Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/37/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: CHEMES, a.s. Humenné, Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426, zast.: JS Legal s.r.o., Saratovská 3424/6E, 841 02 Bratislava, IČO: 54 458 838, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03 Bratislava, IČO: 00 699 063, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného Číslo: 2022/DOZ/POK/R/51 zo dňa 19.12.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žaloby, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky Číslo: 2022/ DOZ/POK/R/51 zo dňa 19.12.2022 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote podanou správnou žalobou zo dňa 03.02.2023 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len správny súd) dňa 06.02.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Rady žalovaného Číslo: 2022/DOZ/POK/R/51 zo dňa 19.12.2022, (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ako aj prvostupňového rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd Číslo: 2021/DOZ/ POK/2/52 (prvostupňové rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania plnej náhrady trov konania. Eventuálne sa žalobca domáhal zníženia uloženej mu pokuty.

2. Žalobca samostatným podaním zo dňa 03.02.2023 navrhol správnemu súdu priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej návrh). V návrhu stručne opísal priebeh administratívneho konania, opísal prvostupňové rozhodnutie žalovaného, ktorým tento rozhodol, že konanie žalobcu, ktorým zaväzuje spoločnosti vykonávajúce podnikateľskú činnosť v R. R. O. odoberať od žalobcu stlačený vzduch, chlad, dusík, plyn a elektrinu a zároveň im znemožňuje, aby si tieto tovary vyrábali sami alebo ich odoberali od tretích strán, je priamym alebo nepriamym uplatňovaním neprimeraných obchodných podmienok a je zneužitím dominantného postavenia podľa čl. 102 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zneužitím dominantného postavenia podľa o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane hospodárskej súťaže) a to na trhu prevádzkovania priemyselného parku a na trhoch výroby a rozvodu tepla, odberu kondenzátu, distribúcii elektriny, výroby a dodávky demineralizovanej vody, výroby a dodávky dekarbonizovanej vody, výroby a dodávky zmäkčenej vody, dodávky pitnej vody, odvádzania odpadových vôd a distribúcii plynu, čo je zakázané. Zároveň žalovaný uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa vyššie uvedeného konania a odstrániť protiprávny stav a tiež mu uložil pokutu vo výške X.XXX.XXX €. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca riadne včas rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím a žiadosť o zníženie pokuty, zamietol. Žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasil, nakoľko uloženú pokutu považoval za neprimeranú a podľa povahy skutku a okolnosti prípadu nemohol predvídať, a aj z toho dôvodu považuje zvýšenú naliehavosť priznania odkladného účinku podanej žalobe.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu bolo zrejmé, že čo skutočne spol. Q., ako aj žalovanému „vadilo“, boli údajné vysoké ceny žalobcu. Takéto správanie by však musel žalovaný prešetrovať cez praktiku neprimeraných cien, ktorá má úplne inú metodológiu preukazovania deliktu a vyžaduje úplne iný prístup ako použil žalovaný. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný posudzoval ako neprimeranú obchodnú podmienku dojednanie, ktoré bolo súčasťou privatizačného projektu - Dohody o Spoločnom podniku medzi zahraničným investorom O. Š.. R.., N.-R. Y. a Ministerstvom priemyslu SR, t. j. medzi právnym predchodcom spoločnosti Q. ako aj štátom. Privatizácia a zriadenie Spoločného podniku boli schválené vládou SR. To znamená, že podmienky, ktoré žalovaný vyhlasuje za protisúťažné, boli priamym výkonom dojednaní, ktorých zmluvnou stranou bol štát a zároveň ich štát cez vládu SR aj schválil. Štát prostredníctvom žalovaného nemôže sankcionovať podnikateľa za dojednanie, ktorého stranou, prostredníctvom Ministerstva priemyslu SR, bol on sám.

4. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že naplnil všetky dôvody uvedené v ustanovení a mal za to, že výkonom rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Žalobca poukázal na to, že pod značnou hospodárskou či finančnou škodou sa v zmysle slovenského právneho poriadku rozumie suma dosahujúca najmenej 100 násobok sumy XXX €, t. j. XX XXX €. Slovenské súdy považujú v niektorých prípadoch už samotnú výšku pokuty za hrozbu závažnej ujmy, a to nielen v prípade fyzických osôb, ale aj právnických osôb vrátane medzinárodných spoločností (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 08.08.2017). Taktiež Krajský súd v Brne vzal do úvahy reťazovú reakciu následkov výkonu pokuty (č. j. ). V prípade hrozby vážnej ujmy na životnom prostredí Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. túto považoval za splnenú, ak uložená pokuta viedla k ohrozeniu úspešnej implementácie enviromentálnych projektov požadovaných slovenskou legislatívou, pričom do úvahy sa brala výška potrebných investícií a výška uloženej pokuty.

6. Žalobca za závažnú ujmu (vážny nenapraviteľný následok) - nezvrátiteľnosť zrušenia privatizačného dojednania, ktorá mu výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, považoval skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie smeruje proti základnému dojednaniu, na ktorom stojí celá privatizácia O. Š.. R.., rovnako ako na tomto dojednaní stojí aj vznik a zmysel existencie žalobcu, ktorého podnikateľské možnosti sú v kontexte ostrovnej prevádzky Priemyselného parku značne obmedzené. Uviedol, že existencia žalobcu stratí zmysel práve v kontexte ostrovnej prevádzky ako dodávateľa energií a médií do Priemyselného parku, čo s vysokou pravdepodobnosťou bude znamenať stratu ekonomickej vitality žalobcu, a následné rozhodnutie o ukončení podnikania v Priemyselnom parku a ukončenie zmluvných vzťahov s partnermi v Priemyselnom parku. Uviedol tiež, že realizácia osamostatňovania podnikov v priemyselnom parku by však v prípade úspechu žaloby žalobcu znamenala sťaženie návratu k pôvodným dojednaniam a došlo by k ďalším škodám, na strane žalobcu ako i tretích strán. Žalobca sa nebude vedieť efektívne domôcť návrhu pôvodných dojednaní a zostane mu len možnosť žiadať náhradu škody od štátu, čo nie je efektívne a nevráti mu podnikanie v Priemyselnom parku.

