Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B4-17P-32-2022.pdf
PDF · 95.03 KB
Case nature
Area
Subarea
B4-17P/32/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, V., bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: H., matka: I., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
I. Maloletá V. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú poslednú nedeľu v mesiaci vždy od 13.00 hod. do 15.00 hod. v prítomnosti matky.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 100,-€ mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počínajúc dňom 08.03.2022.
Zročné výživné za obdobie od 08.03.2022 do 31.05.2023 vo výške 1.477,28 € súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, až do splatenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej návrhom doručeným súdu 08.03.2022 navrhla, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, styk maloletej s otcom aby súd upravil raz do mesiaca vždy v poslednú nedeľu v mesiaci v čase od 13 - tej do 15 - tej hodiny v prítomnosti matky, s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka a zároveň aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej vo výške 100 eur mesačne. Uviedla, že s otcom sa spoznali v roku 2017, spolu začali žiť vo februári 2018, matka sa najprv presťahovala do X., neskôr za otcom do F., neskôr sa v novembri 2018 narodila maloletá. Otec nastúpil v roku 2019 do výkonu trestu v súvislosti so spáchaním trestného činu lúpeže, matka s ním približne od januára 2019 nežije v spoločnej domácnosti, presťahovala sa na Slovensko. Otec spočiatku matku sporadicky kontaktoval, zasielal blahoželania k narodeninám, resp. meninám maloletej, neskôr ju prestal kontaktovať úplne. S maloletou bol v kontakte len raz, keď ho bola matka aj s maloletou navštíviť vo výkone trestu. Matka neskôr v septembri 2021 začala žiť s aktuálnym manželom v spoločnej domácnosti. V novembri 2021 mala maloletá 3 roky, otec matke zaslal súhlas s prihlásením do škôlky. Od augusta 2020 začala matka pracovať na Slovensku, pracuje vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch, ako upratovačka. Jej príjem sa pohybuje v rozmedzí 600 - 700 eur mesačne netto. Okrem toho poberá
prídavky na maloletú a zároveň si uplatňuje daňový bonus, v daňovom priznaní za predchádzajúci kalendárny rok. Pravidelné výdavky matky sa pohybujú okolo 469 eur (platby spojené s užívaním bytu vo výške 149 eur mesačne, úhrady za internet vo výške 20 eur mesačne, platby za telefón vo výške 10 eur mesačne, cestovné náklady na PHM vo výške 90 eur mesačne, 200 eur v domácnosti na náklady na stravu v domácnosti). Náklady na maloletú vyčíslila matka vo výške 224,50 eur, ktoré predstavujú náklady na bývanie vo výške 74,50 eur, 100 eur na stravovanie maloletej doma, 50 eur na ošatenie, drogériu a hračky pre maloletú). V minulosti sa dohodla s otcom, že bude na maloletú prispievať sumou 20 eur mesačne, čo otec neprispieval, neskôr sa s ním chcela dohodnúť na sume výživného 100 eur mesačne, s čím otec maloletej nesúhlasil. 2. Otec maloletej sa pôvodne k návrhu nevyjadril, súdu sa nepodarilo doručiť mu návrh, následne preto súd realizoval dožiadanie výsluchu otca českým súdom - Okresným súdom v Moste, ktorý výsluch otca 14.02.2023 aj zrealizoval, kedy mu doručil aj samotný návrh matky. Otec súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. 3. Z výsluchu matky súd zistil, že otec naposledy videl maloletú keď mala 9 mesiacov, niekedy v septembri 2019, boli ho navštíviť vo väzení. Odvtedy sa občasne zaujímal o to ako sa má, chcel aby mu matka napísala, poprípade zaslala nejaké fotky. Od januára roku 2022 sa o maloletú nezaujíma. Naposledy uhradil výživné v mesiaci jún 2020. Na maloletú neprispieval odvtedy ani žiadnym iným spôsobom. Predtým ako nastúpil do výkonu trestu pracoval v UPC v Českej republike, sídlo mali na Závišovej 4 v Prahe, pracoval však v Meziboří. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá. Náplňou jej práce je upratovanie. Pracuje na dohodu u viacerých zamestnávateľov, zároveň o tom doložila doklady (č. l. 40 až 49 v spise). Jej mesačný čistý príjem predstavuje aktuálne okolo 700 Eur. Pravidelne sa to pohybuje v intenciách 600-700 Eur, závisí to od toho či je chorá, alebo nie, koľko reálne môže pracovať. Býva so svojim manželom aj s maloletou, na adrese X., v byte ktorý je v manželovom vlastníctve. Matka v domácnosti prevažne uhrádza potrebné nákupy, resp. náklady na stravu, drogériu do domácnosti, oblečenie, na PHM), mesačne to prestavuje sumu približne 500 eur. Manžel hradí výdavky spojené s bytom, spláca hypotéku vo výške 430 Eur mesačne. Úver čerpali pred rokom, istina bola 140 000 Eur. Manžel pracuje vo Volkswagene s mesačným čistým príjmom okolo 1 200 Eur. Pravidelné platby na maloletú aj s krúžkami predstavujú okolo 150 Eur mesačne (škôlka, strava v škôlke, krúžky), strava doma stojí okolo 100 Eur, drogéria, ošatenie a hračky 50 Eur mesačne. Náklady na bývanie vo výške 1/3 predstavujú sumu 74,50 Eur. Iné výdavky na maloletú matka nemá. Maloletá nemá zdravotné problémy, ktoré by boli spojené s výdavkami. Neskôr na pojednávaní dňa 17.05.2023 matka uviedla, že sa medzičasom zvýšili výdavky na maloletú súvisiace s návštevou škôlky, keď matka hradí 60 eur poplatok v škôlke, 60 eur náklady na stravu v škôlke, a 70 eur poplatky ZRPŠ polročne. Medzičasom jej boli zvýšené prídavky na dieťaťa na sumu 60 eur mesačne, zároveň sa zvýšili zálohové platby spojené s bývaním o sumu 22 eur mesačne. Otec maloletej dňa 19.04.2023 súhlasil s osvojením maloletej manželom matky (č. l. 127).
4. Z výsluchu otca maloletej vykonaného dožiadaným súdom, súd zistil, že otec maloletej s návrhom súhlasí, s výnimkou matkou navrhovaného výživného. Otec navrhoval výživné vo výške 50 eur mesačne, argumentoval ďalšou vyživovacou povinnosťou voči maloletej dcére A., narodenej X.X.XXXX, voči ktorej uhrádza výživné vo výške 2.200 eur mesačne, určené Okresným súdom v Ústí nad Labem. Otec je zamestnaný ako telefónny operátor v spoločnosti Telekomunikační centrum, s.r.o., od októbra 2022, má čistý príjem okolo 17.000 českých korún (v prepočte približne 717 eur mesačne netto). Od marca 2021 do septembra 2021 otec pracoval v spoločnosti Databulding, s.r.o., od októbra 2021 do v spoločnosti Gitano Cosmetic a od januára 2022 do septembra 2022 v spoločnosti Alerta s.r.o. Otec má stredoškolské vzdelanie, ako technicko - administratívny pracovník. Nemá žiadne zdravotné problémy. Nevlastní žiadnu nehnuteľnú vec, resp. hnuteľné veci vyššej hodnoty, ani cenné papiere. Žije sám, uhrádza nájom vo výške 10.200 českých korún (približne 430 eur), telefón s internetom ho stojí 800 českých korún mesačne (približne 33 eur), zároveň uhrádza výživné na maloletú Karolínu 2.200 českých korún mesačne (približne 92 eur), zároveň uhrádza náhradu škody spôsobenú trestnou činnosťou vo výške 1.200 českých korún mesačne (približne 50 eur), zároveň sú mu vykonávané bližšie nešpecifikované exekučné zrážky. Výživné podľa vlastného vyjadrenia nehradil preto, že mu matka povedala, že ho nepotrebuje, ak maloletú nebude kontaktovať, zároveň maloletej nekupoval ani žiadne darčeky k sviatkom, nakoľko nepoznal ani jej adresu.
5. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
12. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Pokiaľ ide o zverenie maloletej, úpravu styku s ním a úpravu práva zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, súd, rešpektujúc návrh matky a vyjadrenie otca, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, styk maloletej s otcom upravil súd podľa návrhu matky. Otec s týmto návrhom súhlasil, nesúhlasil len s výškou vyživovacej povinnosti, keď navrhol výšku vyživovacej povinnosti 50 eur mesačne. Pokiaľ ide o právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, súd berúc do úvahy praktické hľadisko, toto právo upravil matke samostatne. Otec sa s maloletou nestretáva, nevyhľadáva ju, v minulosti napokon súhlasil so zámerom matky vo vzťahu k umiestneniu maloletej do predškolského zariadenia, aktuálne súhlasil s osvojením maloletej manželom maloletej. Skutočnosť, že matka bude môcť samostatne maloletú zastupovať a samostatne spravovať jej majetok, žiadnym spôsobom neznižuje rodičovské práva otca, a to predovšetkým v tejto oblasti jeho právo byť o záležitostiach informovaný, prípadne aj nesúhlasiť s postupom matky, resp. v prípade, že medzi rodičmi nedôjde k dohode, domáhať sa rozhodnutia súdu pri nezhode rodičov. Cieľom výroku II. rozsudku je, a to aj s ohľadom na doterajšiu intenzitu záujmu otca o maloletú a záležitosti, ktoré je v súvislosti s maloletou potrebné obstarať, umožniť matke bezproblémové administratívne realizovanie úkonov vo vzťahu i inštitúciám a tretím osobám, nezbavuje to však matku povinnosti poskytovať otcovi relevantné informácie týkajúce sa maloletej.
15. Výšku vyživovacej povinnosti otca maloletej súd určoval s prihliadnutím na oprávnené potreby maloletej a možnosti jej rodičov, resp. otca maloletej, ako povinného z vyživovacej povinnosti. Matkou vyčíslené náklady na uspokojovanie potrieb maloletej súd považoval v celom rozsahu za oprávnené. Matka v návrhu tieto náklady vyčíslila na sumu 224,50 eur mesačne, 74,50 eur mesačne na bývanie, 100 eur mesačne na stravu doma, 50 eur mesačne na ošatenie, drogériu a hračky, plus mesačný poplatok
v škôlke predstavovali 30 eur, mesačné náklady na stravu v škôlke predstavovali sumu 39 eur. Maloletá okrem toho navštevuje krúžok rozvíjania komunikačných zručností s mesačným poplatkom 32 eur a zároveň chodieva na angličtinu, kde matka uhrádza sumu. Náklady na škôlku maloletej sa od roku 2023 zvýšili, poplatok sa zvýšil na sumu 60 eur, strava v škôlke taktiež stojí 60 eur, náklady na platby spojeného s užívaním bytu, v ktorom matka s maloletou žije sa zvýšili podľa vyjadrenia matky o sumu okolo 22 eur mesačne. Súd tak vychádzal z celkových mesačných nákladov na potreby maloletej vo výške okolo 400 eur mesačne. Ak otec argumentoval, že nemá možnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, ktorú ako výšku výživného navrhovala matka, súd sa s týmto postojom nestotožnil. Úhrada potrieb maloletej má prednosť pred úhradou potrieb otca ako rodiča maloletej. Otec maloletej zarába v prepočte približne 717 eur netto. Na úhradu svojich potrieb minie otec okolo 466 eur (mimo stravy, len na nájom a telefón), okrem toho uhrádza sumu 92 eur mesačne ako výživné na staršiu dcéru, a sumu 50 eur ako náhradu škody spôsobenej trestnej činnosťou. Otec uvádzal, že sú mu zo mzdy vykonávané zrážky v súvislosti s exekúciami, ktoré bližšie nešpecifikoval. Otec tak len na presne nešpecifikovaných výdavkoch minie spolu sumu okolo 600 eur mesačne, okrem toho je potrebné počítať s výdavkami na stravu a mať na zreteli, že otcovi sú vykonávané zrážky z dôvodu exekúcií. Súd však tvrdenia otca nepovažoval za dôvod, prečo by nemohol určiť výživné vo výške navrhovanej matkou. Navrhovaná suma 100 eur mesačne predstavuje približne 14 % z príjmu otca, čo v žiadnom prípade nie je suma, ktorú by bolo možné považovať za neprimerane vysokú. Naopak, náklady na úhradu potrieb maloletej by si, s ohľadom na výšku týchto nákladov, zaslúžili vyšší príspevok zo strany otca titulom uhrádzaného výživného. Ak otec argumentoval, že nemôže uhrádzať vyššie výživné, ako 50 eur mesačne, súd túto argumentáciu považoval za nesprávnu. Súd akceptoval, že otec musí uhrádzať výživné staršej dcére vo výške okolo 92 eur mesačne. Priestor, na vytvorenie dostatočnej sumy financií na úhradu výživného však súd videl inde. Jednak úhrada vyživovacej povinnosti má prednosť pred úhradou potrieb otca ako povinného rodiča (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), aj za cenu, že by si otec musel napr. zaobstarať nižší a lacnejší štandard bývania, ako aj lacnejšie, hoci aj len základné telekomunikačné služby, ak by toto malo byť dôvodom, prečo otec nemôže uhrádzať výživné v primeranej a zodpovedajúcej výške. Náklady otca na splácanie náhrady škody spôsobenej trestnou činnosťou, resp. úhrady exekúcií súd nepovažoval za dôvod, prečo by otec nemohol uhrádzať výživné v určenej výške (tieto náklady súd vyhodnotil ako neprimerané majetkové riziká v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine). O maloletú sa navyše výlučne stará matka, otec o ňu v súčasnosti prakticky nejaví záujem, neuhrádza žiadne výživné, nezaujíma sa o to, či má maloletá čo jesť, či si má čo obliecť, ako sú jej možnosti na úhradu zdravotnej starostlivosti, hygienických potrieb, a v neposlednom rade aj záujmovej činnosti a rozvoja, celá ťarcha spojená s výchovou a výživou tak aktuálne zaťažuje matku. Aj na túto skutočnosť tak súd pri svojom rozhodovaní v zmysle § 62 ods. 4 prihliadol.
16. Nakoľko matka návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca uplatnila 08.03.2022 a otec od tohto obdobia do rozhodnutia súdu neprispel na výživu maloletej žiadnym výživným, vznikla mu povinnosť uhradiť výživné za obdobie od 08.03.2022 do 31.05.2023, nakoľko už aj za mesiac máj 2023 bolo výživné v čase rozhodovania súdu zročné. Celková suma zročného výživného tak predstavuje sumu spolu 1.477,28 €, teda výživné za celých 14 mesiacov (14 x 100 eur mesačne) a 77,28 eur, ako pomerná časť výživného za mesiac marec 2022.
17. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava II, písomne v 4 vyhotoveniach. Právo na podanie odvolania nemajú matka a kolízny opatrovník, ktorí sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
V Bratislave 17.05.2023
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata Magdaléna Gubová sudca