Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-183-2008.pdf
PDF · 104.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/183/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Tomáš Turanský, bytom Stupava, Hlavná 998, zast. advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, AK Kvasňovský & Partners, so sídlom Dunajská 32, Bratislava, proti odporcom: 1. S. U., bytom J., U. XX, zast. advokátom JUDr. Dušanom Repákom, AK Krížna 47, Bratislava, 2. R. U., bytom J., U. XX, o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa zamieta.
Navrhovateľ je povinný odporcovi v 1. rade zaplatiť náhradu trov konania v sume 2.324,- Eur na účet advokáta JUDr. Dušana Repáka, AK Krížna 47, Bratislava, účet vedený v OTP Banka Slovensko, a.s., č. N.: XXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd odporkyni v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporcom uložil povinnosť zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti, H... XXX/ X/X o výmere XXX E., zastavané plochy a H... XXX/X/X o výmere XXX E., zastavané plochy, zapísané na A.. XXXX vedenom Z.S. E., P. Z., ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov v 1. a 2. rade ako manželov, k stavbe - stodola, postavená na H... XXX/X/X a XXX/X/X, zapísanej na A.. XX vedenom Z.S. E., P. Z., v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcami v 1. a 2. rade uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 14.05.2001, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností, tak ako sú opísané v kúpnej zmluve, pričom zápis vkladu vlastníckeho práva k prevedeným nehnuteľnostiam bol povolený J. P. E. dňa 20.07.2001 H.. R.-XXXX/XX. Ďalej navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že pri dojednávaní zmluvných podmienok kúpnej zmluvy spolu s odporcami, ako kupujúcimi, vychádzali z existujúcich katastrálnych máp, nakoľko on požadoval a vymienil si ponechať vo svojom výlučnom vlastníctve stodolu, ktorú vybudoval. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy na základe katastrálnych máp spolu s odporcami určili, že stodola sa nenachádza na pozemkoch, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy a preto pristúpili k uzavretiu kúpnej zmluvy. Navrhovateľ tiež uviedol, že s odporcami sa dohodol, mimo písomnej kúpnej zmluvy, že mu odporcovia umožnia využívať do jeho stodoly prístup cez pozemky, ktoré od neho kúpili. Následne po podpise kúpnej zmluvy a povolení vkladu vlastníckeho práva odporcov k predmetu kúpnej zmluvy sa ukázalo, že hranica priebehu prevedených pozemkov na odporcov nezodpovedá nimi určenej hranici podľa katastrálnej mapy a že táto hranica je posunutá. Skutočný priebeh hranice tak negatívne ovplyvňuje vlastnícke práva navrhovateľa k stodole, nakoľko sa táto v časti nachádza na pozemkoch prevedených kúpnou zmluvou na odporcov. Navrhovateľ tiež uvádza, že odporca v 1. rade mu pri konfrontácii tejto skutočnosti dokonca osobne potvrdil, že o ním mylne predpokladanom priebehu hranice pozemkov vedel už pred uzatvorením kúpnej zmluvy, avšak na túto
skutočnosť ho neupozornil a svojím konaním ho uviedol do omylu. Za takýchto okolností by nesúhlasil s uzatvorením kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Nehnuteľnosti na žalovaných prevádzal s tým, že je výlučným vlastníkom stodoly a s vedomím, že táto stodola nie je predmetom prevodu kúpnej zmluvy. Predovšetkým však so žalovaným mal dohodu na dobrovoľnom zabezpečení a umožnení prístupu s právom prechodu a tiež prejazdu do svojej stodoly. Takýmto postupom došlo k vzniku právneho stavu, na základe ktorého sa jeho nehnuteľnosť - stodola - nachádza na pozemkoch, ktoré previedol kúpnou zmluvou na odporcov, pričom títo mu odmietajú prístup a prejazd do tejto stodoly prejazdom cez ich pozemky. Vzhľadom ku skutočnosti, že do predmetnej stodoly nie je možné vytvoriť a ani zabezpečiť prístup inak, ako cez pozemok odporcov, ktorí nadobudli od navrhovateľa na základe kúpnej zmluvy s ním uzavretej a odporcovia sa vyhýbajú akejkoľvek dohode o umožnení takéhoto prístupu, navrhovateľ podal na súd žalobu, ktorou žiada, aby súd zriadil vyššie uvedené vecné bremeno.
Odporca v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Písomne sa k nej vyjadril. Potvrdil, že dňa 14.05.2001 uzavrel navrhovateľ s odporcami kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na A.. XX pre Z. J., P.. N.. E. O.., H... XXX/X/X a XXX/X/X, vrátane stavieb súp. č. XXX a XXX, za dohodnutú kúpnu cenu. Odporcovia nadobudli nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na pozemku H... XXX sa nachádza vedľajšia stavba - stodola - ktorá je aj popísaná v znaleckom posudku č. 31/2001, ktorý bol vypracovaný dňa 26.04.2001 O.. C. Z., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky navrhovateľa. Podľa čl. IV. bod 2 kúpnej zmluvy predávajúci prehlásil, že na predanej nehnuteľnosti a na stavbe neviaznu žiadne dlhy, ťarchy, vecné bremená a iné záväzky. Navrhovateľ ako predávajúci oboznámil odporcov, ako kupujúcich, i na miestnej ohliadke so stavom prevádzaných nehnuteľností. Navrhovateľ pri prevode vlastníckeho práva uviedol, že v spornej nehnuteľnosti - hospodárskej budove - má uložené ešte veci, ale s odporcami sa dohodol, že tie si čoskoro vyprace. Na základe tohto vyhlásenia odporcovia uzatvorili kúpnu zmluvu v dobrej viere, že nadobúdajú vlastníctvo ku všetkým nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa na pozemku, teda aj vrátane hospodárskej budovy - stodoly. Ďalej odporca v 1. rade uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, že vlastnícke právo navrhovateľa k stodole bolo katastrálnym úradom zapísané až na základe žiadosti o zápis stavby H.. W.-XXXX/XX a geometrického plánu č. XX/XXXX v roku XXXX, t.j. rok po uzavretí kúpnej zmluvy. Je teda zrejmé, že navrhovateľ uviedol odporcov do omylu, keď uzavrel s nimi kúpnu zmluvu, ktorú podpísali v presvedčení a dobrej viere, že nadobúdajú do svojho vlastníctva všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa na pozemku. Stodola je postavená prevažnou časťou na pozemku odporcov. Na pozemok navrhovateľa presahuje v rozsahu 3 m2. S navrhovateľom odporcovia jednali, avšak nedošlo k akceptácii cenových ponúk. Podľa názoru odporcu v 1. rade zriadením vecného bremena na nehnuteľnosti by vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a nastala by situácia, že zriadením vecného bremena tak, ako to navrhovateľ žiada vo svojom návrhu, by nastala skutková okolnosť pre ktorú by súd mohol vecné bremeno zrušiť. Odporca v 1. rade poukázal najmä na to, že navrhovateľ daný stav zapríčinil sám, nakoľko on ako predávajúci mal mať vedomosť o vytýčenom a zameranom pozemku a skutočnom umiestnení stavby.
Odporkyňa v 2. rade so žalobou taktiež nesúhlasila. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe potvrdila uzavretie kúpnej zmluvy medzi účastníkmi. Uviedla, že na pozemku, ktorý bol predmetom kúpy sa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nachádzal aj objekt, ktorý navrhovateľ označuje ako stodolu. V podstate sa jedná o drevenú búdu malých rozmerov, pomerne zanedbateľnej hodnoty. Odporkyňa v 2. rade poprela, že by sa odporcovia s navrhovateľom mimo kúpnej zmluvy dohodli na tej skutočnosti, že navrhovateľovi bude umožnený prístup do stodoly. Taktiež nie je pravdou, že by odporca v 1. rade vedel pred uzatvorením kúpnej zmluvy o mylne predpokladanom priebehu hranice pozemkov a tým uviedol navrhovateľa do omylu. Odporcovia kupovali nehnuteľnosti, teda pozemok a stavby v stave, v akom sa nachádzali, výmera pozemkov bola v kúpnej zmluve uvedená, v kúpnej zmluve sa výslovne uvádza, že predávajúci predáva nehnuteľnosti vrátane stavieb, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená alebo záväzky. Bolo povinnosťou práve navrhovateľa ako predávajúceho pri príprave podkladov ku kúpnej zmluve si overiť, čo je predmetom zmluvy. Podklady ku kúpnej zmluve, vrátane znaleckého posudku, zabezpečoval navrhovateľ. Stodola nebola v zmluve uvedená z dôvodu, že v čase uzatvorenia zmluvy nebola vôbec evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako stavba. Odporkyňa v 2. rade mala pochybnosť o tom, či stodola je vôbec stavbou v zmysle stavebno-právnych predpisov a ak áno, či je stavbou legálnou, na ktorú bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. Do katastra nehnuteľností bola zapísaná až v roku 2002 a stále je bez súpisného čísla. Navrhovateľ nemá v stodole žiadne veci, lebo si ich všetky odniesol. Navrhovateľ v skutočnosti nemá záujem, ani potrebu a ani úmysel stodolu
