Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/132/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o. , IČO: 264 29 705, so sídlom P. O. Box: Nagano Office center, K červenému dvoru 3269/25A, 130 00 Praha 3, Česká republika, zastúpeného Fridrichom Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom 811 09 Bratislava, Grősslingova 4, proti žalovanému Y. Ľ.Á., W.. XX. XX. XXXX, W. F. Š. XXXX, XXX XX Q., zastúpeného opatrovníčkou M. T., L. M. I. L. A., o zaplatenie zmenkovej sumy 368,00 € istiny a príslušenstva, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca svojim podaním zo dňa 18. 3. 2011, ktoré bolo súdu doručené 28. 3. 2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 368,- €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 368,00 € od 7. 1. 2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 368,- € od 13. 5. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tiny % zmenkovej sumy, teda 1,23 € a nahradil mu trovy konania. Návrh podal žalobca v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu a podľa článku 4 ods. 1.

Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ a ako písomný dôkaz na podporu svojej pohľadávky predložil originál zmenky a žiadal, aby súd vydal rozsudok proti žalovanému na základe jeho pohľadávky.

Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2. bod 1 Nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Zvolen je daná podľa článku 11 preambuly článku 4. bod 1 a článku 25 bod 1. písm. a) Nariadenia číslo 861/2007 ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia číslo 861/2007 ES komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotu sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa žalovaného.

Dňa 16. 9. 2013 dal doručiť súdu v zmysle článku 5 Nariadenia číslo 861/2007/ES žalovanému kópiu tlačiva /návrhu na uplatnenie pohľadávky/ spolu s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď. Žalovaný zásielku neprevzal, dodatočne bolo súdom zistené, že sa nachádza na neznámom mieste, bola mu preto uznesením súdu zo dňa 21. 10. 2013 ustanovená opatrovníčka.

Podľa článku 19 Nariadenia číslo 861/2007 ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom číslo 99/1963 Zbierky v znení neskorších predpisov.

Súd vo veci nariadil pojednávanie v súlade s článkom 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, preto súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Taktiež ho nariadil z toho dôvodu, že považoval za potrebné skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok, keďže ide o spotrebiteľský vzťah. Navyše zo zásady rovnosti všetkých účastníkov pred zákonom či pred súdom vyplýva predovšetkým to, že všetci účastníci majú rovnakú príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým sporným otázkam, najmä v danom prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia číslo 867/2007/ES žalovanému neposkytuje dostatočný priestor na uvedenie relevantných skutočností. Súd pojednávanie nariadil práve v záujme žalobcu, aby nedošlo k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Vzhľadom na to, že Nariadenie číslo 861/2007/ES neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania s poukazom na článok 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES, pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle a nasledujúce Zbierky v znení neskorších predpisov a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení pojednávania, keďže toto nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia číslo 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva len vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda účastníkov konania a súd takúto žiadosť odmieta. Vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu súdu o odmietnutí žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný prostriedok (článok 5. bod 1 Nariadenia číslo 861/2007/ES.

Súd vykonal dokazovanie oboznámení sa so žalobným návrhom, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, obsahom zmenky, exekučným spisom a zistil tento skutkový stav:

Zo zmenky vystavenej 5. 2. 2009 v Detve súd zistil, bola vystavená k zmluve číslo 6780154, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sro., vložka číslo 23636/B: Vystavená bola na sumu 368,- € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 7. 1. 2010. V zmenke bolo uvedené, že je splatné: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 26, 811 09 Bratislava bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola podpísaná vystaviteľom.

Z výpovede právneho zástupcu na pojednávaní súd zistil, že na podanej žalobe v celom rozsahu trval a namietal, že sa malo v danom prípade v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES jednať o konanie písomné a ústne pojednávanie má súd nariadiť len na základe požiadavky niektorej zo strán účastníkov sporu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, aká bola nezaplatená istina ku dňu vydania zmenky a tiež ani k tomu, z čoho pohľadávka pozostáva, nakoľko zmenkovú sumu nie je možné deliť na časti zložky a je teda vylúčené akékoľvek delenie. Keďže predložil súdu platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané Zákonom číslo 191/1950 Zbierky, dokázal tak jasne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a príslušenstva. Voči obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, teda neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov pre rozhodnutie vo veci samej. Žiadal preto žalobe vyhovieť.

Opatrovníčka žalovaného sa na pojednávanie nedostavila, k veci sa nevyjadrila.

Z pripojeného exekučného spisu číslo Okresného súdu Zvolen súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili v písomnej forme zmluvu o úvere dňa 14. 7. 2010. Zmluva bola uzavretá na predtlačenom formulári a dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 250,- €. Dlžník vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy a oboznámil sa so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzali na druhej strane zmluvy a vyhlásil tiež, že nemá k nim žiadne výhrady, ani pripomienky.

Ako súd ďalej zistil, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské námestie 8, Bratislava, spisová značka SR 06409/10 zo dňa 26. 7. 2010. Rozsudkom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 368,- € so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 368- € od 7. 1. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 %

ročne zo sumy 368,- € od 13. 5. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 153,8 € do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Okresný súd Zvolen uznesením číslo konania - 12 zo dňa 2,. 7. 2011 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6. 12. 2012. Súd rozhodol tak na tom základe, že považoval plnenie priznané rozhodcovským súdom za nezákonné, icto facto nedovolené v rozpore s dobrými mravmi, ďalej, že k predloženej zmluve o úvere bola dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 170,- € z poskytnutého úveru oprávneným v sume 250,- €, ktorá odplata prevyšuje odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery a preto je v rozpore s . Exekučným titulom priznané plnenie je v tejto časti v rozpore so zákonom. Okrem toho nepovažoval za správne a v súlade so zákonom povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Z uvedených dôvodov považoval súd exekučným titulom priznané plnenie v rozpore so zákonom, teda ako právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Uznesením Okresný súd Zvolen zo dňa 21. 3. 2013 exekúciu zastavil.

