Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_4T-68-2013.pdf
PDF · 72.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/68/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2013, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného B. N., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr. zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný B. N. L. S. W. B. F. M. N. Ý. , nar. XX. XX. XXXX v M. I. O., trvale bytom M.Š. Č.. XXX, okres L., prechodne bytom B. - M., K. Č.. XX,
sa
podľa § 285 písm. e/ Tr. poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre skutok, ktorý sa mal stať tak,
že
aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom sudkyne Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P 133/2009 zo dňa 15. 12. 2009, právoplatným dňa 20. 01. 2010 uložená povinnosť prispievať zvýšeným výživným na maloletého X. N., nar. XX. XX. XXXX sumou 37 € mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2009 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., M. H. Č.. XXXX/XX, svoju vyživovaciu povinnosť si od mesiaca august 2011 do súčasnosti riadne neplnil a v tomto období bol zamestnaný, pričom v mesiaci január 2013 uhradil sumu 40 €, v mesiaci február 2013 sumu 40 € a v mesiaci marec 2013 sumu 40 €, čím mu
za obdobie od 01. 08. 2011 do 11. 12. 2013 vznikol dlh na výživnom voči X. N., nar. XX. XX. XXXX vo výške 1.036 €, ktorý zaplatil v splátkach za obdobie júl až december 2013 v celkovej sume 930 €,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. Zákona,
nakoľko trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra vo Zvolene podala dňa 23. 04. 2013 obžalobu na B. N. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr. zákona. Predmetom obžaloby bol skutok, ktorým sa obžalovanému kládlo za vinu neplnenie vyživovacej povinnosti na maloletého X. N. od augusta 2011, ktorá mu bola uložená vo výške 37,00 € mesačne, pričom na výživnom v roku 2013 zaplatil sumy v januári 40,00 €, vo februári 40,00 €, v marci 40,00 €, čím ku dňu podania obžaloby vznikol dlh vo výške 657,00 €.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 11. 12. 2013 a to v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovanému bola obžaloba ako aj predvolanie na hlavné pojednávanie riadne a včas doručené, svoju neprítomnosť obžalovaný včas a riadne ospravedlnil. Preto súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpoveď obžalovaného z prípravného konania.
V prípravnom konaní bol obžalovaný vypočutý cestou dožiadania v Českej republike, kde sa obžalovaný zdržiava. Pri výsluchu obžalovaný potvrdil, že má stanovenú vyživovaciu povinnosť na syna X. vo výške 37,00 €. Je pravdou, že od augusta 2011 prestal platiť na syna, pretože mal zato, že syn ukončil strednú odbornú školu, bolo mu 18 rokov, myslel si, že si sám zarába. Nevedel o tom, že ďalej pokračoval v štúdiu. Nikto z jeho rodiny, ani syn ho nekontaktoval, preto si myslel, že výživné už platiť nemusí. V uvedenom období sa obžalovaný zdržiaval v Českej republike, bol zamestnaný v spoločnosti PEMANOBRA Group, kde 22. 08. 2011 podpísal výpoveď. Jednalo sa o pracovnú agentúru, cez ktorú pracoval pre firmu DAIHO, kde mal mesačný zárobok v priemere 11.000,- Kč v čistom. Potom asi za štyri dni nastúpil do ďalšej pracovnej agentúry MANPOWER, kde pracoval v podniku SONY necelé tri mesiace a mal priemerný zárobok 9.500,-- Kč mesačne. Dôvodom skončenia pracovného pomeru tu bolo, že mal prísľub práce v zahraničí. Odišiel preto na vlastnú žiadosť, práca v zahraničí mu však nevyšla. V období od 29. 11. 2011 do 16. 01. 2012 nikde nepracoval, na úrade práce sa nehlásil. 16. 01. 2012 nastúpil do zamestnania v Plzni - podnik Yazaki, kde pracoval štyri dni. Keďže sa mohol vrátiť do predchádzajúceho zamestnania vo firme DAIHO, opätovne tam nastúpil, kde pracoval aj v čase výsluchu (dňa 15. 01. 2013), tam mal plat v priemere 11.000,-- Kč mesačne v čistom. V Českej republike žije v Plzni v garsónke, kde si platí mesačný nájom 4.900,-- Kč a elektrinu mesačne 1.000,-- Kč. Je nemajetný, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo. Keď sa dozvedel, že mu trvá vyživovacia povinnosť, je jeho snahou dlh postupne uhradiť.
Vo veci bola vypočutá svedkyňa S. N., ktorú zároveň splnomocnil poškodený X. N. zastupovaním v tejto veci. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný začal platiť výživné od januára 2013 do júna 2013 po 40,00 €, čo je spolu 240,00 €, za júl a august bolo uhradené 20,00 € a 10,00 €, v októbri jej bola vyplatená čiastka 40,00 €, v novembri 40,00 € a v decembri rovnako 40,00 €, o čom jej prišla poštová poukážka, nebola si túto sumu ešte vyzdvihnúť. Ďalej svedkyňa uviedla, že syn X. navštevuje 2. ročník Vysokej školy v Žiline.
Súd oboznámil platbu obžalovaného na výživnom z októbra 2013 vo výške 660,00 €. Svedkyňa N. potvrdila, že týmto je výživné do 31. 11. 2013 uhradené. Súd konštatoval, že výživné za mesiac december ku dňu rozhodovania nebolo splatné.
Podľa § 86 písm. a/ Tr. zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, kedy obžalovaný ku dňu rozhodnutia súdu uhradil celý dlh na výživnom za obdobie od augusta 2011 do 30. 11. 2013, súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr. zákona, pretože zaplatením dlžného výživného trestnosť činu zanikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).