užívať, ale má záujem získať časť pozemku odporcov. Sú ochotní navrhovateľovi zaplatiť znalcom určenú hodnotu stodoly. Zriadením vecného bremena by však vznikol hrubý nepomer medzi právom navrhovateľa spočívajúcom v práve prechodu cez pozemok odporcov a ich povinnosťou strpieť vstup na ich pozemok, čím by dochádzalo k obmedzovaniu a narušeniu vlastníckych práv. Konanie navrhovateľa považovala odporkyňa v 2. rade za také, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Návrh žiadala zamietnuť.
Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 04.10.2011 tak že žalobu zamietol.
Proti rozsudku Z. J. v E. sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 04.10.2011 podal v lehote odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením sp. zn. N./XX/XXXX zo dňa 27.02.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch zrušujúceho rozhodnutia druhostupňový súd uviedol, že v prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že stodola, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že je v jeho vlastníctve, stojí na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve odporcov. Keďže predmetná stodola nestojí na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, na prejednávanú vec sa § 151o ods. 3 Obč., zák. nevzťahuje. Nejde ani o prípad podľa ust. § 151o odst. 1 Obč. zák., a nejde ani o neoprávnenú stavbu podľa § 135c Obč. zák., pretože navrhovateľ stodolu nepostavil na cudzom pozemku. Z toho potom vyplýva, že vecné bremeno požadované navrhovateľom nie je možné zriadiť a žalobe teda nemožno vyhovieť. Napriek tejto skutočnosti odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok zrušil, lebo v prípade jeho potvrdenia by odňal účastníkom konania právo k tomuto právnemu názoru sa vyjadriť a prípadne proti nemu argumentovať. Išlo by v takom prípade o tzv. nečakané rozhodnutie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s A.. XX a XXXX Okresným úradom E., katastrálnym odborom pre obec J., kat. úz. E. O. kópiou katastrálnej mapy pre obec J., kat. úz. E. O.., kúpnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi dňa 14.05.2001, ktorej vklad bol povolený pod č. R.-XXXX/XX a celým týmto katastrálnym spisom, s katastrálnym spisom č. R.-XXXX/XX, vytyčovacím náčrtom na vytýčenie hranice parc. č. XXX v kat. úz. E. O., vyhotoveným vyhotoviteľom O. J., s.r.o. so sídlom J. XX, T., protokolom o vytýčení hranice pozemku, a s ďalším obsahom spisu. Po zrušení prvostupňového rozsudku súd opäť vypočul účastníkov a ich právnych zástupcov, súd vo veci vykonal aj ohliadku miesta, na ktorom sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú. Súd zistil nasledovné:
Odporcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, vedených ako parc. č. XXX v častiach XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, súp. č. XXX na parc. č. XXX/X/X - rodinný dom, súp. č. XXX na parc. č. XXX/X/X - rodinný dom. Vlastníctvo nadobudli odporcovia na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej s navrhovateľom zo dňa 14.05.2001, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v E., Katastrálnym odborom pod č. R.-XXXX/XX, právoplatným dňa 20.07.2001. Navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností vedených ako parc. č. XXX/X - orná pôda, XXX/X - záhrady, zapísané na LV č. XX Okresným úradom E., katastrálnym odborom, pre obec J., kat. úz. E. O. na parc. č. XXX/X/. a XXX/X/X je zapísané vlastníctvo stavby - stodola - v prospech navrhovateľa v podiele 1/1 s tým, že vlastníctvo parciel č. XXX/X/X a XXX/X/X je zapísané na LV č. XXXX. Titulom nadobudnutia bola žiadosť o zápis stavby pod č. W.-XXXX/XX a GP č. XX/XXXX.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
Podľa § 135c ods. 3 Obč. zák., súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa § 142 ods. Obč. zák., 3 pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
Podľa § 151n ods. 1 Obč. zák. vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 Obč. zák., vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom vecí na nadobúdateľa.