7. Žalobca k hrozbe značnej hospodárskej a finančnej škody, ktorá mu podľa neho hrozí uviedol, že sa nachádza v komplikovanej ekonomickej situácii, pričom uložená pokuta bude mať pre neho likvidačný charakter. Uviedol, že v tejto situácii sa nachádza z dôvodu kritickej ekonomickej a finančnej situácie spol. Q., ktorá vyústila do jej reštruktualizácie a ktorá stiahla do ekonomických ťažkostí žalobcu, ktorý bol od platobnej disciplíny spol. Q. závislý, nakoľko táto odoberá 50% dodávok energií a médií od žalobcu, pričom jej vstup do reštrukturalizácie v roku 2017 spôsobil žalobcovi úbytok finančných prostriedkov a v reštrukturalizačnom konaní boli uznané pohľadávky žalobcu v sume X.XXX.XXX,XX €, ktoré však budú uspokojené len do výšky XXX.XXX,XX €. Uviedol, že po tom, ako spol. Q. vstúpila do reštrukturalizácie, zostali žalobcovi neuhradené faktúry, ktoré boli potvrdené v reštrukturalizácii vo výške X.XXX.XXX,XX €. Vstup spol. Q. do reštrukturalizácie mal dopad na žalobcu priamo i v nepriamej rovine v podobe navýšenia poistiek, mimoriadnymi splátkami, enormne vysokými zálohami na energie, výrazným skrátením splatnosti voči dodávateľom energií a negatívny vplyv na cash flow. Oproti reštrukturalizačnému plánu došlo v spol. Q. od roku 2018 k postupnému poklesu výkonov, čo malo takisto negatívny vplyv na žalobcu. Kvôli poklesu výkonov musel žalobca v roku 2020 prepustiť 65 zamestnancov, čo predstavovalo náklady na odstupné okolo XXX W. €. Zároveň z toho istého dôvodu

došlo k strate zo spätného predaja plynu len za rok 2020 viac ako XXX W. €. Žalobca ďalej uviedol, že hlavnou bankou žalobcu bola K. (jedna z hlavných bánk aj spoločnosti Q.), žalobca musel splatiť úvery (limit X J. €) a riešiť financovanie cez inú banku - I. U. O. N. G. Y., G.. Y.., R. M. U. („. U.).

8. Na základe zmlúv o úvere s I. U. z decembra 2017, ktorá mu poskytla úvery na splatenie úveru v K., na financovanie nákupu palív (uhlie), prevádzkové financovanie a investície do celkového limitu X.XXX.XXX €. Vzhľadom na postupnú zmenu v štruktúre palív (poníženie uhlíkovej stopy) a veľmi vysoké zabezpečenie úverov, žalobca musel v priebehu roka 2020 splatiť všetky úvery. Na základe zmluvy o úvere s I. U. zo dňa 04.03.2021 poskytla I. U. žalobcovi úver vo výške X.XXX.XXX €, ktorý nebol určený na prevádzkové financovanie žalobcu, ale financovanie výstavby modernizovaného zdroja tepla - náhrada kotlov spaľujúcich uhlie - a znižovanie uhlíkovej stopy v podmienkach Žalobcu. Jednalo sa teda o úver na investíciu do ekologického fungovania žalobcu. Z dôvodu vydania prvostupňového rozhodnutia a zlého ratingu bol žalobca nútený splatiť predčasne v júni 2022 celý úver takmer vo výške X J. €.

9. Svoju zhoršenú ekonomickú situáciu žalobca okrem iného pripísal aj pandémii COVID -19, počas ktorej jeho zisky klesli o 20% a tiež plynovej kríze v roku 2021, ktorá sa žalobcu dotkla špecificky, keďže výrazný nárast cien plynu na svetových trhoch žalobca nedokázal pretaviť v krátkodobom a strednodobom horizonte do zvýšených cien svojich služieb, ktoré sú regulované zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Uviedol, že v r. 2020 nakúpil 50 % svojej potreby plynu na r. 2021 za cca XX,XX-XX,XX € za MWh a následne stanovil ÚRSO maximálnu cenu plynu v cene tepla na r. 2021 v takej výške, ktorá bola výrazne nižšia ako maximálna cena za r. 2020 a dokonca nižšia ako nákupná cena plynu za prvých 50 % na r. 2021, tak ako ho nakúpil žalobca. Zvyšných 50 % sa dokupovalo priebežne. V r. 2021 však ceny plynu začali dramaticky stúpať z dôvodu vývoja na svetových trhoch až na 100 eur za MWh. Maximálna hranica tepla stanovená ÚRSO, ktorá vychádzala z cien tepla za prvý polrok predchádzajúceho roka tak vôbec nekorešpondovala s ekonomickou realitou v dôsledku čoho sa žalobca ocitol vo štvrtom kvartáli r. 2021 v kritickom stave. Zároveň aj z dôvodu podhodnotených objednávok zo strany odberateľov (najmä v mesiacoch máj až október 2021) musel dokupovať plyn za oveľa vyššie ceny. Dopad podhodnotených pohľadávok za toto obdobie predstavoval cca XXX.XXX €. Rovnako aj v roku 2022 zostali ceny plynu kriticky vysoké. Ceny plynu v r. 2022 kolísali na trhoch medzi 88 eur/MWh až 248/MWh, pričom cena plynu, ktorú bolo podľa ÚRSO možné započítať do ceny tepla bola len cca XX €. Žalobca ako dodávateľ tepla, nemohol kvôli regulácii premietnuť dramaticky zvýšené trhové ceny plynu, ako základnej komodity vstupujúcej do výroby produktu - tepla, do ceny produktu. Ďalším negatívom bol nárast cien emisií CO2 (viac ako 100 %), ktoré musel žalobca nakupovať nad rámec pridelených kvót, čo sa mu pretavilo do nákladov a veľmi negatívne ovplyvnilo jeho cash flow.

