Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/373/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -92 zo dňa 3. júna 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súčasne rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. konal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj v neprítomnosti odporcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. , pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 20.07.2005 bol na Exekútorsky úrad JUDr. Jozefa Rišiana, so sídlom v B., doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, proti povinnému: V. F., B. XXXX/XX, K., na vymoženie sumy 16.183,- Sk s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 6506/05, NZ 59496/05 zo dňa 04.12.2005, vydaného Notárskym úradom JUDr. Ondreja Ďuriača v J.. Na základe uvedeného exekučného titulu bola dňa 13.04.2006 okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. . Dňa 10.05.2006 súd vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana na vykonanie exekúcie na základe uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 20.09.2010 bol Okresnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktoré podanie bolo dňa 14.10.2010 odoslané súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k

trovám exekúcie a predloženie exekučného spisu. V podaní doručenom súdu dňa 08.11.2010 si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 159,42 Eur a zároveň predložil exekučný spis.

Uznesením č. k. -21 zo dňa 02.12.2010 bolo žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené a vykonaním uvedenej exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu v L.. Zároveň súd určil trovy súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana na sumu 143,62 Eur. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 15.12.2010 JUDr. Jozef Rišian odvolanie v časti výroku o určení trov exekúcie. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -30 zo dňa 25.03.2011 (právoplatným dňom 20.06.2011), uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil, v nenapadnutej časti ponechal rozhodnutie nedotknuté a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Dňa 14.06.2011 súd vydal pod číslom 5508*015273 poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 418,24 Eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 118,93 Eur a trovy exekúcie.

V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil voči odporcovi podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len ) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková ujma mala mu byť spôsobená tým, že Okresný súd Ružomberok nerozhodol v exekučnom konaní o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu.

Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujúc ust. , , , , , , ďalej citujúc ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.08.2005 a ust. a Exekučného poriadku konštatoval, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zmysle Exekučného poriadku (v prejednávanej veci žalobcu) bol doručený Okresnému súdu Ružomberok dňa 20.09.2010, avšak predmetné exekučné konanie sa začalo už dňa 20.07.2005, a preto okresný súd aplikoval ust. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ktoré neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K zmene citovaného zákonného ustanovenia došlo až účinnosťou od 01.09.2005.

V súlade s výsledkami vykonaného dokazovania súd potom dospel k záveru, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne a bez zbytočných prieťahov, pričom všetky vykonávané úkony (zaslanie návrhu oprávneného a žiadosť pôvodnému exekútorovi o vyčíslenie trov exekúcie a doručenie exekučného spisu) smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané v súlade s Exekučným poriadkom. Exekučný súd rozhodol o zmene exekútora bez zbytočného odkladu po tom, ako mu bola poskytnutá zo strany pôvodného exekútora súčinnosť a poverenie pre nového exekútora vydal hneď ako boli s konečnou platnosťou vyriešené otázky súvisiace s exekúciou vedenou pôvodným exekútorom. Odhliadnuc od uvedeného, exekučné konanie bolo začaté pred 01.09.2005, pre ktoré konania právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, preto súd návrh na začatie konania vyhodnotil ako nedôvodný.

Keďže súd nemal preukázanú existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní, t.j. nemal preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal, keďže tento si v priebehu konania uplatnil náhradu trov konania, avšak v zákonnej lehote nijako nevyčíslil ich výšku a ani z obsahu spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Súdu vytýkal, že nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Uvedené považuje za porušenie základného práva na kontradiktórny súdny proces, ako aj porušenie , pričom osobitne zdôraznil, že odporca vo vyjadrení vzniesol námietku premlčania a na túto námietku nemohol navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom reagovať. Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa navrhovateľa nebolo možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod z odôvodnenia rozhodnutia nie je poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Zároveň navrhovateľ poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd.

Navrhovateľ zotrval na tvrdení, že zákonom stanovená lehota na rozhodnutie exekučného súdu v konaní nebola dodržaná, čo potvrdzuje aj odôvodnenie napadnutého rozsudku. V dôsledku toho bol v súdenej veci preukázaný navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, spočívajúci vo viacerých skutočnostiach a nielen jednej z nich. Konajúci súd sa mal preto vysporiadať pri rozhodovaní vo veci so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania ( veta prvá ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa v spojení s ust. a , rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

Primárne je zo strany odvolacieho súdu potrebné poukázať na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ).

V tejto súvislosti je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na súdy) hmotno-právne odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. V odvolaní navrhovateľa niet jedinej zmienky (tobôž protiargumentácie) vo vzťahu k argumentácii okresného súdu obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, že pri rozhodovaní Okresného súdu Ružomberok v exekučnej veci, z ktorej si uplatňuje svoj nárok navrhovateľ žalobou v tomto súdnom konaní, v štádiu konania o návrhu na zmenu súdneho exekútora, došlo k prieťahom (t. j. k nesprávnemu úradnému postupu), v dôsledku čoho by navrhovateľovi mala vzniknúť materiálna škoda v sume 175,- Eur a nemajetková ujma v sume 110,64

Eur s poukazom na a Odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.