Podľa § 151o ods. 1 Obč. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad katastra nehnuteľností.
Podľa § 151o ods. 3 Obč. zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Podľa § 151p ods. 1 Obč. zák., vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151p ods. 2 Obč. zák., vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
Podľa § 151p ods. 3 Obč. zák., ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného bremena poskytovalo peňažné plnenie.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účastníci medzi sebou uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a kúpa nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre kat. úz. E. O.., parc. č. XXX/X/X a XXX/X/X o výmere XXX m2 a XXX m2, vrátane stavieb súp. č. XXX a XXX. V čl. IV. bod 2 kúpnej zmluvy predávajúci prehlásil, že na predané nehnuteľnosti a stavbe neviaznu žiadne dlhy, ťarchy, vecné bremená a iné záväzky. Navrhovateľ prehlásil, že ku dňu odovzdania nehnuteľnosti odporcom bude táto v ich prospech uvoľnená. Nehnuteľnosti boli ocenené a popísané v znaleckom posudku znalca O.. C. Z., ZP č. XX/XXXX zo dňa 26.04.2001. V kúpnej zmluve sa neuvádza žiadnym spôsobom existencia ďalšej stavby - stodoly. Súd si vyžiadal od Správy katastra E. spis č. W.-XXXX/XX, na základe ktorého bola do katastra nehnuteľností zapísaná stavba - stodola na parc. č. XXX/XX v kat. úz. E. O.. na LV č. XX. Správa katastra E. súdu oznámila, že spis č. W.-XXXX/XX nie je k dispozícii. Následne listom zo dňa 09.06.2011 kataster uviedol, že na LV č. XX pre kat. úz. E. O. je uvedený ako výlučný vlastník O.. Q. Q., U. XXX, J.. Vlastníctvo k stodole nadobudol titulom zmluvy č. R.-XXXX/XX. Oboznámením sa s obsahom spisu č. R.-XXXX/XX Okresným úradom E., katastrálnym odborom súd zistil, že sa jedná o zápis dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov J. Q. a O.. Q. Q. po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V dohode o vyporiadaní BSM sa nikde neuvádza existencia stavby - stodoly. Jej existencia je uvedená iba v GP na zameranie parciel č. XXX, XXX/X,X v kat. úz. E. O. č. XX/XXXX zo dňa 21.08.2002, vyhotoveným vyhotoviteľom O.. E. Q.. Podľa LV č. XX stavba bola zapísaná práve na základe GP č. XX/XXXX. Vlastníctvo v prospech navrhovateľa bolo zapísané napriek tomu, že v dohode o vyporiadaní BSM sa nikde neuvádza existencia stodoly na súčasnej parc. č. XXX/XX v kat. úz. E. O.. Táto stavba nemá doteraz súp. č. V GP č. XX/XXXX vyhotovenom O.. E. Q. je ako vlastník stodoly na parc. č. XXX/X o výmere XX m2 uvedený navrhovateľ. Titul nadobudnutia stavby stodoly sa nedá z dokladov zaslaných Správou katastra E. zistiť. Stavba stodoly určite nebola zriadená v súlade so stavebnými predpismi (zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení), prípadne v súlade so skôr platnými predpismi (zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku) a inými právnymi predpismi upravujúcimi územné plánovanie a stavebnú činnosť. Stavba stodoly bola zapísaná na základe záznamu, ktorý sa stratil. Predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q. (vklad č. R.-XXXX/ XX), ktorá sa uvádza ako dôvod zápisu vlastníctva nie je stavba stodoly. Jej existencia sa uvádza iba v
G.. XX/XXXX vyhotoviteľa O.. E. Q.. Za takúto situáciu a stav nemôžu niesť zodpovednosť odporcovia. O existencii stavby stodoly, o tom, že sa jedná o vec v právnom zmysle nemali a ani nemohli mať v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vedomosť. Nemohlo k takejto veci vzniknúť vecné bremeno podľa § 151n a § 151o Obč. zák. Stavba stodoly bola zapísaná do evidencie nehnuteľností až po tom, ako odporcovia svoje nehnuteľnosti kúpili, a to vrátane stavieb na nich postavených. Odporcovia kupovali svoje nehnuteľnosti bez dlhov, tiarch, vecných bremien a iných záväzkov.