10. Žalobca pre komplexné posúdenie svojej zlej finančnej aj hospodárskej situácie poukázal tiež na Altmanov model Z-skóre, ktorý predstavuje komplexné a robustné ohodnotenie dôveryhodnosti ekonomického zdravia podnikateľa a predpovedá relatívne spoľahlivo bankroty podnikov s dvojročným predstihom. Z priloženého výpočtu žalobca poukázal, že jeho skóre je X,XX (X,XXXxX+X,XXXxX +X,XXXxX+X,XXXxX+X,XXXxX), čo prakticky znamená, že žalobca je v kritickej situácii, ktorá môže v najbližšom období vyústiť do bankrotu. Pomer vlastného imania a záväzkov Žalobcu bol k 31.12.2021 nasledovný: XX.XXX / XX.XXX.XXX = cca X,X%. Uloženie pokuty zo strany žalovaného a povinnosť jej zaplatenia by žalobcu vohnalo okamžite do úpadku a jeho štatutári by museli podať návrh na konkurz. To znamená, že konkurz by nastal v príčinnej súvislosti s uložením pokuty. Uložená pokuta by zhoršila hodnotu Altmanovho modelu Z-skóre pre žalobcu až na X,XX (X,XXXxX+X,XXXxX+X,XXXxX+X,XXXxX +X,XXXxX). Uviedol, že zaúčtovaním pokuty ako splatného záväzku sa žalobca dostane do predlženia, keďže hodnota záväzkov presiahne hodnotu majetku a vlastné imanie žalobcu bude teda mať zápornú hodnotu.

11. Hrozba závažnej ujmy - dôsledky pre obyvateľov mesta a sociálnu stabilitu v regióne videl žalobca v tom, že žalobca dlhodobo vyrábajúci teplo od roku 1959 toto teplo cez distribučnú spoločnosť F. dodáva aj priamo obyvateľom mesta Humenné. Ide o cca 90% domácnosti mesta - 10 000 bytov a obytných domov. Z celkového objemu dodávok mimo Priemyselného parku pre mesto Humenné 70% smeruje do bytovej a 30% do nebytovej (školy, štátna a mestská správa, podnikateľské subjekty) sféry. Prípadný zánik žalobcu, resp. ohrozenie jeho podnikania by malo dramatické následky aj pre dodávky tepla pre mesto Humenné. Z hľadiska sociálneho a regionálneho plní Priemyselný park významnú úlohu v oblasti zamestnanosti celého priľahlého regiónu, samotný žalobca zamestnáva cca XXX ľudí, celý Priemyselný park cca X XXX.

12. Ďalším dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe bola podľa žalobcu hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí. Žalobca uviedol, že súdy v minulosti považovali túto podmienku za splnenú, keď uložená pokuta viedla k ohrozeniu úspešnej implementácie environmentálnych projektov požadovaných slovenskou legislatívou. V prípade neuloženia pokuty by energetická efektívnosť a zmena palivovej základne na obnoviteľné zdroje energie mohla pomôcť znížiť náklady na nákup paliva, čo sa v súvislosti s podmienkami regulácie ceny tepla prejaví v znížení variabilnej zložky ceny tepla pre odberateľov a prínosom by bolo tiež zníženie nákladov na nákup emisných povoleniek skleníkových plynov. Potrebu investícii do nových ekologických energetických zdrojov žalobca považoval za nevyhnutnú z pohľadu znižovania emisií CO2 a zmeny palivovej základne z dôvodu energetickej krízy a znižovania spotreby plynu. Taktiež poukázal na nutnosť investície do kotla, na drevoštiepku ktorá predstavuje cca X J. €. Aj keby sa podarilo žalobcovi získať podporu z nenávratného finančného príspevku, stále bude musieť vynaložiť niekoľko J. eur, čo výrazne prevyšuje pokutu.

13. Žalobca ďalej uviedol, že podľa konštantnej judikatúry je možné nepriznať odkladný účinok v správnej žalobe z dôvodu konfliktu s verejným záujmom jedine v prípade kedy je treba na nedotknuteľnosti verejného záujmu trvať. Primárnym dôsledkom preskúmavaných rozhodnutí je povinnosť zaplatenie finančnej sankcie žalobcom. Priznanie odkladného účinku v prípade zamietnutia žaloby vytvorí dodatočný časový priestor pre to, aby sa mohol na úhradu pokuty uloženej žalovaným pripraviť. Sekundárnym dôsledkom preskúmavaných rozhodnutí žalovaného je možnosť osamostatnenia pre niektorých podnikateľov v Priemyselnom parku. Vzhľadom na skutočnosť, že podnikatelia fungujúci v Priemyselnom parku dlhodobo nemajú zásadné finančné problémy, a to po reštrukturalizácii dokonca ani spol. Q., ktorá mala v r. 2021 zisk viac ako X J. €, odloženie tohto výroku by nemalo žiaden zásadný vplyv ani na týchto podnikateľov, ani na hospodárske záujmy SR. Práve naopak, vykonanie napadnutého rozhodnutia bude mať negatívny vplyv na verejný záujem, a to na dodávky tepla mestu Humenné, zamestnanosť a sociálnu stabilitu v regióne, ako aj na vykonanie ekologických investícií z jeho strany.

