Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/369/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: R.. D. X., U. U., D. X, zast. GRABAN,TORMA & PARTNERS, s.r.o., za ktorú je oprávnený konať advokát a konateľ JUDr. Adrián Graban, PhD., proti odporcovi: H. G., U. Ž., Y. na Y. X/XXXX, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, o ochranu osobnosti a poskytnutie morálneho zadosťučinenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného Y. U. Z., M. D. XX. H.N. XXXX, Č..X.. XXC XX/ XXXX-XXX, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal ochrany osobnosti a poskytnutia morálneho zadosťučinenia tak, že odporca je povinný verejne sa mu ospravedlniť za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti, a to tak, že do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia je povinný zabezpečiť v aktuálnom vydaní denníka Y. uverejnenie dobre viditeľného ničím neprekrytého ospravedlnenia, napísaného na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uvedené nepravdivé tvrdenie odporcu: “Napríklad aj konferencia ukázala, že zástupca rozhodcov nemá dostatočnú podporu v hnutí. Napriek tomu vo výkonnom výbore prešiel návrh, aby pokračoval vo funkcii predsedu komisie rozhodcov (je ním D. X.- pozn. red.)“, ktoré bolo uverejnené dňa XX.XX.XXXX T. D. Y. v článku „G.: Nie je dosť sily na zásadné zmeny“, a ktoré hrubým spôsobom zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa, a to s nasledovným obsahom:

Ospravedlnenie R.. D. X.:

Dňa XX.XX.XXXX U. T. D. Y. uverejnený článok: “G.: Nie je dosť sily na zásadné zmeny“, v ktorom bol uverejnený rozhovor s H. G., ako bývalým viceprezidentom Y.É. A. M., ktorý na otázku autora článku: “Naznačili ste personálne problémy. Môžete uviesť konkrétny príklad?“ odpovedal nepravdivo, keď uviedol: „Napríklad aj konferencia ukázala, že zástupca rozhodcov nemá dostatočnú podporu v hnutí. Napriek tomu vo výkonnom výbore prešiel návrh, aby pokračoval vo funkcii predsedu komisie rozhodcov (je ním D. X.-pozn. red)“. Tieto informácie boli nepravdivé a H. G. sa za ich uvedenie v rozhovore, ako aj za s tým súvisiace zásahy do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti R..D. X. ospravedlňuje.

Žiadal zabezpečiť v aktuálnom vydaní denníka Y. uverejneného na internetovej stránke F.:/..Y..sk/, ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka Y., uverejnenie dobre viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia, napísaného na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uvedené nepravdivé tvrdenie odporcu: “Napríklad aj konferencia ukázala, že zástupca rozhodcov nemá dostatočnú podporu v hnutí. Napriek tomu vo výkonnom výbore prešiel návrh, aby pokračoval vo funkcii predsedu komisie rozhodcov (je ním D. X.-pozn.red)“, ktoré bolo uverejnené dňa XX.XX.XXXX na internetovej stránke F.:/..Y..sk/ <http://futbal.sme.sk/>, ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka Y. v článku „G.: V Y. A. zúri nezmyselná vojna“, a ktoré hrubým spôsobom zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa, a to nasledovným obsahom:

K. R..D. X.:

Dňa XX.XX.XXXX bol na internetovej stránke F.:/..Y..sk/ <http://futbal.sme.sk/>, ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka Y. v článku „G.: T. Y. A. zúri nezmyselná vojna“, v ktorom bol uverejnený rozhovor s H. G. ako s bývalým viceprezidentom Y. A. M., ktorý na otázku autora článku „Naznačili ste personálne problémy. Môžete uviesť konkrétny príklad?“ odpovedal nepravdivo, keď uviedol: “Napríklad aj konferencia ukázala, že zástupca rozhodcov nemá dostatočnú podporu v hnutí. Napriek tomu vo výkonnom výbore prešiel návrh, aby pokračoval vo funkcii predsedu komisie rozhodcov (je ním D. X.- pozn.red)“. tieto informácie boli nepravdivé a H. G. sa za ich uverejnenie v rozhovore, ako aj za s tým súvisiace zásahy do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti R..D. X. ospravedlňuje.

