Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6C-185-2012.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/185/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika - v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00166073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal na odporcovi zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníčke E. T.. Vec je vedená pod č. EX 4689/2010. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až dňa 18.11.2010, hoci konanie sa začalo 11.5.2010 teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 191 dní). Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, teda vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, zrealizoval úplný judiciálny proces zahrňujúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil zásadu legality. Exekučný súd podľa navrhovateľa tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane totiž existuje relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto vznikla navrhovateľovi majetková škoda vo výške 1300,80 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 260,16 eur, teda 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote, mohol uskutočniť rad
iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky. Navrhovateľ sa teda domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca však na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.
Odporca sa k obsahu návrhu písomne vyjadril a žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Podľa jeho názoru návrh je zmätočný, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si navrhovateľ uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo možné predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže byť nesprávnym úradným postupom a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Navrhovateľ nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať, či došlo k zbytočným prieťahom, je ústavný súd. Odporca namietal, že by navrhovateľ bol preukázal jednak vznik a jednak výšku škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaným vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., preto je právne neopodstatnená.
Na pojednávanie sa nedostavil zástupca navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania vykázané a síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania, avšak tento návrh bol zamietnutý osobitným rozhodnutím a uvádzané dôvody súd nepovažoval za dôležité pre odročenie pojednávania, preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa ako aj odporcu, ktorý žiadal svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť a nežiadal odročenie pojednávania, preto súd pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa a odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem písomného vyjadrenia účastníkov a oboznámenia sa s obsahom návrhu, oboznámením sa so spisom 2Er/1562/2010 tunajšieho súdu a vec posúdil takto:
Navrhovateľ opiera svoj návrh o nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo veci 2Er/1562/2010 z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok - nelegálneho postupu vykonaním opätovného posúdenia práv navrhovateľa a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, keď odporca na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 tohto zákona o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 4 ods. 1, písm. a/ citovaného zákona Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zo spisu 2Er/1562/2010 tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa 7.6.2010 bola na súd podaná žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 4689/10 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci navrhovateľa ako oprávneného proti povinnej E. T. pre vymoženie 354,91 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, č. k. SR 22456/09, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 11.5.2010. Uznesením zo dňa 6.9.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, pretože po preskúmaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zistil, že dojednanie o rozhodcovskej doložke je neprijateľnou podmienkou a že rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi a to zmluvná pokuta v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Následne exekúciu podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd svojim uznesením zastavil.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V konaní 2Er/1562/2010 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, ako to vyplýva z vyššie citovaných uznesení Exekučného poriadku zákonom stanovená lehota nie je, súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 7.6.2010, hoci návrh bol spísaný 11.5.2010 a súd dňa 6.9.2010 o tejto žiadosti rozhodol, ide teda o taký časový úsek, ktorý nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany exekučného súdu. Činnosť exekučného súdu osobitne vo veciach, v ktorých exekučný titul predstavuje rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach je náročnejšia, vyžadujúca si aj tomu zodpovedajúci časový priestor. V exekučnom konaní je totiž súd zo zákona nielen oprávnený, ale povinný aj bez osobitného návrhu preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 ZoRK. Exekučný súd síce nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale má právo a povinnosť vyplývajúcu zo zákona posúdiť, či exekučný titul vydaný v spotrebiteľskej veci nie je v rozpore so zákonom, teda či rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bolo uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Ak takúto činnosť v danej exekučnej veci, exekučný súd realizoval a na základe tohto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nemožno takýto jeho postup považovať za nesprávny úradný postup. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR ani prípadné samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.ÚS 16/2002).
Súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ nepreukázal, že by ohľadne dotknutých exekučných konaní príslušný orgán, či už predseda súdu v rámci posudzovania sťažností účastníka podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. alebo Ústavný súd SR, rozhodovali o prípadnej sťažnosti niektorého z účastníkov exekučného konania a že by boli konštatovali v danej exekučnej veci existenciu nejakých prieťahov v konaní. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu a to nerozhodnutia v zákonnej lehote, ktorá však v tomto prípade nie je zákonom daná, resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, súd považuje jeho návrh za nedôvodný.
Pokiaľ navrhovateľ uvádza v návrhu, že konanie začalo dňa 11.5.2010 a súd rozhodol až 18.11.2010, teda došlo k omeškaniu viac ako 191 dní, súd poukazuje na to, ako už bolo uvedené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal exekútor na tunajšom súde až 7.6.2010, hoci návrh bol spísaný do zápisnice dňa 11.5.2010, nie je preto možné súdu pričítať čas od podania návrhu exekútorovi do podania žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom však exekútor má podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo ale súd nemohol ovplyvniť a navrhovateľ ani netvrdí, že by zo strany exekútora došlo k nejakému porušeniu povinností. Tiež nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že by o žiadosti bolo rozhodnuté až dňa 18.11.2010, pretože z pripojeného spisu vyplýva, že súd vydal svoje uznesenie 2Er/1562/2010, ktorým zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia dňa 6.9.2010.
Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej podal návrh, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, teda nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
K obrane odporcu súd uvádza, že keďže návrh bol zamietnutý ako nedôvodný, nie je dôvod na zisťovanie, či bola žiadosť navrhovateľa podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovaná.
Odporca si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania, ale bez ich vyčíslenia, náhrada trov mu pri vyhlásení rozsudku bola priznaná, avšak odporca si tieto trovy nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku do troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku, preto mu súd náhradu trov konania podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal, pretože zo spisu nevyplýva, že by odporcovi nejaké trovy vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.