Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1663-2006.pdf
PDF · 85.88 KB
Case nature
Subarea
17Er/1663/2006
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (univerzálny právny nástupca obchodnej spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019), proti povinnému: Rudolf Hrúz, nar. 16.03.1944, M. Galandu 4653/14, 036 01 Martin, o vymoženie uloženej povinnosti 1030,98 Eur (31.059,30,-Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu pod sp. zn. EX 1720/2006 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 45,67 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu sa pod spis. zn. EX 1720/2006 vedie exekúcia na návrh oprávneného zo dňa 02.05.2006, doručený súdnemu exekútorovi dňa 04.05.2006. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Platobného rozkazu Okresného súdu Martin č.k. 14Cb/213/2004-49 zo dňa 26.04.2005.
Okresný súd Mratin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 039363* zo dňa 26.05.2006.
Dňa 08.02.2012 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi bolo zastavené pre nedostatok majetku. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie, ktoré si v priloženom vyúčtovaní vyčíslil na sumu 61,61 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 7 ods.1, 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa ust. § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Z uznesenia Okresného súdu Martin spis. zn. 17D/38/2011, Dnot 45/2011 zo dňa 10.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2011, súd zistil, že povinný zomrel dňa 06.01.2011. Dedičské konanie po povinnom bolo zastavené v zmysle ust. § 175h OSP z dôvodu, že povinný nezanechal žiadny majetok postihnuteľný exekúciou, teda zomrel nemajetný. Súd preto v zmysle ust. § 107 ods. 1 OSP v prvom rade skúmal, či v prebiehajúcom exekučnom konaní možno pokračovať s dedičmi povinného, alebo má toto konanie zastaviť. Pretože bolo dedičské konanie predmetným uznesením po povinnom zastavené v dôsledku toho, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, súd konštatuje, že nedošlo k prechodu dlhov povinného ako poručiteľa na jeho dedičov, t.j. povinný zomrel bez právneho nástupníctva a zároveň má súd dostatočne preukázané, že povinný bol nemajetný, teda nevlastnil žiadny majetok postihnuteľný exekúciou. Ide o prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní ďalej pokračovať a konanie je potrebné zastaviť, keďže majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov konania, ktoré si súdny exekútor uplatnil v podnete na zastavenie exekúcie vo výške 61,61 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk (po prepočte 6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 cit. zákonného ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk ( po prepočte 3,32 Eur).
Súdny exekútor si uplatnil časovú odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 288/1995 Z.z. za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške 26,56 Eur, a to za spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie 35min.- 1hodina, spracovanie príkazu na začatie exekúcie- mzda 35min.- 1hodina, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 35min.- 1 hodina, spracovanie návrhu na zastavenie 35min.- 1hodina.
Z odôvodnenia rozsudku NS SR zo dňa 28.5.2007 sp. zn. 1 MCdo 7/2006 vyplýva, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a) sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
V dôsledku vyššie uvedených skutočností súd priznal súdnemu exekútorovi len reálne strávený čas pri vykonávaní exekúcie, ktorý činí 140 minút, teda súd priznal odmenu za 3 začaté hodiny účelne vynaložené na vykonanie exekúcie vo výške 19,92 Eur.
Ďalej si súdny exekútor v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm b) Vyhl. č. 288/1995 Z.z. uplatnil odmenu vo výške 9,96 Eur za 3 úkony exekučnej činnosti, pri odmene 3,32 Eur za jeden úkon. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie- mzda, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie- mzda“ nakoľko nie je možné priznávať náhradu hotových výdavkov ako vynaložené poštovné a duplicitne odmenu za úkon označovaný ako „doručenie“. Doručenie je v zmysle § 15 cit. vyhlášky chápané ako úkon smerujúci k vykonaniu odovzdania určitej písomnosti. Za predpokladu, že takýto úkon nevykonal samotný exekútor, je možné mu priznať len náhradu hotových výdavkov za doručenie písomnosti. Na to, aby si súdny exekútor mohol nárokovať odmenu podľa § 15 vyhlášky je nutné, aby osobne odovzdal písomnosť adresátovi. Osobné doručovanie však z obsahu spisu nevyplýva, a teda mu paušálna odmena za tieto úkony neprináleží. Súd tak priznal odmenu za jednotlivé úkony vo výške 3,32 Eur, a to za 1 úkon exekučnej činnosti, nakoľko jeho vykonanie a splnenie podmienok na jeho priznanie mal preukázané z exekútorského spisu.
Súdny exekútor si uplatnil v rámci trov aj náhradu hotových výdavkov vo výške 14,82 Eur ako náklady na doručovanie. Súd poznamenáva, že súdny exekútor výšku hotových výdavkov podrobne rozpísal a preukázal, a preto mu bola priznaná v žiadanej výške.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH.
Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 7,61 Eur, čo predstavuje 20% zo sumy 38,06 Eur (19,92 Eur + 3,32 Eur + 14,82 Eur).
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 45,67 Eur, ktoré pozostávali z 19,92 Eur ( časová odmena) + 3,32 Eur (odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti) + 14,82 Eur ( náhrada hotových výdavkov) + 7,61 Eur ( 20 % DPH).
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tento osobitný prípad je upravený v § 203 Exekučného poriadku, a síce, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd zastavil túto exekúciu, pretože povinný zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok a tým neprešli povinnosti vyplývajúce z predmetnej exekúcie na dedičov. V ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je určené, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Vzhľadom na uvedené súd na náhradu priznaných trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.