14. Žalovaný sa vo svojom podaní zo dňa 21.04.2023 vyjadril k žalobe žalobcu ako aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a navrhol správnemu súdu odkladný účinok správnej žalobe nepriznať a žalobu zamietnuť.

15. K tvrdeniu žalobcu ohľadom vzniku ujmy v dôsledku nastúpenia účinkov napadnutého rozhodnutia vo forme nezvrátiteľnosti zrušenia privatizačného dojednania, strate zmyslu existencie žalobcu v kontexte ostrovnej prevádzky ako dodávateľa energií a médií do priemyselného parku a strate ekonomickej vitality žalobcu a následné možné ukončenie podnikania v priemyselnom parku a ukončenie zmluvných vzťahov so spoločnosťami sídliacimi v priemyselnom parku žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti a aj samotná genéza zmluvných vzťahov žalobcu, boli žalovaným analyzované v miere potrebnej na posúdenie protisúťažného správania, a teda tvrdenia žalobcu, že žalovaný opomenul existenciu privatizačného dojednania neboli správne. Žalovaný uviedol, že zmluvné dojednanie nie je prekážkou rešpektovania súťažných pravidiel a už vôbec nevytvára priestor pre obhajobu protisúťažného správania. Právo hospodárskej súťaže nerozlišuje súkromné a štátne subjekty, ale aplikuje sa rovnako na oba druhy subjektov. Nie je možné z aplikácie práva hospodárskej súťaže vyňať určitý subjekt iba preto, že je vo vlastníctve štátu, prípadne, že štát ovplyvňuje jeho rozhodovanie. Rovnako tak ani žalobca nepredstavuje výnimku z aplikácie práva hospodárskej súťaže. Protisúťažné konanie žalobcu bolo ohraničené ako obdobie od roku 2017 až do súčasnosti, resp. do vydania prvostupňového rozhodnutia, z čoho bolo zrejmé, že historický vznik právneho predchodcu žalobcu nebol posudzovaný žalovaným z toho pohľadu, aby došlo k pokutovaniu a posudzovaniu protisúťažného správania za právne úkony a postupy, ktoré sa udiali v minulosti. Napokon, prijaté závery v napadnutom rozhodnutí nemali za cieľ a ani právnu silu akokoľvek vôbec pôsobiť do minulosti, či ovplyvniť skutočnosti a zmluvné vzťahy založené pri vzniku priemyselného parku, ktoré pretrvávajú doteraz, aj keď v upravenej forme. Preto žalovaný považoval tvrdenie, že žalobcovi hrozí závažná ujma vo forme nezvrátiteľnosti zrušenia privatizačného dojednania za absurdné. Žalobca nepredstavuje výnimku zo zákona. Mohol sa mal sa správať v súlade so súťažnými pravidlami, pričom žalobca si bol vedomý svojho postavenia aj vzhľadom na to, že žalobca svoju silnú pozíciu opisoval priamo vo svojich interných dokumentoch. Žalovaný uviedol, že žalobca svoje postavenie vykreslil tak, akoby vzhľadom na historický spôsob vzniku právneho predchodcu spol. Q. priamo v areáli priemyselného parku bol žalobca aj v čase jeho protiprávneho konania, ako aj v súčasnosti, plne na tejto spoločnosti závislý a jej odchodom by nevyhnutne došlo k ukončeniu jeho

činnosti a teda odchodu z trhu prevádzkovania priemyselného parku. Takéto tvrdenie však nepodložil žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a v konaní sa to ani inými dôkazmi získanými úradom priamo nepotvrdilo.

16. Ďalej žalovaný uviedol, k žalobcom tvrdenej hroziacej značnej hospodárskej a finančnej škode“ vzhľadom na skutočnosť, že spol. Q. bola v reštrukturalizácii, pričom reštrukturalizácia je zákonom riadený a právnym poriadkom SR dovolený proces uzdravenia podniku. Namietať výšky pohľadávok uznaných v reštrukturalizačnom konaní preto nie je vôbec relevantné, keďže ide o zákonný inštitút a proces, ktorý má jednak uchrániť podnikateľa pred likvidačným konkurzom a jednak zabezpečiť uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii vo väčšom rozsahu, ako by boli uspokojené v prípade likvidačného konkurzu. Túto časť tvrdenia žalobcu preto považoval žalovaný za neopodstatnenú, nakoľko ide o jednoduchú právnu teóriu a charakter právnych inštitútov, akým reštrukturalizácia je. To, že žalobca v reštrukturalizácii získal len časť z pôvodnej pohľadávky voči spol. Q. nemohlo byť ospravedlnením z hľadiska posúdenia jeho konania z pohľadu práva hospodárskej súťaže.

