Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-314-2013.pdf
PDF · 85.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/314/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej v právnej veci navrhovateľa: Mesto Kysucké Nové Mesto so sídlom Námestie slobody 94, Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 40 99, právne zastúpený JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom E. S. XX, L., proti odporkyni: S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. ulica XXXX/XX, D. E. A., v konaní o zaplatenie 652,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/344/2012-28 zo dňa 23. apríla 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu Žilina č. k. 14C/344/2012-28 zo dňa 23. apríla 2013 vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 268,72 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že odporkyňa užívala byt č. 31 v bytovom dome B. T.. XXXX v D. E. A. podľa zmluvy o nájme. V konaní bolo preukázané, že nezaplatila riadne a včas nájomné za pomernú časť mesiaca január a február až júl roku 2012, čím porušila svoje povinnosti podľa článku II. bodu 2 a 3 zmluvy. Na základe uvedeného ju preto okresný súd zaviazal k zaplateniu časti žalovanej sumy vo výške 268,72 Eur. Samotná odporkyňa bola vo veci nečinná, na pojednávanie sa nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané náhradným spôsobom, preto vec súd prejednal podľa § 101 ods. 2 O. s. p. v jej neprítomnosti. Pokiaľ sa týka zvyšku žalovanej sumy, okresný súd konštatoval, že v uvedenej časti bol návrh navrhovateľa nedôvodný. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 140/2002 zo dňa 26. marca 2003 mal za to, že odporkyňa ako nájomkyňa nebola v omeškaní s preddavkovou úhradou plnení spojených s užívaním bytu, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáhal, a to pred samotným vykonaním vyúčtovania týchto platieb. Súd musel rozlišovať, či sa účastníci popri nájomnom dohodli aj na úhrade preddavkov alebo úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Je pochopiteľné, že väčšina prenajímateľov si s nájomcom dohodne úhradu preddavkov na úhradu slúžiacich v spojení s užívaním bytu, pretože vyúčtovaním je možné predísť strate z prípadného značného nedoplatku vzniknutého čerpaním plnení nad predpokladaný rozsah, ktorý by inak musel byť zohľadňovaný pri stanovení a dohodnutí pevnej úhrady. Ak sa teda
prenajímateľ dohodne s nájomcom na úhrade preddavkov na plnenia spojené s užívaním bytu, môže sa rozsudkom domáhať len priznania plnení zistených z vyúčtovaní. V žiadnom prípade na možnosť vyúčtovania nevplýva fakt, že prenajímateľovi je povinnosť vykonať zúčtovanie stanovená najmenej raz ročne do konca mája v kalendárnom roku. Hoci je daná možnosť platiť preddavky na poskytované služby, neznamená to, že nie je možné vykonať vyúčtovanie aj častejšie ako povinnosť predpísaná raz ročne, a teda vyhnúť sa skutočnosti, že by nájomcovia preddavky neuhrádzali počas celého zúčtovacieho obdobia a prenajímateľ pri plnení záväzkov voči dodávateľom energií by sa mohol dostať do tiesne. Keďže navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáhal aj zaplatenia sumy, ktorá pozostávala síce z časti splatných preddavkov, avšak bez vyúčtovania v takom rozsahu, aby súd mohol zistiť výšku nároku pripadajúceho na nájomcu za úhrady plnení spojených s užívaním bytu, tak návrh v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., keď nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania z dôvodu obdobného rozsahu v úspešnosti v konaní.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.
Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, tiež to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V podrobnostiach uviedol, že okresný súd nesprávne aplikoval zmluvný záväzok dohodnutý medzi navrhovateľom a odporkyňou v ustanovení bodu 3 článku II. Zmluvy o nájme bytu zo dňa 04. 01. 2012 a tým porušil právo navrhovateľa na zmluvnú voľnosť. Neexistuje žiadna právna norma, ktorá by obsahovala pravidlo, podľa ktorého rozhodoval súd, a síce, že ak sa prenajímateľ dohodne s nájomcom na úhrade preddavkov na plnenia spojené s užívaním bytu, môže sa rozsudkom domáhať len priznania plnení zistených vyúčtovaním. Tento právny názor je nesprávny a nepreskúmateľný. Pritom išlo v praxi o obvyklý prípad, že je zbytočné ho rozvádzať. Existuje veľké množstvo prípadov, v ktorých sa takto postupuje, či už ide o konečných spotrebiteľov alebo v obchodných vzťahoch, či ide o plnenia týkajúce sa bytov alebo nebytových priestorov. Čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 140/2002, na ktoré v odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukazuje, tento rieši iný skutkový prípad.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd sa dôsledne v konaní zaoberal nárokom uplatneným navrhovateľom v tomto súdnom konaní (vymedzeným v návrhu na začatie konania a jeho skutkovým vymedzením) a na základe vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam, vrátane výpočtov v ňom uvedeným, ktoré sú v súlade s ustanoveniami právnych predpisov v ňom uvedených.
Na doplnenie odvolací súd uvádza, že nespochybňuje povinnosť odporkyne ako nájomcu platiť mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov. Podľa odvolacieho súdu skutočná výška cien a záloh za jednotlivé služby sa zúčtuje vždy za kalendárny rok, najneskôr s vyúčtovaním vykurovacieho obdobia. Názor okresného súdu, že preddavky sú plneniami predbežnými, ktoré podliehajú vyúčtovaniu, považoval aj odvolací súd za správny. Za jednotlivé druhy služieb sa totiž hradí preddavok. Prevádzkové náklady spojené s užívaním bytu zahrňujú jednak náklady súvisiace s poskytovaním týchto plnení (služieb) spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, ktoré podliehajú ročnému zúčtovaniu a náklady vynaložené na správu domu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR publikovanú pod R 78/2004, podľa ktorej „nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb, pred vyúčtovaním táto úhrada totiž ešte nie je splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka“. Z uvedených dôvodov nemôže mať prenajímateľ právo požadovať preddavky voči nájomcom pred vykonaním vyúčtovania predmetných platieb. Okresný súd teda nemohol priznať navrhovateľovi uplatnený nárok na zaplatenie preddavkov za rok 2012. Súd nemôže zaviazať odporcov na úhradu preddavkového nároku, pretože ich môže zaviazať len na úhradu skutočných nárokov, ktoré vzišli z riadneho vyúčtovania. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy pozostávajúcej zo splatných preddavkov za časť rok 2012 zamietol.
S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutej časti rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ako je to vyjadrené v jeho výrokovej časti jeho rozhodnutia o zamietnutí návrhu navrhovateľa v jeho časti. Aj odvolací súd je toho názoru, že hoci je zákonom aj v zmluve o správe dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu, pretože tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov, ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je možné spájať napríklad vznik škody. Okresný súd správne konštatoval, že dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Nedoplatok na úhradách môže tak nájomcom vzniknúť až vyúčtovaním, no nie neuhradením preddavku na nich.
Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách konania, ktoré plne korešponduje ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a pomeru úspechu a neúspechu jednotlivých procesných strán v tomto konaní.
Úvaha okresného súdu v tejto veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom konaní v časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany prvostupňového súdu pre úplnosť udáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporcovia nesú dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňujú svoju obranu proti žalobe. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledok
neunesenia dôkazného bremena v danom prípade na strane navrhovateľa sa premietol do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O. s. p. a aj správne vo veci rozhodol. Na uvedenej okolnosti nič nemení ani skutočnosť, že druhá procesná strana zostala v tomto konaní nečinná.
Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil .
Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý rozhodnutím odvolacieho súdu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- navrhovateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešná odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (procesným návrhom v súlade s ust. § 151 ods. 1 O. s. p.), a preto jej odvolací súd ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.