Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/322/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci navrhovateľa: K.. I. N., bytom I. XX, D., zastúpený: VŔBA & PARTNERS s.r.o., Sliezka 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, proti odporcovi: S.. O. I., Z. X, D., adresa na doručovanie: I.A. XX, D., za účasti vedľajšieho účastníka: O. - I. N., A. W. X, D., o zaplatenie 2.844,85 EUR s príslušenstvom, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. marca 2012, č.k. -120, takto

.

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.896,57 EUR, spolu s 10,5% úrokom z omeškania ročne od 14.10.1999 do zaplatenia, vo zvyšku súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že rozhodne o nich po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil a tým, že v danom prípade došlo jednoznačne k stretu dvoch prevádzok a to k dopravnej nehode medzi osobnými motorovými vozidlami účastníkov. Uviedol, že obaja vodiči v súvislosti s touto dopravnou nehodou a priamo v príčinnej súvislosti porušili pravidlá cestnej premávky, a to navrhovateľ , keď vošiel do križovatky, pričom situácia v križovatke mu nedovoľovala pokračovať za križovatkou vjazde, v dôsledku čoho bol nútený zastaviť vozidlo v križovatke, čím vytvoril prekážku v cestnej premávke pre odporcu. Ďalej uviedol, že odporca porušil , keď neprispôsobil rýchlosť jazdy vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, nezastavil vozidlo vo vzdialenosti, na ktorú mal rozhľad, keď mu muselo byť zrejmé, že má vytvorenú prekážku v ceste, keď v križovatke a čiastočne v jeho pruhu stálo motorové vozidlo navrhovateľa, pričom sa jednalo o rovný úsek cesty. Považoval vzhľadom na skutkové okolnosti za hlavnú príčinu škody konanie odporcu, ktorý porušil Prihliadol aj na závery znalca v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný pre účely správneho konania a zohľadnil mieru účasti oboch účastníkov na vzniku škody v rozsahu dve tretiny odporca a jedna tretina navrhovateľ. Vzhľadom na to, že výška škody na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa nebola medzi účastníkmi sporná, tak dve tretiny zo škody predstavujú sumu 1.896,57 EUR. Zároveň priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 10,5% ročne od 14.10.1999, v súlade s a Nariadenia vlády č. účinnej k 14.10.1999. Vzhľadom na to, že počas konania v súvislosti s úrokmi z omeškania vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania, súd sa touto námietkou zaoberal v zmysle a . Skúmal, že či hlavný záväzok nebol premlčaný a vzhľadom na to, že ku škodovej udalosti došlo dňa 14.07.1998 a nárok z titulu náhrady škody bol na súde uplatnený dňa 11.10.1999 skonštatoval, že nárok bol uplatnený v dvojročnej premlčacej lehote. Uviedol, že aj

úroky z omeškania podliehajú premlčaniu, avšak podliehajú samostatnej trojročnej premlčacej lehote za predpokladu, že nedošlo k premlčaniu hlavného záväzku. Mal za to, že nárok na náhradu škody je splatný na požiadanie, nakoľko lehota na plnenie nie je určená dohodou účastníkov ani rozhodnutím a nevyplýva ani z právneho predpisu a navrhovateľ preukázateľne vyzval odporcu na náhradu škody tak, aby odporca plnil do 13.10.1999. Uviedol, že odporca sa dostal do omeškania dňom 14.10.1999, odkedy začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie si úrokov z omeškania a keďže navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania na súde dňa 30.01.2001, teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty, a preto neuznal námietku z premlčania. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti uvedenému rozsudku v rozsahu, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 10,5% úrok z omeškania z istiny od 14.10.1999 do zaplatenia, podal odvolanie vedľajší účastník z dôvodu, že súd prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že k dopravnej nehode došlo dňa 14.07.1998 a už v tento deň musel mať navrhovateľ vedomosť o osobe škodcu a o výške škody sa nepochybne dozvedel najneskôr dňa 28.07.1998. K uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty, a teda k premlčaniu práva na náhradu škody (hlavného záväzkového vzťahu) aj úrokov z omeškania došlo teda dňa 28.07.2000. Poukázal na to, že navrhovateľ síce uplatnil svoje právo na náhradu škody dňa 11.10.1999, teda včas, avšak právo na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnil na príslušnom súde až podaním zo dňa 30.01.2001, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Podľa jeho právneho názoru premlčacia lehota pre právo na úroky z omeškania plynie zhodne ako pre právo na náhradu škody. Mal za to, že ak nebolo právo na úroky z omeškania uplatnené s istinou, počiatok premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom premlčacej doby samotnej pohľadávky a premlčí sa uplynutím dvojročnej subjektívnej lehoty. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR lCdo 157/2009 zo dňa 29.06.2010. Zdôraznil, že právo na úroky z omeškania ako akcesorický vzťah k hlavnému záväzkovému vzťahu práva na náhradu škody sa premlčuje rovnako, a teda právo na úroky z omeškania sa premlčuje v rovnakej lehote ako právo na náhradu škody, a preto si navrhovateľ uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III zmenil a žalobný návrh navrhovateľa v rozsahu, v ktorom žiadal priznať aj úroky z omeškania z istiny zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie.