Žiadal zabezpečiť v aktuálnom vydaní denníka Š. uverejnenie dobre viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia napísaného na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, aký, bolo uvedené nepravdivé tvrdenie odporcu: “Myslím si, že celá situácia okolo rozhodcovského zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X. za to, že sme na jesennej konferencii Y. A. M. kandidovali proti nemu Š. W. na post člena výkonného výboru za rozhodcov, ktoré bolo uverejnené dňa XX.XX.XXXX v denníku Š. v článku „J. J., Č. Y. Y. D., a ktoré hrubým spôsobom zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa, a to s nasledovným obsahom:

Ospravedlnenie R..D. X.:

Dňa XX.XX.XXXX bol v denníku Y. uverejnený článok :“J. J., Č. Y. Y. D., a v ktorom bol uverejnený rozhovor s H. G., ako s bývalým viceprezidentom Y. A. M., ktorý nepravdivo uviedol: “Myslím si, že celá situácia okolo rozhodcovského zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X. za to, že sme na jesennej konferencii Y. A. M. kandidovali proti nemu Š. W. na post člena výkonného výboru za rozhodcov“. Uvedené tvrdenie je nepravdivé s H. G. sa za jeho uvedenie v rozhovore, ako aj za s tým súvisiace zásahy do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti R.. D. X. ospravedlňuje.

Žiadal zabezpečiť v aktuálnom vydaní denníka Š. uverejneného na internetovej stránke F.:/..Y., ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka Š., uverejnenie dobre viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia, napísaného na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uvedené nepravdivé tvrdenie odporcu: “Myslím si, že celá situácia okolo rozhodcovského zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X. za to, že sme na jesennej konferencii Y. A. M. kandidovali proti nemu Š.W. W. na post člena výkonného výboru za rozhodcov“, ktoré bolo uverejnené dňa XX.XX.XXXX na internetovej stránke F.:/..Y., ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka Š. v článku: “J. J., Č. Y. Y. D.“, a ktoré hrubým spôsobom zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa, a to s nasledovným obsahom:

K. R.. D. X.:

Dňa XX.XX.XXXX bol na internetovej stránke F.:/..Y.,, ktorú prevádzkuje vydavateľ denníka Š. v článku: “J. J., Č. Y. Y. D.“, v ktorom bol uverejnený rozhovor s H. G., ako s bývalým viceprezidentom Y. A. M., ktorý nepravdivo uviedol: “Myslím si, že celú situáciu okolo rozhodcovského zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X. za to, že sme na jesennej konferencii Y. A. M. kandidovali proti nemu Š.W. W. na post člena výkonného výboru za rozhodcov“. Uvedené tvrdenie je nepravdivé a H. G. sa za jeho uvedenie v rozhovore, ako aj za s tým súvisiace zásahy do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti R.. D. X. ospravedlňuje.

Pre prípad neuverejnenia ospravedlnenia odporcom riadne a včas, žiadal priznať mu právo uverejniť výrok rozsudku v časti ospravedlnenia v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou, a to aj v jeho internetovej podobe na jeho trovy.

Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania (náhradu trov konania) v Y. XXX,XX €. k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa vychádzal z čl. 19 ods. 1 a čl. 26 ods. 1 až 4 SR, , Obč. zák. a s poukazom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Skonštatoval, že odporca sa v uvedených článkoch vyjadroval na kladené otázky novinárov čo sa týka problémov v slovenskom futbale ako takom, pričom z 23 otázok položených odporcovi redaktorom Y. na otázku „Naznačili ste personálne problémy, môžete uviesť konkrétny príklad, odporca uviedol: „Napríklad aj konferencia ukázala, že zástupca rozhodcov nemá dostatočnú podporu v hnutí. Napriek tomu vo výkonnom výbore prešiel návrh, aby pokračoval vo funkcii predsedu komisie rozhodcov.“ Toto tvrdenie uvedené ako príklad odporca aj riadne odôvodnil tým, že aby bol navrhovateľ do tejto funkcie zvolený, boli potrebné 4 kolá volieb, čo potvrdil aj sám redaktor. Uviedol tiež, že samotný odporca meno navrhovateľa nezverejnil, urobil tak redaktor denníka Y., v ktorom bol predmetný článok uverejnený. Pokiaľ ide o druhý článok, v ktorom odporca uvádza: “Myslím si, že celá situácia okolo rozhodcovského zboru vo vzťahu k nášmu klubu je pomsta pána X. za to, že sme na jesennej konferencii Y.F. A. M. kandidovali proti nemu Š. W. na post člena výkonného výboru za rozhodcov“, túto citáciu odporcu považoval za v rovine jeho osobného názoru, pričom použitie kritiky by podľa neho mohlo predstavovať zásah do práva na ochranu len vtedy, ak by sa opierali o okolnosti, v ktorých je zverejnený jednoznačne nepravdivý údaj, alebo ak by kritika nebola vecná a svojou formou by presahovala rámec všeobecne akceptovateľnej slušnosti. Mal za to, že odporca v citovaných článkoch len verejne prezentoval svoje osobné subjektívne pocity a názory, ktoré nepresahujú rámec všeobecne akceptovateľnej slušnosti a ako také aj akceptovateľné z pohľadu jeho práva na slobodu prejavu.

O trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje úplné a výstižné odôvodnenie, keďže sa nevysporiadal so skutočnosťami, rozhodnými pre vydanie riadneho rozhodnutia vo veci, pričom sa v podstate len nekriticky stotožnil s tvrdeniami odporcu, ktoré nedostatočne odôvodnil. Poukázal na SR a a toto rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a zakladajúce protiústavný stav. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy tú skutočnosť, že na to, aby mohli byť tvrdenia odporcu obsiahnuté v predmetných článkoch posudzované ako hodnotiace úsudky, a teda ako oprávnená kritika založená na subjektívnych názoroch a pocitoch odporcu, musia byť záverom, ktorý je možné na základe rovnako v článku uvedených skutočností logicky odôvodniť, pričom nestačí, aby kritika sama o sebe vychádzala z pravdivých skutočností, ale je zároveň nevyhnutné, aby podklady, na ktorých hodnotenie spočíva (pokiaľ nejde o notoricky známe skutočnosti) boli v spornom článku priamo uvedené. Mal za to, že vyjadrenia odporcu nespĺňajú znaky hodnotiaceho úsudku, keďže ich predmetom je striktne subjektívny úsudok, ktorý sa neopiera o žiadne vecné a konkrétne skutočnosti, pričom závery vyslovené v predmetných článkoch, nemožno na základe skutočností, ktoré boli v týchto článkoch uvedené, nijako logicky zdôvodniť, a to ani z hľadiska vyjadrení odporcu v konaní. Kritiku odporcu v uvedených článkoch nemožno podľa neho v žiadnom prípade považovať za oprávnenú a súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutočnosťou, či vyjadreniami odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti. Poukázal na to, že na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti postačuje zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť jeho práva chránené us. Obč. zák., pričom reálne vyvolanie následkov sledovaných konaním sa nevyžaduje. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval navrhovateľ za arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné, ktorého vydaním došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, ako aj za vecne nesprávne. Uviedol, že tvrdenie odporcu spočíva v nepodloženom jeho obvinení o mstení sa za protikandidatúru pána W. na post člena výkonného výboru za rozhodcov na jesennej konferencii Y. A. M., pričom ho odporca priamo spojil a označil za hlavného vinníka vzniknutej situácie vo vzťahu k futbalovému X. J. Ž., a.s.. Označenie jeho konania odporcom považoval za jednoznačne úmyselne difamujúce v jeho celom kontexte, ktoré by ho malo nepriamo očierňovať a obviňovať z nepoctivého konania, v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo by malo za následok jeho jednoznačne zlé vnímanie zainteresovanými osobami a širokou verejnosťou.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť považujúc odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa za dostatočne odôvodnené a vychádzajúce zo zisteného skutkového stavu, nie je rozporné s obsahom spisu, resp. žiadne skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia nepovažoval za opomenuté. Uviedol, že jeho vyjadrenia smerovali ku kritike fungovania oblasti spoločenského diania, t.j. futbalu, pokiaľ sa náznakom týkajú navrhovateľa, tak len v rovine pocitov, čo je z daných citácií zrejmé a všetky vychádzajú zo skutkových okolností, ktoré boli preukázané ako pravdivé, pričom boli známe buď priamo z citácií alebo z kontextu jednotlivých článkov. A keďže ide o subjektívne názory, tieto môžu byť jedine správne alebo nesprávne, ale nemožno preukazovať ich pravdivosť, resp. nepravdivosť. Preto námietky navrhovateľa v tomto smere považoval za neopodstatnené. Poukazoval na to, že navrhovateľ vo svojom odvolaní uvádza, že jeho spornými vyjadreniami sú prejavené osobné názory, avšak na druhej strane namieta nekritickosť rovnakého názoru súdu, keď nevzal do úvahy tvrdenia preukazujúce opak. Navrhovateľom namietanú zhodnosť právneho názoru súdu s názorom jednej zo strán podľa neho neznamená porušenie procesných ustanovení . Považoval za nezrozumiteľné, v čom vidí navrhovateľ nesprávne právne posúdenie veci súdom a či nesúhlasí so zisteným skutkovým stavom alebo namieta právne posúdenie veci.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa , bez pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak, že zásah bol objektívne spôsobilý na vznik ujmy na právach

