Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-117-2013.pdf
PDF · 113.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9C/117/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: BRE BANK SPOLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, IČO: 001254524, podnikajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, so sídlom organizačnej zložky Pribinova č. 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpená advokátskou kanceláriou B & S Legal s.r.o., so sídlom Grösslingová č. 5, 811 09 Bratislava, IČO: 35929049, proti odporkyni: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. č. XXXX, XXX XX I. C., okres G., v konaní o zaplatenie sumy 3.072,04 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.072,04 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne zo sumy 2.719,81 eur od 22.01.2010 až do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.072,04 eur od 01.01.2012 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Súd konanie v časti čo do zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.072,04 eur od 22.01.2010 do 31.12.2011 zastavuje.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 152,37 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 232,35 eur, ktoré mu je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, advokátskej kancelárie B & S Legal s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.03.2013 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.072,04 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne zo sumy 3.072,04 eur od 22.01.2010 až do zaplatenia, ako aj so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.072,04 eur od 22.01.2010 až do zaplatenia, a súčasne sa domáhal nahradenia trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a z trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ prostredníctvom svojej organizačnej zložky BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike podniká na území SR a okrem iného poskytuje spotrebiteľské alebo hypotekárne úvery. Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ reg. číslo zmluvy XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni hotovostný úver, ktorý bol úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,5 % ročne. Odporkyňa sa dostala do omeškania so splácaním úveru v zmysle zmluvy, pričom k 21.01.2010 je odporkyňa v omeškaní so
zaplatením istiny vo výške 3.072,04 eur. Navrhovateľ odporkyňu viac krát vyzýval na zaplatenie dlhu, pričom z dôvodu omeškania odporkyne so splácaním predmetného úveru navrhovateľ v zmysle bodu 2.3.5 Všeobecných obchodných podmienok, ako aj v súlade s § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil.
Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 07.11.2013 navrhovateľ doplnil návrh na začatie konania, pričom na doplnenie poukázal na to, že predmetný úver „mPôžička“ je svojou povahou kontokorentný úver/úverový rámec, ktorý navrhovateľ ako banka poskytuje povoleným prečerpaním finančných prostriedkov na úverovom účte. Úrok dlžník platí len z čerpaných prostriedkov z úverového účtu v zmysle bodu 6.1 Zmluvy o úvere. Dlžník teda neplatí úrok z kladného zostatku na úverovom účte. Dlžník má právo kladný zostatok na úverovom účte kedykoľvek a opakovane použiť (bod 6.3 Zmluvy o úvere). Vzhľadom na túto skutočnosť sa akékoľvek sumy pripísané na účet ako debet - napr. opakované čerpanie stávajú súčasťou istiny pohľadávky. V zmysle bodu 6.5 Zmluvy o úvere sa navrhovateľ a odporkyňa dohodli, že navrhovateľ je oprávnený zaúčtovať čiastku úrokov na ťarchu úverového účtu. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení ďalej poukázal na to, že odporkyňa čerpala prostriedky z úverového rámca vo výške celkom 3.300,-eur, a to dňa 22.02.2009, pričom ostatné debetné operácie vyplývajúce z výpisu z úverového účtu predstavujú najmä úroky z úveru, ktoré sa v zmysle zmluvy pripisujú na ťarchu zostatku úveru. Odporkyňa za účelom splatenia úveru navrhovateľovi poukázala 7 platieb v období od 19.03.2009 do 23.10.2009 v celkovej výške 656,55 eur, pričom po tomto dátume nebola vykonaná žiadna ďalšia splátka úveru. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou úveru, navrhovateľ od zmluvy o úvere odstúpil a v zmysle bodu 2.3.8 Všeobecných obchodných podmienok sa všetky záväzky odporkyne vyplývajúce zo zmluvy o úvere stali splatné a odporkyňa je povinná celý úver s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy navrhovateľovi zaplatiť. Navrhovateľ od zmluvy odstúpil dňa 04.10.2011, pričom odstúpenie si odporkyňa neprevzala v odbernej lehote. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zmluvného úroku pri výpočte tohto úroku, poukázal na čl. 6 Zmluvy o úvere s tým, že od čerpania úveru do dňa posledného stavu na výpise, bol úrok priebežne v súlade so zmluvou o úvere pripisovaný (ako debet na úverový účet), a preto si navrhovateľ uplatňuje v súdnom konaní nárok na zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname na výpise do zaplatenia. Pokiaľ ide o zákonný úrok z omeškania, tento si navrhovateľ v zmysle doplnenia návrhu uplatnil až od 01.01.2012, pričom poukázal na to, že on od zmluvy o úvere odstúpil ešte v roku 2011, pričom v zmysle bodu 2.4.7 Všeobecných obchodných podmienok sa za deň doručenia odstúpenia považuje tretí deň odo dňa uloženia zásielky na pošte. Z uvedeného potom vyplýva, že doručenie odstúpenia od zmluvy nastalo najneskôr dňa 31.12.2011.
