Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1393-2006.pdf
PDF · 79.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1393/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému: t.č. neexistujúcemu subjektu M&M WOOD s.r.o., so sídlom Bernolákova 37, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 058 122, na vymoženie pohľadávky vo výške 1004,92 Eur s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska cesta 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 4154/06, na základe návrhu oprávneného spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 08.09.2006 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 020058 zo dňa 30.10.2006 z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,33 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1009,92 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 61 Cb/212/2005-54 zo dňa 13.03.2006.
Poverením č. 5601 020058 zo dňa 30.10.2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska cesta 17, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 4154/06.
Zmluvou o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 zo dňa 17.06.2010, uzatvorenou medzi zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá sa na základe tejto zmluvy o zlúčení stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., bola obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, zapísaná v odd. Sa, vl. č. 1238/B z obchodného registra dňom 10.08.2011 vymazaná.
V dôsledku uvedeného, obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, ICO: 35 763 469, ako univerzálny právny nástupca prevzal celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019.
Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 05.12.2013, poverený exekútor oznámil súdu relevantné skutočnosti pre ďalší priebeh exekúcie a to výmaz povinného z obchodného registra dňom 12.02.2013.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Súd, vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora a pripojeného aktuálneho výpisu z obchodného registra, v rámci skúmania právnej subjektivity povinného zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. : 26Cbr 52/2010-37 z 08. 11. 2012, právoplatným 19. 01. 2013, zrušil obchodnú spoločnosť M&M WOOD s.r.o. so sídlom Bernolákova 37, 974 05 Banská Bystrica, IČO : 36 058 122, podľa § 68 ods. 6 písm. f/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, a to bez likvidácie podľa ustanovenia § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Následne, a to dňom 12.02.2013 bola obchodná spoločnosť povinného z obchodného registra ex offo vymazaná.
V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom ( viď rozhodnutie NS SR 2 M Cdo 11/2012).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Nakoľko súd má preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V písomnom podaní zo dňa 05.12.2013 si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 42,30 Eur ( z toho odmenu vo výške 19,92 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 15,33 Eur a 20 % DPH vo výške 7,05 Eur).
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") platnej do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhl. náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 203 ods. 2, prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému v súlade s vyššie cit. ustanovením Exekučného poriadku a vyhl. uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, avšak nie vo výške, v akej si ich uplatnil súdny exekútor.
Poverený exekútor si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul úkon, odmeňovaný paušálnou náhradou, za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o tieto úkon: - spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu súd exekútorovi paušálnu sumu za uvedený úkon nepriznal ( 6,64 Eur).
Po vykonanej úprave, súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom trovy exekúcie vo výške 34,33 Eur / z toho odmenu vo výške 13,28 Eur za 4 jednotlivé úkony exekučnej činnosti : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, lustráciu účtov povinného, lustrácia motorových vozidiel, doručenie exekučného príkazu, náhradu hotových výdavkov ( poštovné) 15,33 a 20 % DPH z trov exekúcie 5,72 Eur).
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej len "OSP"), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko oprávnený v konaní úspech nemal, súd oprávnenému trovy exekúcie nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.