Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-149-2013.pdf
PDF · 84.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/149/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: Z. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XX, O., zast. splnomocnenou zástupkyňou M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, O., proti odporcovi: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., C. XXX, o určenie výživného t a k t o
rozhodol:
I. Odporca A. Z., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky Z. Z., nar. X.XX.XXXX sumou 100,-- Eur mesačne, do každého 15-ého dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna.
II. Dlžné výživné za obdobie od 6.8.2013 do 11.12.2013 vo výške 422,90 Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať spolu s bežným výživným po 10,-- Eur mesačne, pod následkami straty výhody splátok.
III. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.
IV. Návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti súd z a m i e t a .
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať jej z titulu výživného mesačne sumou 150,-- Eur, lebo si vyživovaciu povinnosť k nej dobrovoľne neplní.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Bol ochotný prispievať na výživu navrhovateľky nanajvýš sumou 50,-- Eur tvrdiac, že jeho zárobkové a majetkové pomery platiť vyššie výživné neumožňuje.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka je dospelou dcérou odporcu, ktorá pochádza z jeho manželstva s Janou Semanovou, ktoré doposiaľ trvá.
Výsluchom matky navrhovateľky Jany Semanovej súd zistil, že odporca je jej manžel, s ktorým od júla minulého roku nežije v spoločnej domácnosti, lebo rodinu opustil. Sama sa stará o navrhovateľku , o 9 ročnú dcéru a 20-ročného postihnutého syna. Dcéra navštevuje 4. ročník Obchodnej akadémie v Košiciach. Je v maturitnom ročníku s čím sú spojené zvýšené výdavky, preto okrem pravidelných mesačných výdavkov v tomto roku vznikli ďalšie výdavky v súvislosti so stužkovou slávnosťou.
Pravidelne uhrádza dcére cestovné, pretože každý deň dochádza do Košíc, cestuje kombinovane vlakom, autobusom a MHD, čo mesačne stojí 94 €. Poplatok za obedy v školskej jedálni mesačne predstavuje 25 €. Hygienické potreby a ošatenie stojí cca 25 - 30 € mesačne, poplatok za telefón 10 € mesačne a za internet 10,26 € mesačne. Okrem toho jej mesačne dáva max. 10 € vreckové a zakupuje výživové doplnky, pretože v dôsledku zdravotných problémov, ktoré majú dlhodobý charakter, musí ich užívať čo stojí približne 15€ mesačne. Na mladšiu 9 ročnú dcéru súd určil odporcovi výživné vo výške 65 € mesačne. Plnoletý 20-ročný syn je na invalidnom dôchodku, je postihnutý. Poberá dôchodok vo výške 300 € a ona je jeho opatrovateľkou, preto poberá od štátu opatrovateľský príspevok 200 € mesačne. Iný príjem v rodine nie je. Nesúhlasila preto s tým, aby odporca platil výživné iba v rozsahu 50 € už aj vzhľadom k tej skutočnosti, že na mladšiu dcéru súhlasil s vyšším výživným 65 € ale dospelá dcéra si vyžaduje oveľa väčšie výdavky, preto trvala na výživnom vo výške 150,-- Eur mesačne.
Výsluchom odporcu súd zistil, že vyživovaciu povinnosť k staršej dcére nie je schopný plnil v požadovanom rozsahu. Pracuje ako stolár a zarobí mesačne okolo 300 €. Prevádzka, v ktorej je zamestnaný je v dedine kde aj býva, preto nemá výdavky na dochádzku do zamestnania. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým prispieva na výdavky sumou 100 € mesačne, platí výživného na mladšiu dcéru vo výške 65 € mesačne, iné výdavky nemá. Tvrdil, že navrhovateľke prispel na výdavky súvisiace so stužkovou slávnosťou sumou 50 €, tak, že si na to požičal od matky. V spoločnosti AMRUC, s.r.o. Vinné zarobí iba minimálnu mzdu, a preto žiadal, aby súd to pri určovaní výživného zobral do úvahy.
Z potvrdenia vystaveného Obchodnou akadémiou v Košiciach zo dňa 3.9.2013 súd konštatuje, že výdavky spojené so štúdiom na škole u navrhovateľky v tomto školskom roku boli nasledovné: príspevok ZRPŠ - 30 € , priemerne výdavky na stravu na jeden mesiac, obedy v školskej jedálni - 19 € , maturitný ročník výdavky na stužkovú a záver štúdia - 210 €. Obvyklý príspevok do triedneho fondu za školský rok 10 €.
Z prehľadu pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľky vyplýva, že cestovný lístok vlakom z miesta bydliska do Košíc stojí 1,32 €, týždenný spiatočný 13,20 €, mesačný spiatočný 79,20 €, mesačný poplatok na MHD - 15 €, čo mesačne spolu predstavuje 94,20 €. Poplatok za internet mesačne stojí 10,26 €, čo vyplýva z faktúry vystavenej spoločnosťou GB SIT Veľaty, ktorá je poskytovateľom internetových služieb.
