Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/217/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobcu Východoslovenskej energetiky, a.s., so sídlom v Košiciach, Mlynská 31, IČO: 36 211 222 proti žalovanej A. K., nar. X. X. XXXX, bytom v S. R. T. Č.. XXX, o zaplatenie 1.567,95 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.4.2011, č.k. prísl. jednohlasne takto rozhodol

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.567,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4. 7. 2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zároveň zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 94,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.567,95 eur s prísl., ktorý tento odôvodňoval neuhradením faktúr za dodanú elektrickú energiu na odbernom mieste N., C. Č.. XX za obdobie od 2.2.2008 do 27. 5. 2009.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že z predloženej zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosť uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 22.4.2002 zistil, že žalobca na základe uzavretej zmluvy sa zaviazal dodávať pre domácnosť žalovanej elektrinu a táto sa zaviazala platiť vyfakturované ceny za odbery. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanej za odber elektriny za obdobie od 2.2.2008 do 5.2.2009 sumu 1.135,82 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 6. 2. 2009 do 27. 5. 2009 sumu 432,13 eur. Z obchodno-technických podmienok dodávky elektriny a to z bodu 5 písmena a) konštatoval, že odberateľ má právo reklamovať u dodávateľa chyby vo fakturácii. Ak má pochybnosti o správnosti údajov určeného meradla alebo zistí na ňom závadu, písomne požiada dodávateľa o jeho preskúšanie. V zmysle písm. b) dodávateľ je povinný na základe písomnej žiadosti odberateľa do 30 dní od jej doručenia overiť určené meradlo.

Na základe toho súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca ako dodávateľ uzavrel so žalovanou ako odberateľkou zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosť, pričom tento si svoje zmluvné povinnosti dodávať elektrinu pre domácnosť žalovanej plnil, pričom žalovaná vyúčtovanú hodnotu nezaplatila.

K obrane žalovanej, ktorá poukazovala na skutočnosť, že pri množstve a druhu elektrospotrebičov, ktoré v domácnosti mala, nemohla spotrebovať také množstvo elektriny, aké žalobca uvádza, súd prvého stupňa uzavrel, že táto nie je dôvodná s poukazom na to, že za rozhodné obdobie došlo na odbernom mieste žalovanej k odpojeniu a následne opätovne k zapojeniu elektromera a teda mal za to, že žalovaná mala možnosť namietať nesprávny stav elektromera v zmysle obchodno - technických podmienok. Poukázal na to, že tieto podmienky sú súčasťou zmluvy, ktorú mala žalovaná v dispozícii. Keďže nikdy nepožiadala o prešetrenie správnosti elektromera a ani nereklamovala faktúry, súd vychádzal z údajov uvedených žalobcom a jeho nároku v celom rozsahu vyhovel. Výrok o trovách konania založil na ust. a neúspešnú žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy tohto konania vo výške 94,- eur z titulu ním zaplateného súdneho poplatku za návrh.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto v odvolaní uviedla, že je dosť nejasností okolo spotreby elektrickej energie a vyúčtovaní faktúr. Uviedla, že nedostala žiadny doklad o stave elektromera, keď boli zamestnanci žalobcu tento odpojiť. Poukazuje na to, že keď sa telefonicky rozprávala so zamestnankyňou žalobcu o nesprávnom vyúčtovaní, prípadne chybnom elektromere, táto jej nepovedala, že sa má na nich obrátiť písomnou formou, ale iba odporučila ísť za obvodným elektrikárom, ktorého adresu ani meno nevedela. Poukazovala na postup zamestnancov žalobcu, keď títo boli odobrať elektromer a vstúpili na súkromný pozemok bez jej vedomia a nenechali žiaden doklad o odobratí a konečnom stave elektromera. Žiada preto o prešetrenie správnosti chodu elektromera, keďže má za to, že nie je možné, aby za vyúčtované obdobie spotrebovala jej domácnosť toľko elektrickej energie, koľko žalobca vyúčtoval. S poukazom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, keď tri štvrtiny svojho príjmu vynakladá na zaplatenie pôžičiek, ktoré vybrala na opravu domu v N., ktorý jej napriek tomu zobrala spoločnosť Maxima Finance, býva preto v byte, za ktorý uhrádza nájomné 200,- eur a spláca nedoplatky za tento byt vo výške 100,- eur a za elektrinu 33,- eur. S poukazom na túto skutočnosť už štvrtý rok žije v ťažkej finančnej situácii.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že jeho nárok vychádza z údajov určeného elektromera a to z vyčíslenia rozdielu medzi počiatočným stavom ku dňu 2.2.2008 vo výške 3.597 kWh a konečného stavu ku dňu 27.4.2009 so stavom 16.103 kWh. Poukázal na to, že žalovaná tento stav nikdy nenamietala. K tvrdeniam žalovanej ohľadne postupu zamestnancov pri demontáži elektromera uviedol, že k týmto skutočnostiam došlo v mesiaci január 2010, kedy bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber elektriny a teda uvedené udalosti nemajú žiadny súvis s nárokom uplatňovaným v tomto konaní, keďže sa udiali až po rozhodnom období, ktoré je predmetom konania.