17. K tvrdeniu žalobcu ohľadom likvidačnej výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade pri ukladaní pokuty postupoval podľa zákona v znení účinnom v čase dokonania správneho deliktu a podľa Metodického pokynu o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž. Uviedol, že správny orgán ukladajúci pokutu za iný správny delikt je povinný prihliadnuť k majetkovým pomerom porušiteľa vtedy, pokiaľ je podľa osoby porušiteľa a výšky pokuty, ktorú možno uložiť zrejmé, že by pokuta mohla mať likvidačný charakter. Správny orgán vychádza pri zisťovaní majetkových pomerov z údajov doložených samotným účastníkom konania, prípadne z tých, ktoré vyplynuli z priebehu konania, či ktoré si zabezpečí samostatne bez súčinnosti s účastníkom konania. Uviedol, že žalobca požiadal dňa 11.05.2022 o zníženie výšky uloženej pokuty, a základným vstupom pre analýzu vykonanú na účely zohľadnenia tvrdení žalobcu v jeho Žiadosti o zníženie pokuty z dôvodu neschopnosti ju zaplatiť bolo veľké množstvo finančných informácií. Žalobca predložil finančné výkazy (účtovnú uzávierku vrátane súvahy, výkazu ziskov a strát, výkazu o peňažných tokoch a výročnej správy za roky - 2020), Zmluvy o predaji majetku, vrátane ich dodatkov, ktorými došlo k odpredaju majetku, kontrolné výkazy DPH, časovo datované od predaja majetku v roku 2020. V analýze bolo potrebné sa bližšie venovať dopadom ekonomickej a finančnej situácie žalobcu použitím analýzy finančného zdravia a analýzy finančnej tiesne. S prihliadnutím na priložené finančné výkazy žalobcu za roky 2017 až 2020 boli tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb za posledných niekoľko rokov od roku 2015 takmer identické a oscilovali na úrovni XX-XX J. eur. Podľa účtovnej uzávierky žalobca netvoril rezervy na hroziacu mu pokutu a v rokoch 2020 a 2021, cielene znižoval základné imanie a odpredal svoj dlhodobý hmotný majetok spoločnosti v rámci jednej ekonomickej skupiny.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že samotná skutočnosť, že sa spol. Q. dostala v roku 2017 do reštrukturalizácie bol fakt, ktorý nesúvisel so začatím správneho konania, ale ho možno definovať ako podnikateľské riziko, kde treba v podobnej úvahe pripustiť možnosť, že skutočný výsledok podnikania sa bude viac alebo menej odchyľovať od predpokladaného. K žalobcom tvrdenému sekundárnemu dopadu reštrukturalizácie Q. - zvýšenému nákladu poistiek, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie považuje za zavádzajúce, nakoľko z účtovných závierok žalobcu vplýval opak a kým roku 2016 bol majetok žalobcu poistený za cenu poistky XXX XXX € v roku 2021 bola cena poistky XX XXX €.

19. Ďalej žalovaný poukázal, že z Výkazu ziskov a strát bolo možné vidieť, že výnosy z hospodárskej činnosti, t. j. prevádzkových tržieb vypovedajúce o efektívnosti a hospodárnosti činnosti podniku, nepokrývali fixné náklady, vrátane mzdových nákladov. V prípade žalobcu neboli teda tržby postačujúce ani na pokrytie nákladov na hospodársku činnosť (variabilné náklady). Konečná výška pokuty vo výške X XXX XXX €, by preto ani v čase už pred začatím správneho konania nemohla mať vplyv na už v tom čase zhoršené hospodárenie žalobcu. Tieto ukazovatele spolu s tzv. „červenými číslami“ hospodárenia pred zdanením (okrem roku 2020, kedy žalobca odpredal dlhodobý hmotný majetok v celkovej výške X.XXX.XXX € dvom spoločnostiam naznačovali problémy spejúce aj k reštrukturalizácii. K uvedenému odpredaniu majetku žalovaný uviedol, že v prvom prípade odpredania majetku išlo o spoločnosť P..U..O..X Y., Y.. N.. K.., vo výške X.XXX.XXX €. Predmetom boli priemyselné a iné budovy. Táto spoločnosť ich však ešte v tom istom roku 2020 odpredala inému subjektu za rovnakú sumu. V druhom prípade odpredania majetku išlo o Priemyselný park O., Y.. N.. K.., na základe viacerých kúpnych zmlúv a dodatkov v celkovej sume X.XXX.XXX €. Predmetom bola prevádzka teplárne, vodného hospodárstva, stavby a pozemky. Žalovaný uviedol, že následne však v roku 2021 došlo opätovne k odpredaju

