Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Er-4584-2007.pdf
PDF · 72.41 KB
Case nature
Subarea
40Er/4584/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO 00 151 866, proti povinnému: Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C. 2, XXX XX E., o vymoženie 116,18 EUR a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, Exekútorský úrad so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 1811, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 19.10.2007 a jeho následnej žiadosti, bolo Okresným súdom Košice I dňa 21.11.2007 vydané poverenie na vykonanie exekúcie XXXX XXXXXX.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SLV - PS - 1120/2012 zo dňa 12.12.2012 došlo k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií, aj Krajského riaditeľstva PZ. Práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia (31.12.2012) na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. (Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.)
V priebehu konania o návrhu súdneho exekútora na ustanovenie opatrovníka povinnému súd zistil, že osoba označená ako povinný sa nenachádza v Registri obyvateľov SR.
Súdny exekútor požiadal súd o ustanovenie opatrovníka povinnému Mária Veselá, nar. 13.5.1953, bytom Bielocerkevská 2, 040 22 Košice, ktorého pobyt nie je známy. Z listín predložených súdnym exekútorom súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie sa nepodarilo doručiť povinnému na adresu Mária Dobáková - Veselá, Bielocerkevská 2, 040 22 Košice. Zásielka sa vrátila s poznámkou pošty adresát neznámy. Súdny exekútor súdu predložil oznámenie Mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov, podľa ktorého Milada Veselá, nar. 13.5.1953 je prihlásená k trvalému pobytu na adrese Bielocerkevská 2, 040 22 Košice. Ústredná evidencia väzňov GR ZVJS oznámila, že povinný nie je vo výkone väzby ani trestu.
Po preskúmaní súdneho spisu sp. zn. 40Er/4584/2007 súd zistil, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je Rozhodnutie o priestupku OR PZ ODI v Košiciach, č. ORP-
P-1320/2-ODI-2005 zo dňa 28.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2005 a vykonateľnosť dňa 29.5.2006. V rozhodnutí bola páchateľka priestupku označená ako Milada Veselá, nar. 13.5.1953, bytom Bielocerkevská 2, Košice. Oprávnený podal dňa 19.10.2007 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému: Mária Veselá, bytom Bielocerkevská 2, 040 22 Košice, rodné č. 535513096.
Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov súd zistil, že povinná osoba: Mária Veselá, nar. 13.5.1953 sa v Registri nenachádza.
V Registri obyvateľov je však evidovaná osoba Milada Veselá, nar. 13.5.1953 s trvalým pobytom hláseným na adrese Bielocerkevská 2, 040 22 Košice.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 3 EP, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Procesno-právne legitimovaní ako účastníci exekučného konania sú: ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie (oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu (povinný). To, či sú takto označené osoby aj hmotno-právne legitimované, t.j. či je možné na základe návrhu exekúciu vykonať, je dané tým, či sú držiteľmi práva a povinnosti z exekučného titulu. Exekučný súd skúma hmotno-právnu legitimáciu už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a neskôr v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nedostatok hmotno-právnej legitimácie je dôvodom na zastavenie exekúcie.
Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný; iné osoby, len pre tú časť konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). To, kto je oprávneným a povinným, vyplýva z exekučného titulu. Neodstrániteľnou podmienku exekučného konania je aj
nedostatok spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania (§ 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. a § 19 O.s.p.). Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 (§ 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku.
Súd postupom podľa § 58 ods. 1 preskúmal hmotno-právnu legitimáciu osoby oprávneným označenej ako povinný so zistením, že táto nie je nositeľom povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Súd nemal za preukázané ani to, že by na uvedenú osobu prešla povinnosť v zmysle § 37 ods. 3 EP.
Zistený nedostatok pasívnej hmotno-právnej legitimácie na strane povinného považoval súd za taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP.
O trovách exekúcie rozhodne súd po tom, čo mu bude predložené vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.