pričom od apríla roku 2012 neprispieval ani na výživu maloletých detí. Podľa tvrdenia navrhovateľky tento má pôsobiť v Ostrave ako stavbár s mesačným zárobkom cca 2.000,- EUR. Jej mesačné výdavky pozostávajú z nákladov na satelit vo výške 9,60 EUR, platieb za pevnú linku T-Com 15,- EUR mesačne a súčasne bola nútená uhradiť nedoplatky na mobilnom telefóne, ktorý splácala tromi mesačnými splátkami vo výške 39,- EUR za poskytnuté telekomunikačné služby za čas, kedy s odporcom žili v spoločnej domácnosti. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov žije spolu s maloletými deťmi u svojich rodičov, ktorí v podstate znášajú všetky ich náklady za bývanie.
Z predložených listinných dôkazov ako aj vyjadrenia odporcu a z obsahu spisov XXPXXX/XXXX S. XXPXXX/XXXX nesporne vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 7.200,- Kč, čo v prepočte je 262,- EUR, pričom z dôvodu uloženej povinnosti prispievať na výživu maloletých detí právoplatnými rozhodnutiami súdov platí mesačne bežné výživné spolu so splátkou dlžného výživného sumu 270,- EUR.
Z uvedeného dôvodu jeho príjem, ktorý dosahuje z reálneho pracovného pomeru nepostačuje ani na úhradu jeho základných životných potrieb s poukazom na súdom uloženú povinnosť prispievať na výživu maloletých detí.
Podľa§ 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa§ 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka si predmetným návrhom uplatňuje nárok na zaplatenie výživného pre manželku voči odporcovi za obdobie od 25.2.2013 opakovane do budúcna.
S poukazom na skutočnosť, že v zmysle ust. § 77 Zákona o rodine je možné priznať výživné iba odo dňa podania návrhu na začatie konania, v danom prípade odo dňa 4.3.2013 ako aj skutočnosť, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu v G. zo dňa X.X.XXXX pod sp. zn. XXPXXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX je nárok navrhovateľky na určenie manželského výživného dôvodné iba za obdobie odo dňa podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, preto súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vo zvyšku uplatneného nároku súd posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľky na určenie výživného voči odporcovi za čas trvania ich manželstva s poukazom na životnú úroveň účastníkov konania tak, aby táto bola v zásade rovnaká.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v rozhodnom období bola navrhovateľka nezamestnaná, poberala čiastočne invalidný dôchodok, dávky v hmotnej núdzi ako aj prídavky na maloleté deti, teda jej príjem predstavoval cca sumu 200,- EUR.
Súčasne odporca síce v rozhodnom období bol zamestnaný v Českej republike s čistým mesačným príjmom 7.200,- Kč, čo v prepočte predstavuje sumu 262,- EUR, avšak rozhodnutím Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. XXPXXX/XXXX mu bola uložená povinnosť od apríla roku 2012 prispievať na výživu maloletých detí pochádzajúcich z ich manželstva a to na maloletého Samuela vo výške 100,- EUR a maloletej Kristíny vo výške 80,- EUR.
S poukazom na uvedené skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného nie je dôvodný ani za čas trvania manželstva účastníkov konania z dôvodu nepreukázania, že v rozhodnom období bola životná úroveň na strane odporcu vyššia oproti životnej úrovni navrhovateľky.
S poukazom na príjem odporcu dosahovaný v trvalom pracovnom pomere s prihliadnutím na súdom uloženú povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 180,- EUR mesačne, mal súd za to, že zostávajúci príjem odporcu postačuje iba na úhradu jeho základných životných potrieb ako je bývanie, strava a ošatenie, pričom neboli preukázané také jeho príjmové ako aj majetkové pomery odôvodňujúcemu uloženie povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky. Napriek tomu, že navrhovateľka v priebehu súdneho konania tvrdila, že odporca poberá príjem aj z ďalšieho pracovného pomeru, dôkazné bremeno uvedeného tvrdenia však neuniesla, keďže túto skutočnosť preukázať nevedela.
Na základe uvedených skutočností preto súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.