Vo vzťahu k odvolacej námietke, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (odhliadnuc od okolností, že v súdenej veci žiadne rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti, ako to udáva odvolateľ, neexistuje, nebolo odvolacím súdom vydané), z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v súdenej veci neboli zákonným sudcom oznámené ( ) skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený z rozhodovania. Navrhovateľ explicitne vylúčil podanie námietky zaujatosti proti sudcom okresného súdu (č. l. 30), preto je argumentácia odvolateľa o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná.

Odvolací sú ďalej poukazuje na skutočnosť, že pôvodný zákonný sudca JUDr. Jozef Turza, necítil sa vo veci zaujatý. Po odchode JUDr. Jozefa Turzu na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd SR od 01.04.2013, v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Ružomberok na rok 2013 účinného od 04.04.2013 veci nerozhodnuté v jeho senáte, boli prerozdelené náhodným výberom medzi sudcov vybavujúcich príslušnú agendu. Odo dňa 04.04.2013 zákonným sudcom v prejednávanej veci bol JUDr. Branislav Klukoš. Uvedený sudca vytýčil termín pojednávania na deň 03.06.2013, ktoré predvolanie prevzal navrhovateľ a jeho právny zástupcu dňa 22.05.2013. Podaním doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 03.06.2013 navrhovateľ podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu z dôvodov, že navrhovateľovi nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Ružomberok.

Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažnej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie.

Je nutné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacích činností riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže byť dôvodov ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak apriori stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom ( ). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vnímať aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého súdneho systému, aj konkrétneho súdu na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislostí je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.11.2011).

V prejednávanej veci zákonný sudca JUDr. Branislav Klukoš nekonal a nerozhodoval v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonného sudcu JUDr. Branislava Klukoša z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Pokiaľ zákonný sudca neakceptoval návrh na zrušenie nariadeného pojednávania na deň 03.06.2013 z dôvodov uvedených navrhovateľom vo svojom podaní zo dňa 30.05.2013, nepostupoval v rozpore so zákonom.

Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými zásadami/ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje procesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný,

pričom o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. Z obsahu spisu vyplýva, že termín pojednávania vo veci bol nariadený na deň 03.06.2013. Prvostupňový súd doručil navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k návrhu, ktoré došlo na Okresný súd Ružomberok dňa 15.05.2013 (č. l. 68 až 77 spisu) na vyjadrenie navrhovateľovi, ktoré prevzal jeho právny zástupca dňa 22.05.2013, o čom svedčí ním podpísaná doručenka nachádzajúca sa na č. l. 78 spisu. Termín pojednávania (dňa 03.06.2013) prvostupňový súd vytýčil dňa 17.05.2013 a navrhovateľovi bolo toto predvolanie doručené dňa 22.05.2013. Až dňa 03.06.2013 bol konajúcemu súdu doručený návrh navrhovateľa na „zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady nestranného súdu a sudcu“, pričom okresný súd nedopustil sa pochybenia, keď vyhodnotil dôvody návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania a podľa ust. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Správnym je aj samotné vecné vyhodnotenie uplatneného dôvodu odročenia ako nie dôležitého ( ), ako to korešponduje s vyššie uvedeným záverom o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o nedoručení rozhodnutia nadriadeného súdu o vylúčení sudcov okresného súdu a konaní „vylúčeného“ sudcu. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Ustanovenie v spojení s umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania. Iné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiaducim prieťahom v konaní, ktorých (tvrdená) existencia je v konečnom dôsledku základom samotného nároku uplatňovaného navrhovateľom v žalobe.

Bez akéhokoľvek racionálneho základu sú tvrdenia odvolateľa v tom smere, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je mimo rámca akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením podstatného obsahu exekučného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. ktorý dôkaz výslovne (č. l. 2 spisu) požadoval samotný navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Úplne zmätočným je tvrdenie odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania (za stavu kedy sa odporca nevyjadril k podanej žalobe). V súdenej veci je totiž nepochybné, že pojednávanie nariadené bolo a odporca sa k veci vyjadril, pričom vyjadrenie odporcu bolo navrhovateľovi doručené spolu s predvolaním na súdne pojednávanie.

Odvolacie námietky navrhovateľa sa nedotýkajú hmotno-právnych dôvodov pre ktoré okresný súd žalobu zamietol.

Hmotno-právnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v súdenej veci nedošlo k prieťahom s poukazom na skutkový stav popísaný vyššie. Súd potom nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci by bolo preto nadbytočné.

Navrhovateľ nijako nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli hmotno- právnym dôvodom zamietnutia návrhu, a preto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne

rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. správne a presvedčivo odôvodnil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil ( ) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.