Ako súd zistil z pripojeného exekučného spisu zmenka, ktorá bola pripojená k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda spotrebiteľskú povahu. Na posúdenie spotrebiteľských zmlúv súd v zmysle článku 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES aplikoval slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne ani nepredpokladali iný ako právny poriadok Slovenskej republiky. Podľa bodu 13 Nariadenia číslo 861/2007/ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v kontexte zamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade postupoval podľa , , Zbierky zákonov spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Ako rozhodné právo aplikoval súd právo Slovenskej republiky aj vzhľadom na to, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola listina spísaná; 2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu; 3./ údaj zročnosti; 4./ údaj miesta, kde sa má platiť; 5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť; 6./ dátum a miesto vystavenia zmenky; 7./ podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo inej právnej forme; b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou, alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Ako mal súd preukázané dňa 5. 2. 2009, žalovaný ako dlžník a spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľ uzavreli v písomnej forme zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 250,- €. V ten istý deň bola vystavená a podpísaná zmenka na sumu 368,- €, v ktorej s poukazom na článok 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Návrhom podaným na súde si uplatnil žalobca právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 368,- € s príslušenstvom.

Vykonaným dokazovaním mal tak súd preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatváral žalovaný ako občan fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle sa ich právne vzťahy budú spravovať .

S poukazom na v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom je spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti ( ) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky ( ) s tým, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti ( ). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( ).

V danom prípade žalovaný ako fyzická osoba spĺňal definíciu spotrebiteľa a spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom registri mala činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa záveru súdu tak bolo preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava spĺňal definíciu dodávateľa. V konaní bolo ďalej preukázané, že zmluva medzi veriteľom a žalovaným bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane všeobecných zmluvných podmienok, do tejto zmluvy bolo možné doplniť, resp. zmeniť len osobné údaje žalovaného ako dlžníka a výšku úveru. Súd mal tak preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla.

Takto súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 5. 2. 2009 uzavretá medzi veriteľom a žalovaným bola spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovanému a v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa potom zakazovalo splniť zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( Zbierky zákonov). Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že ustanovenie Zbierky zákonov príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy sa odvodzuje od istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho dospel súd k záveru, že za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia, než bola suma poskytnutého úveru.

V danom prípade nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od žalovaného ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo zmluvy o úvere zo dňa 5. 2. 2009, keďže výška úveru bola 250,- € aj z predpokladu, že by žalovaný nesplnil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo výške 75 €, teda 30 % z istiny poskytnutého úveru a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne vo výške 325 €. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia zmenky predstavovala sumu 368 € s príslušenstvom a teda bez ohľadu na to, či došlo aspoň k čiastočnému splateniu úveru presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov. Ak teda zmenková suma mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 325,- € tak, ako to upravoval zákon a bola vyplnená na sumu 368,- €, bola vyplnená v rozpore so zákonom.

Aj keď si žalobca uplatnil nárok v konaní ako zmenkový nárok, bolo povinnosťou súdu z úradnej moci skúmať platnosť zmenky, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa Zbierky, ale keďže sa jedná o právny úkon aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení a nasledujúce o platnosti právneho úkonu. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti, keďže verejný záujem tu prevažuje na osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili.

Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. Zbierky, čo je vyjadrené aj v ustanovení Zbierky zákonov, kde zákonodarca uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmenky majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Naviac odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a obmedzené ( Zbierky zákonov) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Keďže žalobca ako indosár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku žalobcu z uplatnenej zmenky a návrh žalobcu nebol dôvodný.

Žalobca si uplatnil nárok zo zmenky, súd sa preto pri posudzovaní jeho dôvodnosti obmedzil len na posudzovanie predmetnej zmenky. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že ak by v rámci tzv. spotrebiteľského práva pristúpil k posudzovaniu nekalých podmienok hlavného záväzkového vzťahu, vyhodnotil by dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnuté v článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako podmienku výslovne nekalú, keďže umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku a to zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne (, ) a rovnako by súd úver vyhodnotil ako zo zákona bez poplatkov, keďže v uzavretej zmluve o úvere nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (, ) Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch.

Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že čo sa týka splatnosti zmenkovej sumy, náležitosťou predmetnej zmenky musí byť údaj o jej splatnosti ( bod. 4 a Zbierky): Zmenky s inou dobou splatnosti ako je uvedené, alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné. Predmetná zmenka má splatnosť uvedenú „zaplatením zmenky pri predložení“, čo je prvý prípad splatnosti a v ďalšom odstavci má splatnosť stanovenú na „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd má za to, že sa jedná o neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú a podľa Zbierky sa takáto zmenka považuje za neplatnú.

Súd preto vyhodnotil zmenku, na základe ktorej si uplatňuje žalobca svoje právo ako absolútne neplatný úkon, ktorú neplatnosť posudzoval z úradnej povinnosti a žalobu preto v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa žalovaný mal v konaní úspech, náhradu trov konania si neuplatnil. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu toto právo nevzniklo. Podľa článku I. Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola listina spísaná; 2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu; 3./ údaj zročnosti; 4./ údaj miesta, kde sa má platiť; 5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť; 6./ dátum a miesto vystavenia zmenky; 7./ podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v znení účinnom do 28. 2. 2010 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo inej právnej forme; b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou, alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa , . ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).