Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-121-2013.pdf
PDF · 63.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/121/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na neverejnom zasadnutí dňa 11. decembra 2013, prejednal sťažnosť odsúdeného L. Y., proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš z 15.07.2013, sp.zn. 9T 79/2011 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného L. Y. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 54 ods. 4 Tr. zák. nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka, uložený odsúdenému L. Y. trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš z 08.07.2011, sp.zn. 9T 79/2011 a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odsúdený sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu už do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú dodatočne písomne odôvodnil, pritom sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa. V dôvodoch sťažnosti poukazoval na nedostatky napadnutého uznesenia, a to dôvody a argumenty, na základe ktorých rozhodol. Zo záverov napadnutého uznesenia je zrejmé len to, že si odsúdený nenašiel zamestnanie a z dlžnej sumy vyplatil jednu tretinu, hoci bol tri mesiace nezamestnaný, napriek tomu bol zaviazaný k náhrade škody pod hrozbou premeny podmienečného trestu, a to vo výške a v čase, ktorý reálne nie je schopný uhradiť ani človek zamestnaný a poberajúci aspoň minimálnu mzdu z pohľadu zákona zrejme ani priemernú. Tiež neprihliadol ku skutočnosti, že voči odsúdenému boli vedené exekúcie a pokiaľ peniaze zarobil, tak najprv mu zexekuovala čiastka na výživné, potom ďalšie pohľadávky a s minimom, ktoré mu zostalo, nemohol povinnosť súdu reálne uhradiť, ani keby túto čiastku odosielal oprávnenej v celosti. Inak pohľadávky voči nemu vznikli počas trvania manželstva odsúdeného a oprávnenej. Bol mu teda uložený trest, ktorý bol vopred nesplniteľný. Ak by za daného stavu odsúdený nejaké iné hocijakým spôsobom získané peniaze poslal oprávnenej, dopustil by sa tak trestného činu poškodzovania veriteľa vo vzťahu k oprávneným z exekúcie. Inak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, zamestnal sa a podľa svojich možností a schopností i plnil svoju vyživovaciu povinnosť a splácal aj dlžné výživné.
Za týchto okolností je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a preto sa žiada vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s vyslovením právneho názoru, že v danom prípade je možné podmienečné odsúdenie. Napokon, pokiaľ odsúdený na slobode pracuje a vyživovaciu povinnosť splní, nariadením výkonu trestu budú postihnuté predovšetkým oprávnené deti, lebo reálnosť jeho zamestnania vo výkone trestu je objektívne veľmi nízka a po návrate z väzenia sa bude schopnosť odsúdeného umiestniť sa na trhu práce ešte nižšia ako bola doposiaľ.
Krajský súd na základe sťažnosti odsúdeného preskúmal v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie uzneseniu predchádzajúce, pritom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odsúdený nevyužil svoju možnosť vzniesť námietky a obhajovať sa ani na verejnom zasadnutí, pretože sa ho nezúčastnil a verejné zasadnutie bolo vykonané v jeho neprítomnosti.
Pokiaľ ide o námietky odsúdeného treba uviesť, že odsúdený bol uznaný za vinného trestným rozkazom z 08.07.2011, sp.zn. 9T 79/2011, ktorý sa stal právoplatným 21.10.2011, teda, pokiaľ odsúdený mal pocit, že napadnutý trestný rozkaz je nezákonný a že nebude môcť splniť podmienky stanovené mu podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. spočívajúce v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zmeškané výživné 3.846,- Eur, mal odsúdený zákonnú možnosť podať odpor proti tomuto trestnému rozkazu, o čom bol dostatočne poučený v samotnom trestnom rozkaze a vec mohla byť prejednaná, vrátane obhajoby a podrobného zistenia skutkového stavu v zmysle jeho námietok teraz prednášaných sťažností na hlavnom pojednávaní. Odsúdený týmto spôsobom dal zjavne najavo, že je ochotný a schopný splniť podmienky určené trestným rozkazom v jeho výrokovej časti a teda neobstojí potom jeho námietka, že počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nemohol splniť túto povinnosť, stanovenú trestným rozkazom v skúšobnej dobe jedného roka a trestný rozkaz je nezákonný, resp. vopred nesplniteľný z pohľadu určených podmienok zaplatenia zameškaného výživného v skúšobnej dobe jedného roka.
Vychádzajúc z týchto skutočností ako aj ostatných dôkazov, ktoré bral v úvahu súd prvého stupňa a zaoberal sa s nimi v dôvodovej časti napadnutého uznesenia, dospel krajský súd k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie v zmysle výrokovej časti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, toto uznesenie odvolací súd považuje za zákonné a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.