Keďže sa navrhovateľ pôvodne v návrhu na začatie konania domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % od 22.11.2010 až do zaplatenia, pričom v doplnení návrhu na začatie konania sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.01.2012 až do zaplatenia, súd považoval predmetné podanie v časti rozdielu uplatnených úrokov z omeškania za čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (t.j. čo do zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.072,04 eur od 22.01.2010 do 31.12.2011).
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila.
V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ďalej len „O.s.p.“ súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané a ktorých neúčasť na pojednávaní ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa, pričom súhlasil s prejednaním veci bez ich prítomnosti, ako aj v neprítomnosti odporkyne, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle zákonnej fikcie podľa § 47 ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä fotokópiou žiadosti o poskytnutie hotovostného úveru „mPôžička“ zo dňa 20.02.2009, fotokópiou Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ zo dňa 20.02.2009, fotokópiou potvrdenia o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.02.2009, fotokópiou harmonogramu splátok - „mPôžička“ zo dňa 22.02.2009, fotokópiou Odstúpenia od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ reg. č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.10.2011, fotokópiou Návrhu úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ zo dňa 04.10.2011, výpisom z úverového účtu odporkyne zo dňa 17.04.2012, fotokópiou Obchodných podmienok
poskytovania hotovostného úveru „mPôžička“ mBank zo dňa 25.03.2009, fotokópiou obálky k nedoručenej zásielke adresovanej odporkyni, fotokópiou sadzobníka poplatkov platného od 01.01.2009.
Vzhľadom k tomu, že právny vzťah, ktorý vznikol na základe Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ uzatvorenej dňa 20.02.2009 medzi navrhovateľom v právnom postavení veriteľa a odporkyňou v právnom postavení dlžníka, je právnym vzťahom s cudzím prvkom, t.j. navrhovateľom (keď veriteľom na základe predmetnej zmluvy o úvere je zahraničná osoba podnikajúca na Slovensku prostredníctvom pobočky zahraničnej banky), súd sa na prvom mieste zaoberal otázkou právomoci súdov SR na prejednanie a rozhodnutie v súdenej veci. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa je v predmetnom právnom vzťahu spotrebiteľom, súd dospel k záveru, že právomoc súdov SR je daná v zmysle čl. 15, bod 1, písm. b) a čl. 16, bod 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keď v zmysle čl. 15 bod 1 písm. b) predmetného nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia čl. 4 a čl. 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnú v splátkach, alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru a v zmysle čl. 16 bod 2 predmetného nariadenia, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Pri posúdení rozhodného práva, ktorým sa spravuje predmetná úverová zmluva súd vychádzal z čl. 5 ods. 1, odsek 2 a odsek 3 Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, keď v zmysle odseku 1 predmetného článku sa tento článok uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel, pričom s poukazom na odsek 3 predmetného článku, v zmysle ktorého bez ohľadu na ustanovenia čl. 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa čl. 3 zmluvy uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa. Keďže boli v súdenej veci splnené podmienky v čl. 5 odsek 2 predmetného Dohovoru, t.j. navrhovateľ prevzal objednávku odporkyne v štáte jej obvyklého pobytu (na území SR), je teda rozhodným právom v súdenej veci právny poriadok slovenský.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
dňa 20.02.2009 uzatvoril navrhovateľ v právnom postavení veriteľa s odporkyňou v právnom postavení dlžníka Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. číslo zmluvy XXXXXX-XXXXXXXXXX/ XXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver, pričom odporkyňa čerpala prostriedky z predmetného úveru vo výške celkom 3.300,-eur, a to dňa 22.02.2009. V predmetnej zmluve sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli na úrokovej sadzbe za predmetný úver vo výške 16,50 % ročne, pri ročnej percentuálnej miere nákladov na úver vo výške 17,81 % a priemernej ročne percentuálnej miere nákladov vo výške 20,09 %. Odporkyňa sa zaviazala predmetný úver splatiť v 60 mesačných splátkach splatných vždy k 22-mu dňu v mesiaci vo výške splátky 81,13 