Odvolací súd z obsahu odvolania žalovanej vyvodil, že táto žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, za účelom vykonania ďalšieho dokazovania ohľadne posúdenia správnych funkcií elektromera. Svoje odvolanie zakladá na tvrdení o tom, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania ustálil nesprávne skutkové zistenia.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa , ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci postupom podľa , vykonané dôkazy vyhodnotil a z týchto vyvodil aj správny skutkový stav. Vec správne právne posúdil, aj vecne správne vo veci rozhodol.

Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku a preto v súlade s ust. sa obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovanej k týmto považuje za potrebné dodať:

Žalovaná svoju obranu v konaní zakladá na tvrdení, že elektromer, na základe ktorého bolo merané množstvo dodávok elektrickej energie v jej rodinnom dome za posudzované obdobie, nemohol byť v dobrom stave, pretože vykázal neprimerane veľké množstvo odobranej elektrickej energie, ktoré ona vzhľadom na množstvo a druh elektrospotrebičov, ktoré v domácnosti mali, nepovažuje za reálne.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že túto obranu žalovanej nemožno považovať za dôvodnú, predovšetkým s poukazom na obsah obchodno-technických podmienok za dodávky elektriny, ktoré sú súčasťou písomne uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, súčasťou ktorých je v bode 5 aj úprava možnej reklamácie zo strany žalovanej ako odberateľa. Žalovanej teda svedčilo právo písomne požiadať dodávateľa o preskúšanie elektromera a tento bol povinný na základe písomnej žiadosti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti vykonať overenie určeného meradla. Správne súd prvého stupňa v tomto smere uzavrel, že žalovaná v konaní nepreukázala, aby dohodnutým spôsobom požiadala žalobcu o vykonanie premerania meradla a z toho vyplýva, že táto neuniesla v konaní dôkazné bremeno pri svojom tvrdení o nesprávnej funkcii tohto zariadenia. Pokiaľ sa takéhoto premerania žalovaná domáha v samotnom obsahu odvolania, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že zo skutkového stavu vyplýva, že počas sporného obdobia bol zo strany žalobcu dňa 8.10.2008 pre neuhradenie zálohových platieb daný príkaz na odpojenie, ktoré bolo aj realizované a následne dňa 10.10.2008 bol daný príkaz na opätovné zapojenie po tom, čo žalovaná uhradila svoj dlh k uvedenému dňu vrátane sankcií. Pre opakované neuhradenie zálohových platieb bolo uvedené meradlo opätovne odpojené na základe príkazu žalobcu zo dňa 24.4.2009. Za takejto situácie už nemožno považovať za právne významné posúdenie stavu elektromera s odstupom dvoch rokov, tak ako sa ho domáha žalovaná. Z uvedeného je zrejmé, že takéto právo si neuplatnila v súlade s jej právom na reklamáciu počas rozhodného obdobia.

Za právne bezvýznamnú považuje odvolací súd aj obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že zamestnanci žalobcu vstúpili na jej pozemok neoprávnene pri vykonávaní demontáže elektromera. Je totiž zrejmé, že k uvedenej udalosti došlo až v roku 2010 a teda ani prípadné tvrdené porušenie povinnosti nemalo vplyv za teraz posudzované obdobie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto tento podľa potvrdil.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia žalovanej v konaní sú značne spochybnené aj skutkovými zisteniami, ktoré v priebehu dokazovania vyšli najavo a to, že pri odpojení elektromera vykonaného dňa 8.10.2008 bol na tomto zistený a aj zaznamenaný stav 8.355 kWh a pri opätovnom zapojení s odstupom dvoch dní, teda dňa 10.10.2008 bol na tomto elektromere zaznamenaný stav 8.434 kWh a pri tomto opätovnom zapojení bolo zamestnancami žalobcu konštatované poškodenie plomby na svorkovnici slúžiacej na pripojenie elektromera, z čoho možno vyvodiť záver o neoprávnenom pripojení tohto elektromera počas obdobia dvoch dní, kedy tento mal byť odpojený a za uvedené obdobie bol zaznamenaný neoprávnený odber vo výške 79 kWh. Z takto zistených okolností vyplýva porušenie značky montážnika preukazujúce zásah a neoprávnené pripojenie elektromera.

Za správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, keď neúspešnú žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh. Na správnosti takéhoto záveru nemení nič ani skutočnosť, že žalovaná bola po rozhodnutí súdu prvého stupňa oslobodená od súdnych poplatkov. Toto oslobodenie totiž bez ďalšieho nemá vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania, pritom odvolací súd má za to, že zo strany žalovanej neboli preukázané podmienky pre mimoriadnu aplikáciu ust. odôvodňujúceho nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému žalobcovi. Odvolací súd má totiž za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti žalovaná nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by vyplývali z okolnosti prejednávanej veci, ale ani z nepriaznivých majetkových a zárobkových pomerov žalobkyne, keďže s poukazom na vyššie uvedené nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby tento napriek svojmu úspechu v konaní si znášal svoje trovy konania spočívajúce v povinnosti zaplatiť súdny poplatok sám.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. Neúspešnej žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešnému žalobcovi odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.