Proti uvedenému rozsudku, vo vyhovujúcej časti podal odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v miere potrebnej pre správne rozhodnutie a osvojil si závery neobjektívneho policajného vyšetrovania. Uviedol, že súd prvého stupňa mal vo veci samej nariadiť znalecké dokazovanie na mieru účasti (zavinenia) vzniku škody a na závažnosť porušenia dopravných predpisov. Záver súdu prvého stupňa o pomere účasti navrhovateľa a odporcu nemá oporu v zákone a nezohľadňuje najzávažnejšie porušenie dopravných predpisov zo strany navrhovateľa. V celom rozsahu sa pripojil aj k vyjadreniam vedľajšieho účastníka a jeho námietky premlčania a považoval výrok o príslušenstve pohľadávky za nezákonný.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že k dopravnej nehode, ktorou bola navrhovateľovi spôsobená škoda došlo dňa 14.07.1998 a o skutočnej výške škody, a teda o všetkých podmienkach potrebných na uplatnenie práva na náhradu škody sa dozvedel až z oznámenia Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 01.09.1999. Mal za to, že svoje právo na náhradu škody uplatnil v lehote dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o škode atóm, kto za ňu zodpovedá, a to dňa 11.10.1999, a teda svoje právo na náhradu škody uplatnil v zákonnej premlčacej lehote. Podľa jeho právneho názoru právo na úroky z omeškania je právom absolútne nezávislým od hlavnej pohľadávky a teda sa premlčuje samostatne a nezávisle od hlavnej pohľadávky. Poukázal na a z toho možno vyvodzovať, že pokiaľ ide o právo na úroky z omeškania, uplatňuje sa koncepcia samostatného premlčania a úroky z omeškania nesledujú režim premlčania pohľadávky, ale podliehajú vlastnému režimu premlčania. Uviedol, že uplatňuje koncepciu nezávislého premlčania a teda, že úroky z omeškania sa premlčujú nezávisle od hlavnej pohľadávky a to v premlčacej dobe 3 rokov. Opätovne uviedol, že právo na úroky z omeškania je absolútne nezávislým od hlavnej pohľadávky a teda sa premlčuje samostatne a nezávisle od hlavne pohľadávky. Mal za to, že na premlčanie práva na úroky z omeškania sa vzťahuje premlčacia doba podľa , a to 3 roky. Uviedol, že

si svoje právo na úroky z omeškania uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej lehote a teda námietka vedľajšieho účastníka konania k premlčaniu práva na úroky z omeškania je irelevantná. Žiadal odvolací súd, aby rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že namieta tvrdenie odporcu, že súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, nevykonal dokazovanie v potrebnej miere a že si súd osvojil závery neobjektívneho policajného dokazovania. Mal za to, že skutkový stav veci mal prvostupňový súd riadne a úplne zistený a že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ do križovatky R. O. W. B. svojím motorovým vozidlom nevošiel náhle a nečakane, pretože bola cesta v smere von z centra mesta prázdna, nemal dôvod žiadnemu vozidlu z tohto smeru dávať prednosť vjazde, a že tak odporcovu nevytvoril náhlu prekážku vjazde, ako tvrdí odporca a bolo preukázané, že k dopravnej nehode došlo vinou odporcu. Poukázal na to, že uvedené skutočnosti boli potvrdené aj znaleckým posudkom X.. S. J. zo dňa 03.12.1998. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z úplného zistenia skutkového stavu veci a z riadne vykonaného dokazovania, a preto považoval námietku odporcu s tým súvisiacu za nedôvodnú. O úrokoch z omeškania sa vyjadril rovnako ako vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň mu priznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v intenciách podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacero prevádzkovateľov a jedná sa o vyporiadanie medzi týmito prevádzkovateľmi zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniku škody.

