Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/18/2024

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Green Teq, s.r.o., so sídlom: Ozanova 147, 018 53 Bolešov IČO: 45 378 657, právne zastúpený: TAX LAW, s.r.o. so sídlom: Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100322563/2024 zo dňa 19. januára 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 05. apríla 2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici elektronicky doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100322563/2024 zo dňa 19. januára 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101977422/2023 zo dňa 04. augusta 2023, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume 4.885,53 Eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017, nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 2.056,18 Eur a vyrubením dane v sume 2.829,35 Eur.

2. Z obsahu predmetnej správnej žaloby vyplýva, že žalobca v nej zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,SSP“) a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh odôvodnil tvrdením, že vzhľadom na výšku jeho základného imania by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného vznikla žalobcovi závažná ujma v podobe predlženia v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZKR“). Žalobca žiadal správny súd, aby prihliadol na výšku jeho základného imania, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , zo dňa 30.01.2018, v ktorom sa uvádza: “Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.“.

3. Žalobca ďalej uviedol, že je riadne podnikajúcim subjektom, ktorý si plní svoje povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy, odvody a dane, a má v úmysle aj naďalej pokračovať v podnikateľskej činnosti, avšak ak by došlo k výkonu napadnutého rozhodnutia a nepriznaniu odkladného účinku správnej žalobe, nebolo by to možné, pretože dôsledky výkonu napadnutého rozhodnutia by mali neprimeraný negatívny následok pre žalobcu. Ďalej uviedol, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda ako nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že má za to, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe nehrozí žalobcovi nenapraviteľný účinok, ani iná závažná ujma.

5. Podľa ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa ; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa ; odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

9. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila značná finančná škoda alebo závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

12. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

13. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil úvahami o možných negatívnych následkoch okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného na podnikateľskú činnosť žalobcu. Poukázal pri tom na možný vznik závažnej ujmy v podobe predlženia žalobcu podľa , resp. závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody, avšak nijakým spôsobom neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia, a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca taktiež nijakým spôsobom neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.), čo je relevantné pri posudzovaní reálnosti tvrdenej hrozby predlženia v zmysle definičných znakov predlženia ( ).

14. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v rámci daného skutkového stavu riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej

žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) , pričom správny súd musí mať dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto navrhovateľ odkladného účinku musí súdu jednoznačne osvedčiť jeho opodstatnenosť.

15. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. - 16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti poukazuje správny súd tiež na závery Ústavného súdu SR sp. zn. -11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom sa venuje náležitostiam návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

16. Správny súd má zato, že hrozba možného výkonu napadnutého rozhodnutia sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, existuje potenciálna možnosť jeho vymoženia, v prípade ak povinný subjekt nesplní jemu uloženú povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akýkoľvek zásah do majetkovej sféry sa dotkne povinného subjektu (žalobcu), avšak ak by samotný výkon rozhodnutia mal byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie , bolo by teda na mieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca však túto oblasť takýmto spôsobom neupravil. Relevantnou skutočnosťou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, je teda iba riadne osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak žalobca takéto skutočnosti neosvedčil.

17. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

18. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v alebo b) . V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa . Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). 19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).