Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-41-2013.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. R., nar.XX.X.XXXX a mal. I. R., nar. XX.X.XXXX, obaja št. občania SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: I. R., nar. X.XX.XXXX, bytom N. O., G.É. č. XXX, št. občan SR a O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom t.č. X U. Y. Y., Y. H. N. XXX V., D. L. o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok OS Senica č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. Z. zvýšenou sumou zo sumy 130,- EUR mesačne na sumu 150,- EUR mesačne a na výživu mal. I. zvýšenou sumou zo sumy 120,- EUR mesačne na sumu 130,- EUR mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky s účinnosťou od 1.1.2014.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX domáhala zvýšenia výživného s tým, aby súd zvýšil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. Z. zo sumy 130 € na sumu 180 € a na mal. I. zo sumy 120 € na sumu 170 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu, neskôr žiadala až od 1.1.2014. V návrhu okrem iného uviedla, že vo februári 2013 bola prepustená, je nezamestnaná a z dôvodu presťahovania sa jej zvýšili náklady spojené s bývaním, pričom naopak otcovi detí sa príjem zvýšil.
Otec s návrhom nesúhlasil v takom rozsahu ako žiadala matka, bol ochotný platiť vyššie výživné, avšak len do výšky 280 € mesačne na obe deti.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť.
Otec sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný nedostavil, súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, písomnými vyjadreniami otca, dokladmi o príjmoch a pravidelných výdajoch rodičov, obsahom pôvodného spisu OS Senica XP XX/ XXXX( najmä rozsudkom OS Senica č.k. XP XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX ), správou od posledného zamestnávateľa matky a zistil tento stav veci:
Naposledy bolo výživné na mal. deti upravované rozsudkom OS Senica č.k. XP XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.X.XXXX. Týmto rozsudkom súd zvýšil výživné otca na
mal. Z. zo sumy 110 € na sumu 130 € mesačne a na mal. I. zo sumy 80 € na sumu 120 € mesačne s účinnosťou od 1.4.2012. V čase tejto úpravy výživného priemerný mesačný príjem zistený nebol, príjem matky bol 380,81 € mesačne. Súd vychádzal z čestného vyhlásenia otca, podľa ktorého bol vtedy otec ochotný platiť zvýšené výživné na mal. Z. vo výške 130 € mesačne a na mal. I. v sume 120 € mesačne s účinnosťou od 1.4.2012.Ani jeden z rodičov nemal iné vyživovacie povinnosti. Matka s deťmi bývala v podnájme, otec detí už v tom čase pracoval v Írsku.
Mal. Z. bola žiačkou 6. triedy ZŠ a mal. I. bol žiakom 1. triedy ZŠ v N. O..
Otec detí toho času žije a pracuje v Írsku. Jeho priemerný mesačný príjem vo výške 1224,70 libier. Jeho pravidelné mesačné výdaje ( mobil, internet, elektrika, olej na vykurovanie, TV a rozhlas, nájom ) sú 776,84 libier , strava 200- 23, libier. Bol ochotný platiť vyššie výživné na deti zo sumy 250 € na 208 € mesačne na obe deti resp. vziať si deti resp. aspoň jedno z detí do osobnej starostlivosti. S deťmi je v kontakte, najmä telefonickom a minimálne raz ročne ich navštívi. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Matka detí je toho času od 22.7.2013 evidovaná ako nezamestnaná, pričom podľa správy od posledného zamestnávateľa s ňou bol ku dňu 28.2.2013 ukončený pracovný pomer, ktorý skončil uplynutím doby. V období od 1.3.2013 do 14.6.2013 jej boli vyplatené nemocenské dávky v celovej sume 878,10 €. Poberá len dávky a príspevky v hmotnej núdzi v sume 250 € mesačne a rodinné prídavky na dve deti v sume po 23,10 € na každé dieťa. Býva s deťmi v podnájme, kde mesačné náklady platí v celkovej sume 290 € ( nájomné , elektrika, plyn ). Náklady za vodu do vyhlásenia rozsudku nemala určené. Tiež platí odvoz TKO a to sume 3 € za jednu popolnicu. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Podľa vyjadrenia matky otec doposiaľ určené výživné platí pravidelne, nedoplatok nemá.
Mal. Z. je toho času žiačkou 8. triedy ZŠ a mal. I. žiakom 3. triedy ZŠ v N. O..
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine ) o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu., predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. , účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € mesačne.
Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine prišlo k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného pre maloleté deti len na strane ich matky. Od posledného rozhodovania o výživnom uplynula doba v len vyše jedného roka, pričom za uvedenú dobu sa pomery na strane detí podstatne nezmenili , pretože mal. Z. M.e stále žiačkou II. stupňa ZŠ a mal.I. M.e stále žiakom I. stupňa ZŠ v N. O.. Na strane matky však prišlo k podstatnej zmene pomerov, pretože nie vlastným zavinením prišla o pravidelný príjem, ktorý sa jej v dôsledku nezamestnanosti znížil o 1/3- inu. Obe deti sú vo veku, kedy okrem pravidelných školských poplatkov a potrieb sú vo veku, ktorý si vyžaduje zvýšené náklady po všetkých stránkach ( najmä strava, oblečenie a podobne ). Ich rodičom od poslednej úpravy výživného nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal z úvahy, že od poslednej úpravy výživného obaja rodičia žili rovnakým spôsobom života. Životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa je zákonným opatrením č. 186/2013 Z.z. , účinným od 1.7.2013 určené sumou 90,42 € mesačne, pričom aspoň túto sumu by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho základné životné potreby. Matka má tiež povinnosť adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výživnom na detí, pričom momentálne je to len suma 30 % zo sumy životného minima, čiže suma 27,13 € na každé dieťa, pretože je nezamestnaná, riadne evidovaná. Súd má za to, že ak matka zaplatí na deti toto minimálne výživné, bude mať mal. Z. mesačne k dispozícii od oboch rodičov sumu 177,13 € a mal. I. sumu 157,13 € mesačne, podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky. Táto suma prevyšuje sumu životného minima určenú vyššie citovaným zákonným opatrením ale v tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom po zaplatení výživného vo vyššie citovaných sumách je životná úroveň oboch rodičov je potom adekvátna životnej úrovni ich detí.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že výživné na mal. Z. v sume 150 € mesačne a na mal. I. v sume 130 € mesačne je primerané a zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, najmä otca, ako aj odôvodneným potrebám a veku detí. Treba tu poukázať tiež na skutočnosť, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otcovi po zaplatení zvýšeného výživného v celkovej sume 280 € zostane ešte suma, ktorá suma vysoko prevyšuje sumu životného minima, určenú vyššie citovaným zákonným opatrením na jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 198,09 € mesačne.
Vzhľadom k tomu, že matka napokon žiadala výživné zvýšiť až od 1.1.2014 otcovi nevznikol žiadny nedoplatok.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z toho dôvodu, že konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O. s. p.) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O. s. p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.