dlhodobého hmotného majetku v celkovej výške X.XXX.XXX €. Kupujúcim bol opäť Priemyselný park O., ktorý tvorí so žalobcom jednu ekonomickú skupinu. Žalovaný považoval za potrebné poukázať na to, že žalobca mal uzavreté nájomné zmluvy nebytových priestorov, pozemkov a hnuteľného majetku so spoločnosťou R. R. O., Y.. N.. K.., a výška nájmu sa za posledné roky pravidelne zvyšovala a za rok 2021 predstavovala sumu X.XXX.XXX €. Nárast oproti roku 2020 bol 35%. Nárast sa výrazne preniesol aj do roku 2022, keď v januári bola fakturovaná suma X.XXX.XXX,XX €, pričom mesačné fakturácie sa zdvojnásobili v porovnaní s rokom 2021.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek žalobcom avizovaným následkom negatívnej ekonomickej situácie dokázal uzavrieť dlhoročný úverový vzťah s I. U., ktorá mu poskytla úver na splatenie úverových záväzkov v K. U., na financovanie nákupu palív, prevádzkového financovania a investícií vo výške X J.. €. Tento úver dokázala splatiť v priebehu roka 2020 predajom hmotného majetku. V roku 2020 nemal žalobca žiadne bankové úvery ani iné cudzie zdroje. Navyše mu I. U. v roku 2021 poskytla nové investičné financovanie vo výške X.XXX.XXX €. Projektovanou investíciou je náhrada kotlov spaľujúcich uhlie na zariadeniach slúžiacich na prevádzku teplárne, ktorých výlučným vlastníkom je spol. R. R. O.. Žalovaný v tomto ohľade vyjadril znepokojenie, že sa v ťažkej finančnej situácii žalobca investične zadlžil a prostriedky použil na zveľadenie ani nie svojho hmotného majetku, ale spoločnosti, s ktorou tvorí jednu ekonomickú skupinu. Žalobca uviedol, že celý zostatok úveru, ktorý bol takmer vo výške X J. € musel v júni 2022 predčasne splatiť z dôvodu vydania napadnutého rozhodnutia a rovnako z dôvodu zlého ratingu, pričom žalovanému nebolo zrejmé, ako sa žalobcovi napriek jeho tvrdeniam podarilo získať dodatočné finančné zdroje vo výške takmer X J. €, pričom ako auditovaný podnik, mal povinnosť v roku 2021 v zmysle , o účtovníctve tvoriť rezervy na uloženú pokutu vo výške X XXX XXX €. Rovnako žalovaný poukázal, že stav bežného účtu na konci roka 2021 bol u žalobcu vo výške X,XX J. €.

21. Žalovaný ďalej uviedol, k tvrdeniu žalobcu, že v roku 2021 došlo výraznému nárastu nákladov na spotrebu materiálov a energií, čo žalobca nedokázal preniesť v krátkodobom časovom horizonte do cien svojich služieb, keďže ceny vybraných médií boli regulované zo strany ÚRSO. Reflektujúc energetickú krízu vyhlásilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky výzvu na predkladanie žiadosti o dotáciu na pokrytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien plynu a elektriny. Predmetná dotácia pritom môže významne zmierniť dopad na maržu žalobcu. Je preto pri hodnotení jeho návrhu a argumentáciu vo vzťahu k „cenám energií“ potrebné vziať do úvahy možnosti, ktoré žalobca mal, má a môže využiť.

22. Žalovaný poukázal aj na to, že v praxi príliš často nedochádza k znižovaniu základného imania, avšak v prípade žalobcu k tejto skutočnosti došlo. Prvýkrát sa tak udialo v roku 2020, kedy došlo k zníženiu základného imania o X J. eur, pričom tento trend pokračoval aj v roku 2021 znížením o ďalšie X J. eur. V roku 2021 sa však žalobcovi navýšili „Ostatné kapitálové fondy“ o čiastku X XXX XXX eur. Týmto účtovno-administratívnym úkonom došlo k zníženiu vlastného imania takmer na nulovú úroveň. Podľa vyjadrenia žalobcu v návrhu sa žalobca zaúčtovaním pokuty ako splatného záväzku v roku 2023 dostane do predĺženia, keďže hodnota jeho záväzkov presiahne hodnotu majetku a vlastné imanie bude mať zápornú hodnotu. Táto argumentácia je však zavádzajúca, a to z dôvodu významného poklesu vlastného imania jeho dvojnásobným znížením, odpredajom dlhodobého hmotného majetku a nevytváraním rezervy na pokutu už v predchádzajúcich účtovných obdobiach. Žalovaný v tejto súvislosti vyslovil názor, že práve tieto aktivity žalobcu mali vplyv na zhoršujúcu sa finančnú situáciu žalobcu, ktorá sa odzrkadlila v znížení bonity a náraste kreditného rizika žalobcu jednak voči dodávateľovi energií, čo znamená zvýšené zálohové platby, skrátenie splatnosti a navýšenie zábezpeky, a jednak aj bankovým domom (mimoriadne splátky úverov).

23. Žalovaný uviedol, že žalobca získal od roku 2010 viacero dotácii a nenávratných finančných príspevkov na obstaranie dlhodobého majetku, pričom poslednou bola schválená žiadosť o nenávratný finančný príspevok vo výške XXX.XXX eur v roku 2020. Podľa názoru žalovaného táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že žalobca musí byť voči štátnym inštitúciám poskytujúcim dotácie a nenávratné príspevky dôveryhodným hospodárskym a ekonomickým subjektom.

24. K žalobcom uvedenému Altmanovmu modelu pre výpočet rizika konkurzu žalovaný uviedol, že daný model žalobca použil už v žiadosti o zníženie pokuty. Z-skóre uvedený žalobcom v žiadosti o zníženie pokuty, ide o obsahovo identické tabuľky. Prvá z nich je v zmysle údajov za rok 2021, zatiaľ čo druhá modeluje dopad po zaúčtovaní pokuty. Paradoxne, žalobca síce použil identické vzorce, ale hodnoty v

nich udával úplne odlišné. V žiadosti o zníženie pokuty vyšiel Altmanov index X,XX, zatiaľ čo v návrhu vyšiel X,XX. V oboch prípadoch pritom išlo o oficiálne údaje z účtovnej uzávierky 2021. Pomer vlastného imania a záväzkov bol v žiadosti X,X% a v návrhu X,X%. Obdobne to bolo aj v prípade tabuľky č. 2 uvedenej žalobcom v návrhu, kde v prípade tabuľky uvedenej v žiadosti o zníženie pokuty vypočítal Altmanov index X,XX a v návrhu X,XX. Žalovaný dodal, že Altmanov index, ktorý sám vypočítal v Analýze vyšiel ešte negatívnejšie, a to X,XXX. Tieto mätúce výpočty navodzujú možnosť účelovej manipulácie s predkladanými podkladmi a žalovaný mal za to, že preukázanie zlej ekonomickej situácie žalobcu by sa malo zakladať na vierohodných informáciách.

25. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobca neposkytol relevantné argumenty a dôkazy o dôvode prepúšťania zamestnancov v roku 2020, keďže podľa výročnej správy pokles stavu zamestnancov súvisel s racionalizáciou niektorých činností. Možno sa však domnievať, že skutočnou príčinou poklesu prepustenia XX zamestnancov bol pravdepodobne odpredaj dlhodobého hmotného majetku, ako je prevádzka teplárne a vodného hospodárstva, a zamestnanci, ktorí už neboli z uvedeného dôvodu potrební pre činnosť prevádzok žalobcu pravdepodobne prešli do spoločnosti R. R. O., Y.. N.. K.., ktorá tvorí so žalobcom jednu ekonomickú skupinu. Uvedené tvrdenie tak žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal.

26. K dopadu pandémie vírusu Covid-19 na žalobcu žalovaný uviedol, že síce v roku 2020 zasiahla fungovanie žalobcu, čo malo za následok pokles tržieb, avšak v ďalších obdobiach nemali dôsledky pandémie zásadný vplyv na ekonomické fungovanie areálu o čom zmienka v prílohe k účtovnej uzávierke na rok 2021.

27. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa likvidačnosti uloženej pokuty žalovaný uviedol, že zákon o ochrane hospodárskej súťaže stanovuje 10% hornú hranicu z celkového obratu, ktorú pri ukladaní pokuty nemožno prekročiť. Účelom zákonnej hornej hranice na uloženie pokuty je zabrániť uloženiu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, že podniky vzhľadom na ich veľkosť determinovanú ich celkovým obratom ich nebudú schopné uhradiť, resp. by ich to mohlo už zasiahnuť. Uložená pokuta nepresahuje zákonom stanovenú hranicu pre uloženie pokuty 10% z obratu podnikateľa za prechádzajúce uzavreté účtovné obdobie.

28. Žalovaný ďalej uviedol, že pokuty, ktoré ukladá za porušenie zákona o hospodárskej súťaži majú mať preventívnu a represívnu funkciu. Žalovaný určuje pokutu podľa kritérií uvedených v zákone tak, aby plnila represívnu funkciu - potrestanie za porušenie zákona a tiež funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Žalobca však v návrhu tvrdil, že uložená pokuta neplní represívny účel, ale že nastupuje účel likvidačný. S týmto tvrdením žalobcu žalovaný nesúhlasil, keďže mal za to, že žalobca svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal.

29. K uvedenej hrozbe závažnej ujmy pre obyvateľov mesta a sociálnu stabilitu v regióne v dôsledku zastavenia dodávok tepla mestu Humenné žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie žalobcu nie je v kontexte s koncepciou rozvoja mesta Humenné. Poukázal na to, že až v roku 2021 bol predložený návrh na rekonštrukciu zdroja tepla žalobcu (kotol na drevnú štiepku), pričom k tomuto došlo v čase kedy došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Žalobcom uvádzaná možná strata zamestnania 2 000 ľudí bola podľa žalovaného len odhad možného dopadu bez akejkoľvek analýzy alebo posudku. Ide o ničím nepodložené domnienky žalobcu o takýchto možných následkoch.

30. K žalobcom tvrdenému negatívnemu dopadu napadnutého rozhodnutia na životné prostredie žalovaný uviedol, že finančnú investíciu do kotla môže žiadateľ (žalobca) získať pomocou podpory z nenávratného finančného príspevku a úverových zdrojov, ktoré sa mu historicky podarili čerpať aj napriek zlej ekonomickej situácii, ktorú v návrhu opísal.

31. Žalovaný tiež zastával názor, že žalobca nesprávne interpretoval ustanovenie , ktoré jasne reflektuje situáciu, kedy existuje nejaký stav, a výkonom rozhodnutia by hrozilo, že sa tento stav zhorší. Ide teda o situácie, kedy sa oproti pôvodnému stavu citeľne zhorší situácia, alebo hrozí jej zhoršenie, resp. vznikne ujma na životnom prostredí. Poukázal na to, že v tomto prípade výkonom rozhodnutia nijakým spôsobom nehrozí ujma na životnom prostredí, inak povedané, žalobca bude zasahovať do životného prostredia po výkone rozhodnutia v rovnakej miere, v akej doň zasahuje aj v súčasnosti. Uvedené znenie zákona výslovne vyžaduje zmenu situácie k horšiemu, resp. ohrozenie

zmeny k horšiemu výlučne v dôsledku rozhodnutia orgánu verejnej správy, avšak u žalobcu nehrozí zhoršenie situácie, len predĺženie jej trvania. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 12.05.2022.

32. K žalobcovmu tvrdeniu, že neskoršou úhradou pokuty nedôjde k ohrozeniu verejného záujmu žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko lehota, ktorú žalobcovi na zaplatenie dal má svoje opodstatnenie. Uviedol, že dokonca i zákon o účtovníctve určuje žalobcovi povinnosť tvoriť rezervu na zaplatenie pokuty a poskytnutím dodatočného času by žalobca dostal vo vzťahu k ostatným subjektom k neopodstatnenej výhode, čo je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný uviedol, že ním ukladané pokuty majú mať preventívnu a represívnu funkciu a pokutu určuje podľa zákonných kritérií. Aj samotný časový úsek úhrady uloženej pokuty je dôležitý.