zmysle daného ustanovenia ak škoda vznikla samotným prevádzateľom, vyporiadajú sa podľa účasti na spôsobení škody. Z uvedeného dôvodu treba spoľahlivo zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli hlavnými príčinami škody. Objektívna miera účasti na vzniknutej škode subsumuje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého z prevádzateľov, samozrejme za predpokladu, že je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Ak totiž tento predpoklad splnený nie je, nevzniká dôvod pre vyporiadanie podľa tohto zákonného ustanovenia.

danom prípade sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 2.844,85 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou. Odvolací súd mal za preukázané, že v predmetnom prípade došlo jednoznačne k stretu dvoch prevádzok. Mal za to, že obaja vodiči v súvislosti s dopravnou nehodou a priamo v príčinnej súvislosti so vznikom škody porušili pravidlá cestnej premávky, pričom navrhovateľ porušil a odporca Z vypracovaného znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na účely šetrenia dopravnej nehody správnym orgánom, znalcom X.. S. J. dňa 03.12.1998 mal odvolací súd za preukázané, že technika jazdy odporcu nebola z technického hľadiska správna, nakoľko reagoval na vozidlo navrhovateľa stojace v križovatke z technického hľadiska neskoro a pri technickej správnej reakcii mohol nehode zabrániť. Zároveň bolo v tomto posudku uvedené, že navrhovateľ nespôsobil odporcovi náhlu prekážku vjazde, avšak zároveň skonštatoval, že konania vodiča - navrhovateľa taktiež nebolo správne, nakoľko vošiel do križovatky v čase, keď mu celková dopravná situácia neumožňovala, bol nútený v križovatke zastaviť a tým vytvoril prekážku v cestnej premávke. Odvolací súd sa stotožnil

s názorom súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že za hlavnú príčinu vzniku škody považoval konanie odporcu, ktorý porušil Takisto podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd postupoval správne, keď zohľadnil mieru účasti oboch účastníkov na vzniku škody v rozsahu dve tretiny odporca a jednu tretinu navrhovateľ.

Čo sa týka námietky odporcu, že prvostupňový nevykonal dokazovanie v potrebnej miere potrebnej pre správne rozhodnutie a osvojil si závery neobjektívneho policajného dokazovania a že mal vo veci samej nariadiť nové znalecké dokazovanie, ktoré by preukázalo mieru účasti a zavinenia na vzniku škody, s touto sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie úplne a riadne, oboznámením sa so spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, najmä zápisnicami z výsluchu osôb zúčastnených na nehode, takisto aj s oboznámením sa so znaleckým posudkom X.. S. J., ktorý bol vypracovaný v súvislosti so šetrením dopravnej nehody správnym orgánom. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný riadne a súd prvého stupňa teda mohol prihliadnuť na závery z tohto znaleckého posudku. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že dopravná nehoda, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje svoje právo na náhradu škody sa stala dňa 14.07.1998 a nariadenie nového znaleckého dokazovania by bolo v rozpore najmä so zásadou hospodárnosti súdneho konania, nakoľko by nebolo možné vzhľadom na uplynutý čas presne a úplne zistiť mieru účasti zavinenia na vzniku škody a závažnosť porušenia dopravných predpisov.

Vedľajší účastník vo svojom odvolaní namietal, že úroky z omeškania, ktorých sa navrhovateľ domáha sú premlčané. Aj v tomto prípade sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania v rámci trojročnej premlčacej doby. Odvolací súd mal za to, že nárok na náhradu škody, teda hlavný záväzok nebol premlčaný, nakoľko ku škodovej udalosti došlo dňa 14.07.1998 a navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody uplatnil na súde dňa 11.10.1999. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno súhlasiť s tvrdením vedľajšieho účastníka, že úroky z omeškania sa premlčujú spoločne s nárokom na náhradu škody, teda v dvojročnej premlčacej lehote a že navrhovateľ si uplatnil tento úrok po uplynutí dvojročnej lehoty. Odvolací súd má za to, že úroky z omeškania podliehajú samostatnej premlčacej lehote za predpokladu, že nedošlo k premlčaniu hlavného záväzku. Zo spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu na uhradenie náhrady škody tak, aby odporca plnil do 13.10.1999. Vzhľadom na to, že odporca svoj záväzok v určenej lehote nesplnil dostal sa do omeškania dňom 14.10.1999 a od tohto času začala navrhovateľovi plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie si úrokov z omeškania. Vzhľadom na to, že si navrhovateľ uplatnil nárok na úrok z omeškania dňa 30.01.2001, považoval odvolací súd námietku premlčania vedľajšieho účastníka za nedôvodnú.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.