chránených ustanovením § 11 Obč. zák., pričom obidva predpoklady musia byť splnené. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity osobnosti občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do integrity osobnosti občana; ustanovenia § 11 a nasl. Obč. zák. ho totiž chráni proti rozširovaniu nepravdivých alebo jeho dôstojnosť, česť a vážnosť znižujúcich tvrdení. Neoprávneným zásahom je každé konanie, ktoré svojím obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Obč. zák. a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť a môže byť

uskutočnený ústne, písomne alebo tlačou, rozhlasom, televíziou.

Záleží tiež na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu, pokiaľ spočíva v skutkových tvrdeniach a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol uskutočnený. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák. a k takému zisteniu dôjde súd po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. U práva na ochranu občianskej cti následok spočíva v znížení vážnosti u spoluobčanov a v ohrození postavenia.

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods.1 a 4 v spojení s ).

Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, sa označuje ako právne posudzovanie veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Samotným právnym posúdením veci ale nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať, lebo právnym posúdením veci sa mu neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv.

Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena ( ). Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené ( ). Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu (čl. 26 ods. 2, veta prvá, ). Sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( ). Citované články 19 a 26 vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu je nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických preto, aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následného utvárania názorov jednotlivcov alebo pre dosiahnutie konsenzu o konaní a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v SR. Kolízia oboch práv sa realizuje práve napr. pri aplikácii a nasl. v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti. Povinnosťou súdov v takýchto prípadoch je interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru intenzity porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j., aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takémuto zásahu dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. K porušeniu práva na česť môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, je teda overiteľná. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujímal určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná, a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie, či zneuctenie danej osoby. Hodnotiaci úsudok môžeme posudzovať ako primeraný alebo neprimeraný. Neprimeranosť úsudku je daný buď tým, že logicky nevyplýva z pravdivých premís alebo tým, že je z hľadiska formy neprimerané.

Prvostupňový súd v tomto spore rešpektoval vyššie uvedené výkladové hľadiská, keď dôsledne rozlišoval medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami a výroky, resp. tvrdenia odporcu v uvedených článkoch články posudzoval s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k nim došlo, predovšetkým so zreteľom na ich podstatu a sledovaný cieľ, ktorým bola najmä sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie, ktoré správne vyhodnotil ako hodnotiace úsudky, keď odporca len verejne prezentoval svoje osobné subjektívne pocity a názory, ktoré nepresahujú rámec všeobecne akceptovateľnej slušnosti. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a formu prejavu odporcu považoval tiež za prijateľnú. Týmito prejavmi odporcu nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Preto námietky navrhovateľa neboli dôvodné.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku navrhovateľa, ktorá mala spočívať v tom, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a že je nepreskúmateľné. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad. Rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na rozhodnutie v ust. . Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania a ako vec právne posúdil, pričom prijaté právne závery aj primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade neodôvodnené a nezlučiteľné s SR.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne právne podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a spojení s a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania, nakoľko si ich odporca v lehote stanovenej v nevyčíslil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.