33. V druhom rade žalobca uviedol možnosť osamostatnenia niektorých podnikateľov Priemyselného parku s tým, že odloženie tohto výroku nemá žiaden zásadný vplyv na týchto podnikateľov, ani na hospodárske záujmy SR. Žalovaný vyjadril opačný názor, nakoľko mal za to, že práve naopak, výrok má pozitívny vplyv na podnikateľov práve v možnosti osamostatnenia sa, ktorú podnikateľa nemali vzhľadom na správanie žalobcu, pričom v zmysle súťažných pravidiel túto možnosť mali mať. Ide teda práve o tú možnosť, resp. voľbu podnikateľov, ktorá im bola odobratá žalobcom, a na ktorú aj žalovaný svojimi rozhodnutiami cielil. Preto tvrdenie, že podnikatelia fungujúci v Priemyselnom parku dlhodobo nemajú zásadné finančné problémy reflektuje nepochopenie jedného zo základných atribútov rozhodnutí žalovaného.

34. Žalovaný mal za to, že v tomto prípade nebola splnená ani jedna podmienka na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca nijakým relevantným dôkazom nepodložil svoje tvrdenia, teda zo strany žalobcu nedošlo k naplneniu znakov potrebných na priznanie odkladného účinku a preto správnemu súdu navrhol nepriznať správnej žalobe odkladný účinok.

35. Podľa (ďalej len „“), správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

36. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

37. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

38. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a .

39. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

40. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tento tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku zároveň nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

41. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

42. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v . Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku správnej žaloby posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, resp. hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť tvrdená hroziaca škoda, ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad na žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť osvedčiť existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita osvedčenej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie návrhu z hľadiska možného rozporu s verejným záujmom.

43. Zároveň správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru, napr. právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

44. Žalobca podaným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma spočívajúca v

ohrození jeho podnikateľskej činnosti a v konečnom dôsledku jeho samotnej existencie, a to z viacerých dôvodov (body 3 až 13 tohto uznesenia). V tejto súvislosti žalobca za účelom osvedčenia svojich v návrhu uvádzaných tvrdení predložil správnemu súdu celkovo 4 zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky, dve uzatvorené so záložným veriteľom spol. T. P. G.. Y.., a dve so záložným veriteľom spol. Z. Y. Y.. N.. K.., všetky zmluvy zo dňa 26.02.2021, Projektovú štúdiu rekonštrukcie zdroja CHEMES, a. s., po roku 2022 zo dňa 30.09.2021 a Dohodu o spoločnom podniku zo dňa 01.06.1992 a v návrhu uviedol výpočet Altmanovho Z-skóre.

45. Správny súd je názoru, že v predchádzajúcom bode tohto uznesenia žalobcom predložené doklady nijakým spôsobom neosvedčujú žalobcove tvrdenia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o bezprostredne mu hroziacej závažnej ujme, hospodárskej a finančnej škode, resp. ujme na životnom prostredí. Takéto zdokladovanie tvrdených skutočností, z ktorých by podľa žalobcu mali vyplývať ním uvádzané následky bez ďalších dokladov nemožno považovať za osvedčenie skutočnosti, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k žalobcom tvrdeným následkom, t. j. k závažnej ujme, ujme na životnom prostredí, hospodárskej či finančnej škode, resp. inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Nestačí, ak žalobca uvedie svoje tvrdenia v návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, ale tieto tvrdenia musia byť aj osvedčené - podložené dokladmi, z ktorých by takéto tvrdenia vyplývali.

46. Žalobca návrh na odkladný účinok správnej žaloby odôvodnil len konštatovaním viacerých mu hroziacich následkov špecifikovaných v bodoch 3 - 13 tohto uznesenia, pričom však priamy reálny skutkový dopad nijako neosvedčil. Žalobca spolu s návrhom doručil správnemu súdu ako prílohy písomné dôkazy (bod 44 tohto uznesenia), avšak prepojenie obsahu týchto dôkazov s dôvodmi uplatnenými v návrhu na priznanie odkladného účinku, nijako nevyplýva.

47. Žalobca žiadnymi dokladmi hodnoverne neosvedčil žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe. Žalobca nepredložil správnemu súdu také doklady, ktoré by osvedčovali jeho tvrdenia o tom, že zaplatením uloženej peňažnej pokuty reálne môžu nastať ním prezentované následky. Žalobca nijako nevydokladoval svoju aktuálnu finančnú situáciu, napr. výpisom z účtu, nepredložil žiadne doklady, z ktorých by vyplývali jeho zvýšené náklady na platby za dodávky energií, plynu, nárast cien emisií CO2, mimoriadne splátky bankových úverov, nepredložil zmluvy o dodávkach tepla pre obyvateľov mesta Humenné, resp. škôl a objektov mestskej a štátnej správy, prípadne iných objektov, nepredložil ani žiadne daňové doklady - účtovnú uzávierku vrátane súvahy, výkaz ziskov a strát, a pod. Naproti tomu žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že žalobca disponoval na svojom bežnom účte sumou X,XX J. € (koniec roka 2021 - bod 20 tohto uznesenia) značne presahujúcou uloženú pokutu vo výške X.XXX.XXX €. Taktiež žalovaný poukázal na zákonnú povinnosť žalobcu ako kontrolovaného subjektu vytvárať od roku 2020 finančnú rezervu na krytie prípadne uloženej mu peňažnej pokuty.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval správny súd v súlade s a návrh na odkladný účinok podanej správnej žaloby zamietol.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).