Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-291-2013.pdf
PDF · 75.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/291/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX, v konaní o zaplatenie 500,90 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/9/2013-46 zo dňa 26. februára 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 500,90 Eur s príslušenstvom. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že odporca uzavrel Zmluvu o pôžičku Quatro so spoločnosťou Q-Credit, a.s., Kežmarok dňa 03.11.2003. Podľa „dokladu o transakcii“ predmetom pôžičky bola kúpna cena mobilného telefónu 13.000,- Sk s tým, že počiatočná platba bola 1.680,-Sk a úver mal byť splácaný 15 mesiacov po 1.006,- Sk. Spolu na základe tejto Dohody mal odporca splatiť sumu 15.090,- Sk (500,90 Eur), žalovanú sumu mal odporca splatiť v 15 splátkach najneskôr vo februári 2005. Keď tak neurobil navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca má zákonnú trojročnú premlčaciu dobu v ktorej si nárok mohol uplatniť na súde. Urobil tak však až dňa 26.11.2012 teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka. Nakoľko odporca sa dovolal premlčania, navrhovateľovi súd podľa § 100 ods. 1 veta posledná Občianskeho zákonníka nárok nemohol priznať. Ďalej konštatoval, že odporca síce podpísal dohodu o uznaní záväzku, išlo však o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť. Navrhovateľ jej uzavretím chcel dosiahnuť splatenie spotrebiteľského úveru, pričom vedel, že sa jedná o premlčaný dlh. Odporca nevedel o tom, že dlh, ktorý uznáva je premlčaný a vzhľadom na okolnosti uzavretia dohody, prehlásenia o tom, že mal vedomosť o premlčaní dlhu, vyhodnotil ako neplatný právny úkon, pretože obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, účinky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nenastali.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporcovi právo na ich náhradu nevzniklo a odporca si trovy konania neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Poukazujúc na ust. § 110 Občianskeho zákonníka uviedol, že na plynutie 10 ročnej premlčacej doby podľa tohto ustanovenia nie je významná vedomosť dlžníka, že uznáva premlčaný dlh. Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval prvostupňový súd spája vedomosť o uznaní dlhu iba s vyvrátiteľnou domnienkou o jeho existencii v čase uznania. Tým, že umožnil odporcovi splácať dlh v splátkach, musel sa zabezpečiť pre prípad neskoršieho neplnenia, za absurdné označil tvrdenie súdu o horšom postavení odporcu ako spotrebiteľa. Ten o svojom záväzku vedel, neplnil ho, jeho konanie nie je morálne a čestné, nemala mu byť teda zo strany súdu poskytnutá ochrana. Obsah dohody o uznaní záväzku je jednoduchý, odporca ju podpisoval v mieste svojho bydliska a prejavil ňou slobodnú vôľu. Výška splátok tam určená nie je, lebo odporca žiadal neprimerane nízke splátky. Ďalej namietal, že z obsahu odôvodnenia nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k záveru, že dohoda sa prieči dobrým mravom.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h / O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
V prejednávanej veci okresný súd správne vyhodnotil zmluvu uzatvorenú medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa ako spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď na jednej strane vystupoval právny predchodca navrhovateľa a na strane druhej odporca ako spotrebiteľ, spĺňajúc všetky atribúty vyžadované zákonom pre tento právny vzťah. Túto skutočnosť ani účastníci nerozporujú.
Podľa názoru krajského súdu však okresný súd pri hodnotení neplatnosti, resp. neprijateľnosti právnych úkonov - dohody o uznaní záväzku z hľadiska ochrany spotrebiteľa vybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Účelom ochrany spotrebiteľa nie je zbavenie ho akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy do ktorých vstupuje. Okresný súd dostatočne dôsledne nerozlišoval hmotno-právne inštitúty upravené v Občianskom zákonníku, a to uznanie práva v zmysle ust. § 110 ods. 1 tohto právneho predpisu a uznanie záväzku v zmysle ust. § 558.
V plnom rozsahu sa možno stotožniť s argumentáciou navrhovateľa v odvolaní, že inštitút uznania práva zakotvený v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitút uznania záväzku zakotvený v § 558 Občianskeho zákonníka sú odlišné právne inštitúty. Tieto sa môžu čiastočne aj prelínať, vyvolávajú však odlišné právne následky a vyžadujú splnenie iných náležitostí. Použitie oboch hmotno-právnych inštitútov nie je vylúčené v spotrebiteľských veciach.
V zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšku, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od plynutia tejto lehoty.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rovnaký režim ako pre práva priznané právoplatným rozhodnutím sa vzťahuje na premlčanie uznaného práva. Účinky prerušenia premlčania má však len uznanie dlhu týkajúceho sa ako jeho dôvodu, tak aj jeho rozsahu. S písomným uznaním práva čo do dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby, ktorý je upravený vo vyššie citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka. Platné uznanie práva z hľadiska plynutia a dĺžky premlčacej doby zakladá plynutie novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia. Z ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by nebolo možné uznať už premlčaný dlh, teda inak povedané uznanie premlčaného dlhu nie je v tomto smere viazané na vedomosť dlžníka o tom, že dlh je premlčaný (R 51/1968). Okolnosť, že s uznaním dlhu nemožno spájať účinky uvedené v § 558 Občianskeho zákonníka, ak dlžník o premlčaní v čase uznania nevedel, je pre účely posúdenia premlčania bezvýznamná. Uznanie práva je jednostranný, adresovaný hmotno-právny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 Občianskeho zákonníka), musí spĺňať náležitostí uvedené v § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Uznanie práva sa musí urobiť predovšetkým v písomnej forme a musí sa týkať ako jeho dôvodu, tak aj jeho výšky. Prejav o uznaní práva musí byť určitý a zrozumiteľný.
Vzhľadom na uvedený právny záver rozhodnutie okresného súdu a dôvody z ktorých vychádzal pri zamietnutí nároku navrhovateľa nie je správny. Prípadná neplatnosť dohody o uznaní záväzku v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom (č. l. 16 spisu) ešte neznamená neplatnosť vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To, či uvedené vyhlásenie dlžníka je v súlade s ochranou spotrebiteľa môže byť predmetom posudzovania zo strany súdu a musí sa opierať o logickú a dôvodnú úvahu. Nepostačuje, že si spotrebiteľ uvedený vyhlásením zhoršil svoje zmluvné postavenie, pretože tu ide o zákonný následok uznania záväzku. Podstatné však je či v súvislosti s týmto vyjadrením bola porušená rovnováha vo vzájomných právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. V súvislosti s nimi je však nutné zaoberať sa určitosťou a zrozumiteľnosťou textu síce formulárovej dohody, doručenej však spotrebiteľovi zo strany dodávateľa do jeho domáceho prostredia, kde možno predpokladať dostatok času oboznámiť sa s jej textom pred jej účinnosťou. Neplatnosť resp. neprijateľnosť zmluvného dojednania nemohla spôsobiť samotná nevedomosť spotrebiteľa o právnych následkoch uznania záväzku v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka.
Z vyššie uvedených dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd je viazaný vysloveným právnym názorom krajského súdu, týkajúci sa posúdenia prerušenia plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinnosťou okresného súdu bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť o uplatnenom nároku, v novom konaní opätovne rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .