Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-143-2013.pdf
PDF · 73.87 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/143/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, proti povinnej J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. S. č. X, . XXX XX I. I., vedenej pod sp. zn. Ex 131/2006 súdnou exekútorkou JUDr. Stanislava Kolesárová, so sídlom exekútorského úradu Ul. Prof. Sáru č. 5, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 1.099,25 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2Er/517/2006-12, zo dňa 29. júla 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. pod sp.zn. EX 131/2006 súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou, na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici dňa 06.04.2006 pod č. 5601 010879, zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Zastavenie exekúcie súd odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre vykonanie exekúcie, po začatí exekúcie sa stalo neúčinným z dôvodu uplynutia 10-ročnej prekluzívnej lehoty stanovenej na vykonanie exekučného titulu v § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie podľa názoru súdu treba na daný prípad aplikovať v zmysle prechodného ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.04.1999 a lehota na jeho vykonanie uplynula dňa 28.04.2009. Podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie doručený súdu dňa 17.05.2013 je opodstatnený. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie vychádza z ust. § 200 ods. 2 a § 203 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.01.2002) a je založené na zistení, že súdna exekútorka trovy exekúcie neuplatnila.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť, trval na pokračovaní v exekúcii.
Namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec, pretože v danom prípade povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok vznikla na základe ustanovenia § 107 zákona č. 100/188 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ods. 3 cit. ustanovenia stanovuje, že nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky. Oprávnený podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdu dňa 06.08.2001. Od tohto dňa lehoty neplynú, preto nie je dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu zo dňa 03.02.1999. Naviac povinná je v súčasnosti
poberateľkou starobného dôchodku a je majiteľkou 1 nehnuteľnosti vedenej na LV č. 2528, na ktorú bolo zriadené exekučné záložné právo v zmysle návrhu Sociálnej poisťovne zo dňa 04.06.2008. Oprávnený vykonal všetky opatrenia za účelom vymoženia svojej pohľadávky, pričom navzdory existencie majetku, príjmu a zabezpečovacieho práva nedošlo k jej vymoženiu nečinnosťou súdnej exekútorky.
Súdna exekútorka sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 03.02.1999, na vrátenie neprávom vyplateného sirotského dôchodku, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.04.1999.
Predmetné rozhodnutie bolo vydané podľa § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zo dňa 16.06.1988, účinného od 01.07.1988, podľa ktorého príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške, to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkon rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.
Návrh na výkon rozhodnutia bol podaný na okresný súd podľa ust. § 252 a nasl. O.s.p. platného k 06.08.2001 (nešlo o návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ale tzv. súdny výkon rozhodnutia podľa O.s.p.). Ide o prípad, kedy návrh na výkon rozhodnutia bol podaný na okresný súd do 31.08.2005 (dňa 06.08.2001), okresný súd do tohto termínu aj nariadil výkon rozhodnutia. Vzhľadom na zmenu vo výkone rozhodnutia, keď boli zákonom č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2005 zrušené §§ 252 až 254, 259 až 267, § 269, 274,321 až 338 a 338b, 339 až 351,353 a 354 a prijaté prechodné ustanovenia v § 372l, 372m, 372n O.s.p., môžu vo veciach výkonu rozhodnutia nastať rôzne situácie. Oprávnený zvolil postup upravený v § 372m O.s.p., teda súdu v zákonom stanovenej lehote šiestich mesiacov od účinnosti vyššie cit. novely zákona oznámil, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku) a súd postúpil vec oprávneným zvolenému exekútorovi spolu s písomným poverením na vykonanie exekúcie (zo dňa 6.4.2006), pričom účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov konania, zostávajú zachované.
Okresný súd z dôvodov podrobne uvedených v odvolaním napadnutom uznesení vyvodil, že súdna exekútorka mohla vo výkone rozhodnutia - v exekúcii pokračovať resp. exekúciu vykonávať iba do 28.04.2009, kedy uplynula 10 ročná prekluzívna lehota na vykonanie predmetného rozhodnutia stanovená v § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Takto vec právne posúdil okresný súd v spojení s prechodným ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. S takýmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje.
Zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni zo dňa 24.08.1994, účinný od 01.01.1995 (niektoré ust. účinné od 01.11.1994), na ktorého ustanovenia odkazuje v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, upravuje „zriadenie, činnosť a organizáciu Sociálnej poisťovne, financovanie a vykonávanie nemocenského poistenia, nemocenského zabezpečenia a dôchodkového zabezpečenia“ (§ 1 - účel zákona). § 25 ods. 1, 2 tohto zákona stanovuje, že pohľadávky na „poistnom“ na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka Sociálnej poisťovne podľa osobitných
predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a tiež stanovuje dobu 10 rokov odo dňa právoplatnosti dokedy najneskôr možno vykonať takéto rozhodnutie (čiže rozhodnutie týkajúce sa vymáhania pohľadávky „na poistnom“ na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie). Toto ustanovenie sa nevzťahuje a neupravuje nárok - právo (orgánu sociálneho zabezpečenia) na „vrátenie dávky“ poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške...........“ sociálnou poisťovňou, o aký prípad ide v prejednávanej veci. Rovnako sa na daný prípad nevzťahuje ani prechodné ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zo dňa 30.10.2003, účinného od 01.01.2004, (týmto zákonom boli okrem iného zrušené aj zákony č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a č. 274/1994 Zb.), ktoré ustanovenie sa taktiež vzťahuje na povinnosť platiť „poistné“ na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, ktorá vznikla pred 01.01.2004 a ktorá nebola splnená do 31.12.2003.
Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď na daný prípad aplikoval nesprávny právny predpis resp. predpisy a ich ustanovenia vyššie uvedené, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške (sume) zákon č. 100/1988 Zb. upravoval v ust. § 107 ods. 3 a zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje v § 236 ods. 3, a to odlišne. Kým v prvom prípade nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila, v druhom prípade sa právo na vrátenie takejto dávky premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. (Tieto dávky sa teda neprekludujú, ale premlčujú a k ich premlčaniu možno v exekúcii prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky). V oboch prípadoch však lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia.
V odvolacom konaní odvolaciemu súdu neprináleží nahradzovať chýbajúci resp. nesprávny právny názor prvostupňového súdu ohľadom právnej kvalifikácie, na ktorej má byť založené prvostupňové rozhodnutie. Pripustiť takýto postup odvolacieho súdu by mohlo znamenať odňatie možnosti účastníka konania náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov. V ďalšom konaní súd vo veci znovu rozhodne riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.),
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.