eur. Celkové náklady odporkyne ako spotrebiteľa v súvislosti s predmetnou zmluvou predstavovali sumu 1.569,43 eur. Z výpisu z úverového účtu odporkyne mal súd preukázané, že odporkyňa v súvislosti s úhradou predmetného úveru uhradila iba 6 splátok po 81,13 eur (t.j. dňa 19.03.2009, 17.04.2009, 18.05.2009, 19.06.2009, 22.07.2009, 19.08.2009) a jednu splátku vo výške 169,77 eur, a to dňa 23.10.2009. Po uvedenom dátume odporkyňa už neuhradila predmetný úver ani len čiastočne, pričom z uvedeného dôvodu potom navrhovateľ listom zo dňa 04.10.2009 odstúpil od zmluvy o poskytnutí predmetného úveru a súčasne predložil odporkyni návrh úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od predmetnej zmluvy. Keďže odporkyňa na návrh úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od zmluvy nijako nereagovala, a to čo i len čiastočnou úhradou žalovanej sumy, navrhovateľ sa v súdenej veci domáha zaplatenia žalovanej sumy spolu s príslušenstvom. Predmetná žalovaná suma pozostáva z neuhradených zmluvných úrokov ku dňu 21.01.2010 v celkovej výške 352,23 eur, poplatkov za telefonické a listové upomienky v celkovej výške 76,36 eur a neuhradenej istiny vo výške 2.643,45 eur. Pokiaľ sa navrhovateľ v súdenej veci domáhal zaplatenia poplatkov za telefonické upomienky a poplatkov za listové upomienky odoslané poštou, ich výška zodpovedá úprave uvedenej v Sadzobníku poplatkov navrhovateľa platnom od 01.01.2009.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: ) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou uzatvorenou podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého sa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby pôžičky úveru alebo v inej právnej forme, pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých obsah odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla pri jej uzatvorení ovplyvniť. Na predmetný zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať všetky ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. S poukazom na vyššie uvedené, súd podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska predpisov spotrebiteľského práva, pričom dospel k záveru, že v časti navrhovateľom požadovanej istiny predmetná zmluva zodpovedá normám spotrebiteľského práva. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže odporkyňa z dohodnutých 60 splátok uhradila navrhovateľovi iba 6 vyššie uvedených splátok a následne dňa 23.10.2009 sumu 169,77 eur, pričom následne napriek viacerým telefonickým a písomným výzvam zo strany navrhovateľa odporkyňa ďalšie splátky predmetného úveru navrhovateľovi nezaplatila, navrhovateľ listom zo dňa 04.10.2011 odstúpil od predmetnej zmluvy, čím v zmysle bodu 2.3.8 obchodných podmienok navrhovateľa sa nasledujúci deň po účinnosti odstúpenia od zmluvy stali všetky záväzky odporkyne vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy splatné a odporkyňa bola povinná v tento deň uhradiť celý úver spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľ spolu s odstúpením od zmluvy predložil odporkyni návrh úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od zmluvy, pričom odporkyňa tento návrh neakceptovala a navrhovateľovi po odstúpení od zmluvy neuhradila ani časť neuhradeného zostatku dlhu.
Pokiaľ sa navrhovateľ súčasne domáhal zaplatenia zmluvných úrokov zo sumy 3.072,04 eur vo výške 16,5 % ročne od 22.01.2010, súd návrhu v časti zmluvných úrokov vo výške 16,5 % ročne od 22.01.2010 zo sumy 2.719,81 eur vyhovel a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, keď je potrebné poukázať na to, že istina vo výške 3.072,04 eur pozostávala v časti 352,23 eur zo zmluvných úrokov, pričom napriek zmluvnému dojednaniu navrhovateľa a odporcu podľa názoru súdu nie je možné sa domáhať zmluvných úrokov zo zmluvných úrokov, keď Obchodný zákonníka nepripúšťa možnosť platiť zmluvný úrok zo zmluvných úrokov (t.j. z nárokov, ktoré sú svojím charakterom totožným nárokom), a teda neprichádza do úvahy branie úrokov z úrokov tzv. anatocizmus. Z uvedeného dôvodu súd potom priznal navrhovateľovi zmluvný úrok vo výške 16,5 % ročne od 22.01.2010 iba z tej časti istiny, ktorá nie je tvorená už kapitalizovanými zmluvnými úrokmi, t.j. zo sumy 2.719,81 eur.
Pokiaľ sa navrhovateľ v doplnení návrhu na začatie konania zo dňa 07.11.2013 domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.072,04 eur od 01.01.2012 až do zaplatenia, teda oproti návrhu na začatie konania sa už nedomáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.072,04 eur od 22.01.2010 do 31.12.2012, súd konanie v tejto časti zastavil.