Súd vyššie citoval všetky ustanovenia keď prichádza do úvahy zriadenie vecného bremena.
V prejednávanej veci prichádza do úvahy zriadenie vecného bremena iba podľa vyššie cit. ust. § 151o ods. 3 Obč. zák.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že základnými podmienkami pre zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. sú tieto: 1. vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, 2. prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Ďalej Krajský súd konštatoval, že v prejednávanej veci bolo preukázané, že stodola, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že je v jeho vlastníctve, stojí na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve odporcov. Predmetná stodola teda nestojí na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa a na prejednávanú vec sa ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. preto nevzťahuje, keď podľa tohto ust. možno zaťažiť vecným bremenom iba priľahlý pozemok, teda pozemok priľahlý k pozemku vlastníka stavby, na ktorom je stavba postavená.
Aj po zrušení prvostupňového rozsudku navrhovateľ na svojom návrhu zotrval a naďalej žiadal zriadiť vecné bremeno aj keď druhostupňový súd zdôvodnil, že v prejednávanej veci nie je možné vecné bremeno zriadiť a teda žalobe vyhovieť. Obidve sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách aj v ďalšom priebehu konania. Keďže navrhovateľ žiadal zriadiť vecné bremeno za situácie keď to nie je možné súd jeho žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcom, ktorí mali vo veci úspech, pričom odporca v 1. rade bol v konaní právne zastúpený advokátom, náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Odporcovi v 1. rade bolo poskytnutých 18 úkonov právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., § 11 ods. 1, pričom hodnota jedného úkonu bola vo výške 53,46 Eur v roku 2009, vo výške 55,49 Eur v roku 2010 a vo výške 57,-Eur v roku 2011, a v roku 2013 vo výške 57,- Eur a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, 2. účasť na pojednávaní dňa 05.03.2009 - pojednávanie odročené, 3. rokovanie s protistranou dňa 17.03.2009, 4. rokovanie s protistranou dňa 27.04.2009, 5. rokovanie s protistranou dňa 20.04.2010, 6. účasť na pojednávaní dňa 27.01.2011 - odročené pojednávanie, 7. vyjadrenie odporcu v 1. rade vo veci samej zo dňa 03.05.2011, 8. účasť na pojednávaní dňa 05.04.2011, 9. účasť na pojednávaní dňa 05.05.2011, 10. účasť na pojednávaní dňa 21.06.2011, 11. účasť na pojednávaní dňa 08.09.2011, 12. účasť na pojednávaní dňa 04.10.2011. 13. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.12.2011, 14. účasť na pojednávaní dňa 01.10.2013, 15. účasť na ohliadke dňa 11.10.2013, 16. účasť na pojednávaní (pojednávanie odročené) dňa 05.11.2013, 17. rokovanie s protistranou dňa 14.11.2013, 18. účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013. Právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade patrí aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času podľa § 16 ods. 4 a § 17 ods. 1 cit. vyhlášky, pričom cestovné a stratu času si právny zástupca odporcu v 1. rade vyúčtoval správne a primerane. Právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade patrí aj režijný paušál za 18 úkonov právnej pomoci, a to vo výške á 6,95 Eur za úkony právnej pomoci poskytnuté v roku 2009 (4x), á 7,21 Eur za úkon právnej pomoci poskytnutý v roku 2010 (1x), vo výške á 7,41 Eur za úkony právnej pomoci poskytnuté v roku 2011 (8x) á 7,81 Eur za úkon právnej pomoci v roku 2013 (5x).
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Podľa uvedeného sa odmena advokáta a náhrady zvyšuje o DPH. Celkové trovy právneho zastúpenia potom predstavujú čiastku 2.324,- Eur.
Odporkyni v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal napriek úspechu v konaní, keďže trovy konania si neuplatnila.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.