Z lekárskych správ vyplýva, že navrhovateľka sa lieči u gastroenterológa a s tým je spojené diétne stravovanie kvôli alergii na potraviny.
Z potvrdenia ÚPSVaR v Trebišove vyplýva, že matka navrhovateľky poberá peňažný príspevok za opatrovanie syna mesačne vo výške 200,25 €.
Z pracovnej zmluvy odporcu súd konštatuje, že je zamestnaný v spoločnosti AMRUC, s.r.o. Vinné v pracovnom pomere na dobu neurčitú od 16.7.2013, so skúšobnou dobou 3 mesiace. Z platobného výmeru zo dňa 16.7.2013 vyplýva, že základná mzda odporcu predstavuje 337,70 € mesačne.
Zo mzdového listu odporcu súd konštatuje, že za obdobie júl až december 2013 zarobil v priemere 245,14 €.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 16P/203/2013 súd konštatuje, že v konaní o úpravu rodičovských práva a povinností k mal. Eme Semanovej súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej mal. Emu zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou 65,-- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2013.
Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu vyplýva priamo zo zákona vzniká voči dieťaťu jeho narodením a trvá až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby.
Súd konštatuje, že navrhovateľka, ktorá je plnoletá, študuje na strednej škole, teda sa ešte pripravuje na budúce povolanie je preto odkázaná výživou na svojich rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a účastníkmi konania potvrdené, že odporca opustil spoločnú domácnosť v júli minulého roku a dobrovoľne si vyživovaciu povinnosť k deťom neplnil. Matka navrhovateľky si vyživovaciu povinnosť plní aj každodennou, sústavnou starostlivosťou, vedením domácnosti a keďže je obmedzená v pracovných možnostiach lebo sa stará o postihnutého syna ako jeho opatrovateľka, nie je schopná zabezpečiť si príjem z pracovnej činnosti. Nesporná je aj tá skutočnosť, že výdavky na strane navrhovateľky presahujú príjem matky ako aj to, že okrem nej má vyživovaciu povinnosť aj k ďalšej dcére a bez pomoci rodičov, u ktorých s deťmi žije, by nedokázala ich výživu zvládnuť. Rodičom ničím neprispieva na výdavky spoločnej domácnosti lebo nemá z čoho. Odporca rodinu opustil a napriek tomu, že bol živnostníkom, prestal podnikať, zamestnal sa u terajšieho zamestnávateľa kde dosahuje iba minimálny príjem, čo však neznamená, že táto skutočnosť môže byť na škodu jeho detí, ktoré sú výživou na neho odkázané. Odporca okrem vyživovacej povinnosti k mal. Eme vo výške 65 € mesačne iné pravidelné výdavky nemá, okrem príspevku na výdavky spoločnej domácnosti rodičom, ktorým platí 100 € mesačne. Súd je toho názoru, že výživné voči deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami preto zobral do úvahy to, že odporca má odborné schopnosti na to, aby si našiel inú, lepšie platenú prácu, neuspokojil sa s minimálnym príjmom, nič mu nebráni hľadať si prácu aj mimo miesta bydliska kde je málo pracovných príležitostí, a preto je súd toho názoru, že v tomto sme odporca neurobil nič, nepreukázal, že sa snaží hľadať prácu inde, nepreukázal prečo a z akého dôvodu prestal podnikať vo svojom odbore práve od času, keď opustil rodinu a všetko nasvedčuje tomu, že odporca zámerne prijal menej platenú a nevýhodnú prácu len preto, aby jeho terajšie zárobkové pomery neumožňovali primerane potrebám detí prispievať na ich výživu.
Súd musel zohľadniť aj to, že potreby dospelej dcéry, ktorá je v maturitnom ročníku, sú niekoľko násobne vyššie než výživné aké bol ochotný odporca platiť ale aj ako potreby mal. Emy, na ktorú odporca platí výživné 65 € na základe rodičovskej dohody, teda sám s tým súhlasil. Berúc do úvahy vek navrhovateľky, jej potreby a možnosti na strane matky, ktorá si vyživovaciu povinnosť plní aj
každodennou starostlivosťou o dcéru, považoval súd sumu 100 € mesačne za primeranú preto rozhodol tak, ako to je vo výroku tohto rozhodnutia.
Navrhovateľka požadovala vyššie výživné ale vzhľadom k tomu, že pomery otca nateraz neumožňujú určiť výživné v požadovanom rozsahu, návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti súd zamietol.
Súčasne rozhodol súd o dlžnom výživnom, ktoré vyčíslil odo dňa podania návrhu na súd do dňa rozhodnutia súdu sumou uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia.
Navrhovateľka mala v konaní čiastočný úspech, trovy konania nežiadala, odporcovi trovy nevznikli, a tak súd účastníkom trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).