Pokiaľ si však navrhovateľ súčasne s istinou v súdenej veci uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, t.j. po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.072,04 eur od 01.01.2012 až do zaplatenia, súd dospel k záveru, že predmetný nárok (v znení čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania) je v celom rozsahu dôvodný, pričom výška úroku z omeškania, t.j. 9 % ročne vychádzajúc z úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu 01.01.2012, t.j. ku dňu splatenia celého peňažného dlhu zodpovedá výške úroku prezumovanej § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 (t.j. uplatnená výška úrokov z omeškania je o 8%- tuálnych bodov vyššia ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase vzniku omeškania so splnením celého peňažného dlhu). Na rozdiel od právneho záveru vysloveného vyššie ohľadne neprípustnosti ďalšieho úročenia zmluvných úrokov zmluvnými úrokmi, súd vo vzťahu k úročeniu zmluvných úrokov úrokom z omeškania vyhodnotil nárok uplatnený navrhovateľom za dôvodný, a to s poukazom na to, že navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania z kapitalizovaných zmluvných úrokov v zmysle zmluvného dojednania, čím sa predmetné kapitalizované zmluvné úroky stali súčasťou istiny a je prípustné ich úročiť úrokmi z omeškania. Na odlíšenie uvedeného právneho záveru od právneho záveru vysloveného súdom ohľadne neprípustnosti úročenia kapitalizovaných zmluvných úrokov zmluvnými úrokmi súd poukazuje na to, že v prípade úročenia kapitalizovaných zmluvných úrokov úrokmi z omeškania sa jedná o úročenie iného nároku, ktorý sa stal súčasťou istiny. Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že rovnako by bolo neprípustné úročiť úrokmi z omeškania úroky z omeškania bez ohľadu na to, či by sa stali súčasťou istiny.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech (navrhovateľ mal vo veci úspech v časti čo do zaplatenia istiny vo výške 3.072,04 eur, v časti zmluvných úrokov vo výške 16,5 % ročne zo sumy 2.719,81 eur od 22.01.2010 až do zaplatenia, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavujú výšku 1.745,89 eur, a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.072,04 eur od 01.01.2012 až do zaplatenia, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali výšku 538,57 eur), náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti odporkyni, ktorá mala vo veci úspech v pomerne menšej časti (t.j. v časti, v ktorej zobral navrhovateľ bez právne relevantného dôvodu návrh na začatie konania v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.072,04 eur od 22.01.2010 do 21.12.2011, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 537,05 eur späť a v časti čo do zaplatenia zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne zo sumy 352,23 eur od 22.01.2010 až do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 226,10 eur, v ktorej časti bol návrh na začatie konania zamietnutý). Účelne vynaložené trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 184,-eur, zo súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisov podaní, ktoré boli urobené elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom v celkovej výške 19,-eur (predmetné súdne poplatky boli vyrubené uzneseniami tunajšieho súdu č.k. 9C/117/2013-71 zo dňa 08.11.2013 č.k. 9C/117/2013-57 zo dňa 30.09.2013 a č.k. 9C/117/2013-110 zo dňa 26.11.2013) a z trov právneho zastúpenia vo výške 309,55 eur, ktoré boli priznané v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhlášky“) nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi odmena vo výške 121,17 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky), potom za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania na súd), t.j. 2 x 121,17 eur, čo predstavuje sumu 242,34 eur. V súlade s § 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky, právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvomi úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2013 vo výške 2 x 7,81 eur, t.j. spolu 15,62 eur. V súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky, podľa ktorého sa zvyšuje odmena a náhrady podľa tejto Vyhlášky o DPH vo výške 20 %, súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa DPH z odmeny a to z režijných paušálov k jednotlivým úkonom právnych služieb vo výške 51,59 eur (t.j. 20 % zo sumy 257,96 eur). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní úspešný v rozsahu 87,53 % predmetu konania pri zohľadnení pomeru výšky uplatnenej istiny spolu so zmluvnými úrokmi a úrokmi z omeškania ku dňu rozhodnutia vo veci samej a výšky predmetu konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené a návrh v časti zamietnutý), keď v návrhu uplatnená istina spolu so zmluvnými úrokmi a úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku prestavovala výšku 6.119,65 eur a súčet nárokov navrhovateľa pozostávajúcich z istiny, priznaných zmluvných úrokov a úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval
výšku 5.356,50 eur a súčet nárokov, ktorých bol návrh na začatie konania zamietnutý, resp. bolo konanie z dôvodu na strane navrhovateľa zastavené, predstavoval výšku 763,15 eur, súd priznal navrhovateľovi pomernú náhradu trov konania vo výške 75,06 % (t.j. rozdiel úspechu navrhovateľa vo výške 87,53 % a úspechu odporcu vo výške 12,47 %), čomu zodpovedajú trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 152,37 eur (t.j. 75,06 % zo sumy zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 184,-eur a z vyrubených súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní v celkovej výške 19,-eur) a z trov právneho zastúpenia vo výške 232,35 eur (t.j. 75,06 % zo sumy 309,55 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.