Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/291/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX, v konaní o zaplatenie 500,90 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -46 zo dňa 26. februára 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 500,90 Eur s príslušenstvom. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že odporca uzavrel Zmluvu o pôžičku Quatro so spoločnosťou Q-Credit, a.s., Kežmarok dňa 03.11.2003. Podľa „dokladu o transakcii“ predmetom pôžičky bola kúpna cena mobilného telefónu 13.000,- Sk s tým, že počiatočná platba bola 1.680,-Sk a úver mal byť splácaný 15 mesiacov po 1.006,- Sk. Spolu na základe tejto Dohody mal odporca splatiť sumu 15.090,- Sk (500,90 Eur), žalovanú sumu mal odporca splatiť v 15 splátkach najneskôr vo februári 2005. Keď tak neurobil navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca má zákonnú trojročnú premlčaciu dobu v ktorej si nárok mohol uplatniť na súde. Urobil tak však až dňa 26.11.2012 teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby uvedenej v . Nakoľko odporca sa dovolal premlčania, navrhovateľovi súd podľa veta posledná nárok nemohol priznať. Ďalej konštatoval, že odporca síce podpísal dohodu o uznaní záväzku, išlo však o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť. Navrhovateľ jej uzavretím chcel dosiahnuť splatenie spotrebiteľského úveru, pričom vedel, že sa jedná o premlčaný dlh. Odporca nevedel o tom, že dlh, ktorý uznáva je premlčaný a vzhľadom na okolnosti uzavretia dohody, prehlásenia o tom, že mal vedomosť o premlčaní dlhu, vyhodnotil ako neplatný právny úkon, pretože obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, účinky uznania dlhu podľa nenastali.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporcovi právo na ich náhradu nevzniklo a odporca si trovy konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Poukazujúc na ust. uviedol, že na plynutie 10 ročnej premlčacej doby podľa tohto ustanovenia nie je významná vedomosť dlžníka, že uznáva premlčaný dlh. Ustanovenie , ktoré aplikoval prvostupňový súd spája vedomosť o uznaní dlhu iba s vyvrátiteľnou domnienkou o jeho existencii v čase uznania. Tým, že umožnil odporcovi splácať dlh v splátkach, musel sa zabezpečiť pre prípad neskoršieho neplnenia, za absurdné označil tvrdenie súdu o horšom postavení odporcu ako spotrebiteľa. Ten o svojom záväzku vedel, neplnil ho, jeho konanie nie je morálne a čestné, nemala mu byť teda zo strany súdu poskytnutá ochrana. Obsah dohody o uznaní záväzku je jednoduchý, odporca ju podpisoval v mieste svojho bydliska a prejavil ňou slobodnú vôľu. Výška splátok tam určená nie je, lebo odporca žiadal neprimerane nízke splátky. Ďalej namietal, že z obsahu odôvodnenia nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k záveru, že dohoda sa prieči dobrým mravom.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok okresného súdu podľa / zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa

V prejednávanej veci okresný súd správne vyhodnotil zmluvu uzatvorenú medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa ako spotrebiteľskú v zmysle ust. a nasl. , keď na jednej strane vystupoval právny predchodca navrhovateľa a na strane druhej odporca ako spotrebiteľ, spĺňajúc všetky atribúty vyžadované zákonom pre tento právny vzťah. Túto skutočnosť ani účastníci nerozporujú.

Podľa názoru krajského súdu však okresný súd pri hodnotení neplatnosti, resp. neprijateľnosti právnych úkonov - dohody o uznaní záväzku z hľadiska ochrany spotrebiteľa vybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Účelom ochrany spotrebiteľa nie je zbavenie ho akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy do ktorých vstupuje. Okresný súd dostatočne dôsledne nerozlišoval hmotno-právne inštitúty upravené v , a to uznanie práva v zmysle ust. tohto právneho predpisu a uznanie záväzku v zmysle ust. .

V plnom rozsahu sa možno stotožniť s argumentáciou navrhovateľa v odvolaní, že inštitút uznania práva zakotvený v a inštitút uznania záväzku zakotvený v sú odlišné právne inštitúty. Tieto sa môžu čiastočne aj prelínať, vyvolávajú však odlišné právne následky a vyžadujú splnenie iných náležitostí. Použitie oboch hmotno-právnych inštitútov nie je vylúčené v spotrebiteľských veciach.

V zmysle , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšku, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od plynutia tejto lehoty.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rovnaký režim ako pre práva priznané právoplatným rozhodnutím sa vzťahuje na premlčanie uznaného práva. Účinky prerušenia premlčania má však len uznanie dlhu týkajúceho sa ako jeho dôvodu, tak aj jeho rozsahu. S písomným uznaním práva čo do dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby, ktorý je upravený vo vyššie citovanom ustanovení . Platné uznanie práva z hľadiska plynutia a dĺžky premlčacej doby zakladá plynutie novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia. Z ust. nevyplýva, že by nebolo možné uznať už premlčaný dlh, teda inak povedané uznanie premlčaného dlhu nie je v tomto smere viazané na vedomosť dlžníka o tom, že dlh je premlčaný (R 51/1968). Okolnosť, že s uznaním dlhu nemožno spájať účinky uvedené v , ak dlžník o premlčaní v čase uznania nevedel, je pre účely posúdenia premlčania bezvýznamná. Uznanie práva je jednostranný, adresovaný hmotno-právny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony ( ), musí spĺňať náležitostí uvedené v veta druhá . Uznanie práva sa musí urobiť predovšetkým v písomnej forme a musí sa týkať ako jeho dôvodu, tak aj jeho výšky. Prejav o uznaní práva musí byť určitý a zrozumiteľný.

Vzhľadom na uvedený právny záver rozhodnutie okresného súdu a dôvody z ktorých vychádzal pri zamietnutí nároku navrhovateľa nie je správny. Prípadná neplatnosť dohody o uznaní záväzku v zmysle uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom (č. l. 16 spisu) ešte neznamená neplatnosť vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku v zmysle . To, či uvedené vyhlásenie dlžníka je v súlade s ochranou spotrebiteľa môže byť predmetom posudzovania zo strany súdu a musí sa opierať o logickú a dôvodnú úvahu. Nepostačuje, že si spotrebiteľ uvedený vyhlásením zhoršil svoje zmluvné postavenie, pretože tu ide o zákonný následok uznania záväzku. Podstatné však je či v súvislosti s týmto vyjadrením bola porušená rovnováha vo vzájomných právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. V súvislosti s nimi je však nutné zaoberať sa určitosťou a zrozumiteľnosťou textu síce formulárovej dohody, doručenej však spotrebiteľovi zo strany dodávateľa do jeho domáceho prostredia, kde možno predpokladať dostatok času oboznámiť sa s jej textom pred jej účinnosťou. Neplatnosť resp. neprijateľnosť zmluvného dojednania nemohla spôsobiť samotná nevedomosť spotrebiteľa o právnych následkoch uznania záväzku v zmysle .

Z vyššie uvedených dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd je viazaný vysloveným právnym názorom krajského súdu, týkajúci sa posúdenia prerušenia plynutia premlčacej doby v zmysle ust. . Povinnosťou okresného súdu bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť o uplatnenom nároku, v novom konaní opätovne rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .