Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-135-2010.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/135/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Bratislava, Panenská ul. č. 7, IČO: 35 787 783, zastúpený na základe plnej moci advokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, AK, Martin, Hviezdoslavova ul. č. 7, proti odporcovi: R. U., nar. X. X. XXXX, hlásený ako bezdomovec v V. P., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Z. Z., zamestnankyňou D. súdu V. IV, V., F. ul. č. X/a, o zaplatenie 774,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 752,29 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 824,87 Eur od 1. 7. 2008 do 8. 8. 2008 a zo sumy 725,29 Eur od 9. 8. 2008 až do jej zaplatenia, ako aj nahradiť mu k rukám jeho právnej zástupkyne 62,50 Eur titulom súdnych poplatkov a v sume 210,79 Eur titulom trov právneho zastúpenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený 12. 1. 2010, sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca platobným rozkazom zaviazaný zaplatiť mu 774,06 Eur, úrok z omeškania 0,08 % denne zo sumy 824,87 Eur od 1. 6. 2008 do 8. 8. 2008 a zo sumy 774,06 Eur od 9. 8. 2008 do jej zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29. 9. 2007 sa zaviazal poskytnúť odporcovi úver 716,69 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, úver mu mal odporca splatiť v 10 mesačných splátkach po 85,08 Eur počnúc od 15. 10. 2007. Odporca svoj záväzok riadne a včas nesplnil. Navrhovateľ od zmluvy odstúpil a dlh vyčísli výškou 873,66 Eur. Následne odporca uhradil 99,58 Eur. Jeho dlh teda predstavuje 774,06 Eur.
Pred pojednávaním vo veci samej dňa 3. 5. 2011 vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť a to zo zažalovanej istiny v časti zaplatenia sumy 48,79 Eur spolu s príslušenstvom a súčasne znížil aj úrok z omeškania a žiadal ho v sadzbe 8,5 % ročne, zo sumy 824,87 Eur od 1. 6. 2008 do 8. 8. 2008 a zo sumy 725,27 Eur od 9. 8. 2008 do jej zaplatenia. Opierajúc sa o ustanovenie § 96 ods. 1, 3 zákona č. 99/ 1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (OSP ) súd konanie v navrhovateľom späťvzatej časti, v rámci rozhodnutia vo veci samej, v rozsudku č. k. 41 C 135/2010 - 78 z 20. 9. 2011, zastavil.
Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi a vyhodnotil ich podľa zásad predpokladaných v § 120 ods. 1 OSP.
Pri posudzovaní uplatneného nároku súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, že na základe zmluvy poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 21 591,- Sk (716,69 Eur) formou financovania kúpy spotrebného tovaru. Podľa potvrdenia, ktoré navrhovateľ vystavil, 9. 11. 2010 odfinancoval peňažné prostriedky registrované na úverovom prípade XXXXXXXXXX. X X XX vo výške 716,69 Eur dňa 2. 10. 2007 a na tento účet prijal od odporcu dňa 8. 8. 2008, platbu 99,58 Eur.
Poskytnutie úveru formou financovania kúpy tovaru, je úverom spotrebiteľským, ak je veriteľom právnická osoba, ktorá úver poskytla v rámci svojho podnikania fyzickej osobe na iný účel ako na výkon jej zamestnania, povolania alebo podnikania.
V súčasnosti právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Podľa navrhovateľa bola zmluva uzavretá 29. 9. 2007, preto bol v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento vzťah posudzovaný podľa predpisov platných v tom čase, t. j. podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2006 Z. z., účinného od 1. 7. 2006 (ZoSÚ).
Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d) a § 497 zákona č. 513 /1991 Zb. - Obchodného zákonníka - ObchZ.), takže sa vzťahy, ktoré nie sú upravené osobitným zákonom, riadia aj príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, resp. všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj jeho osobitnými ustanoveniami, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
Navrhovateľ za zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje listinu podpísanú oboma stranami dňa 29. 9. 2007 (ďalej aj listina). Listina je označená ako „ ŽIADOSŤ/ZMLUVA O POSKYTNUTÍ SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU (Návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Obč. zákonníka v platnom znení)“ a opatrená je číslom XXXXXXXXXXXXXXX. Na jej lícnej strane sa text delí na časti A) až G), na rubovej strane sú vytlačené všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru.
V časti A) formulára je identifikovaný odporca ako klient, časť B) je označená ako klasický úver a končí sa predtlačeným prehlásením klienta, že má záujem o nákup špecifikovaného tovaru u označeného predajcu, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (VÚP), s ktorými bez výhrady súhlasí a žiada, aby mu navrhovateľ poskytol úver na nákup uvedeného tovaru. Súčasne vzal na vedomie, že ustanovenia, ktoré sú uvedené v tejto zmluve a sú odlišné od VÚP, sa uplatnia prednostne.
Predtlačený text je aj v častiach C) až G). Časť C) je žiadosť klienta o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, časť D) sa týka poistenia klienta, časť E) je súhlasom klienta s použitím jeho osobných údajov a časť F) dohoda o zrážkach zo mzdy, časť G) je žiadosť o financovanie.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky z častí B) listiny.
Navrhovateľ na preukázanie, že s odporcom uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, iné než vyššie uvedené dôkazy nepredložil. Súd preto v prvom rade posudzoval, či je možné listinu, na ktorú navrhovateľ ako na zmluvu odkazuje, považovať samu osebe za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Z obsahu listiny je nesporné, že účastníci mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rozsahu uvedenom v časti B), označenej ako klasický úver, ktorej predmetom bol úver 21 591,- Sk na financovanie kúpy tovaru od NAY ELEKTRODOM. Zo znenia jednotlivých častí listiny a zo všeobecných úverových podmienok, vytlačených na jej rube, je zrejmé, že navrhovateľ túto žiadosť/zmluvu považoval len za návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že mu bola žiadosť odovzdaná, potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom bližšie neidentifikovanej osoby na listine. Zmluva samotná mala vzniknúť až dodatočne akceptovaním žiadosti. Spôsob, ktorým mala vzniknúť, je uvedený vo všeobecných úverových podmienkach a to v bode III - označenej ako klasický úver , pričom podľa
tohto bodu III.-1.-1. VÚP za okamih uzavretia zmluvy sa považuje odoslanie písomného prijatia návrhu, adresovaného klientovi, alebo prevedenie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru na účet predajcu, prípadne iný dohodnutý spôsob, v ktorom prípade sa navrhovateľ zaviazal vznik zmluvy klientovi písomne potvrdiť.
Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že odporcovi písomne prijatie návrhu zmluvy oznámil. Na pojednávaní dňa 3. 5. 2011 predniesol, že konal konkludentne úkonom financovania.
Aj uzatváranie obchodných zmlúv sa spravuje ustanoveniami §§ 43 až 47 Občianskeho zákonníka (OZ). Návrh na uzavretie zmluvy musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa zmluvu s navrhovaným obsahom uzavrieť. Za prijatie návrhu sa považuje vyhlásenie osoby, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Zmluva je uzavretá okamihom účinného prijatia návrhu na jej uzavretie.
Prijatie návrhu vo všeobecnosti nemusí mať písomnú formu, postačuje, ak bol návrh na uzavretie zmluvy prijatý spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 v spojení s § 43c ods. 1 OZ). Rovnako aj Obchodný zákonník (ObZ) umožňuje v § 275 ods. 4 vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy reálnym plnením. Platí to však len pre zmluvy, ktoré je možné uzavrieť aj v inej než písomnej forme, keďže pre uzavretie zmluvy písomnou formou sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ vyžaduje písomný návrh na jej uzavretie a jeho písomné prijatie, i keď prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. písomnú formu, inak je neplatná.
Vykonaným dokazovaním síce bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver, ktorý odporca čerpal a vo výške sumy 99,58 Eur ho aj zaplatil, ale vzhľadom na obligatórnu písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohla zmluva len na základe tejto skutočnosti platne vzniknúť. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz o tom, že písomné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy doručil odporcovi. Na rozdiel od bodov III.-1.-1. VÚP nemôže byť, podľa názoru súdu, okamihom vzniku zmluvy len samotné odoslanie oznámenia o prijatí návrhu zmluvy klientovi, keďže v zmysle § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde.
Keďže v konaní nebolo preukázané, že by účastníci uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluva uzavretá v inej forme nie je platná, súd vo veci dňa 20. 9. 2011 rozsudkom č. k. 41 C 135/2010 - 78 rozhodol tak, že navrhovateľom uplatnený nárok posúdil podľa § 457 OZ, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal a priznal navrhovateľovi 617,11 Eur, čo bola nevrátená časť poskytnutých peňazí (716,69 Eur mínus 99,58 Eur). Proti tomuto rozsudku sa navrhovateľ odvolal a odvolací súd uznesením č. k. 3 Co 80/2012
- 51 z 28. 3. 2013 rozsudok súdu zrušil, vrátane časti výroku o zastavení konania. Odvolací súd mal za preukázané, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola medzi účastníkmi platne uzatvorená a to v súlade s § 4 ods. 1 ZoSÚ, keď návrh na uzavretie zmluvy bol vyhotovený písomne, bol v ňom identifikovaný odporca ako predkladateľ návrhu a tento opatril jeho podpisom. Predmetný návrh bol opatrený taktiež identifikáciou a podpisom navrhovateľa , ako poskytovateľa spotrebiteľského úveru, ako aj predajcu. Vychádzajúc z právneho záveru vysloveného odvolacím súdom, posúdil súd prvého stupňa, pre ktorý je právny záver odvolacieho súdu záväzný, nároky účastníkov zo zmluvy podľa príslušných ustanovení zmluvy o úvere (§ 497 a nasledujúce ObchZ.).
Keďže rozhodnutie bolo zrušené aj v časti čiastočného zastavenia konania o nároku na zaplatenie sumy 48,79 Eur spolu s príslušenstvom a navrhovateľ v novom konaní túto sumu spolu s príslušenstvom opätovne od odporcu požadoval, rozhodol súd o takomto návrhu uznesením č. k. 41C 135/2010 - 128 z 18. 11. 2013. Súd vychádzajúc z procesnej skutočnosti, že späťvzatie nemožno odvolať, označeným uznesením pripustil zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1 OSP tak , že predmetom konania sa stal návrh
navrhovateľa o povinnosti odporcu zaplatiť mu 774,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 824,87 Eur od 1. 7. 2008 do 8. 8. 2008 a zo sumy 774,06 Eur od 9. 8. 2008 do zaplatenia.
Súd opätovne vykonal dokazovanie obsahom listinných dokladov založených v súdnom spise, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ dňa 29. 9. 2007 poskytol odporcovi úver 21 591,- Sk, čo je 716,69 Eur a tento mal odporca zaplatiť v 10 splátkach po 2 563,- Sk, čo je 85,08 Eur, počnúc dňom 15. 10. 2007. Vzhľadom na to, že úverom odfínancovaná kúpa spotrebného tovaru bola vykonaná 2. 10. 2007, bol dátum prvej splátky posunutý na 15. 11. 2007 a teda úver mal byť splatený v celom rozsahu, úhradou poslednej splátky zročnej 15. 8. 2008. Odporca mal teda celkovo navrhovateľovi zaplatiť 25 630,- Sk, čo je 850,76 Eur (10 x po 2 563,- Sk) z čoho 716,69 Eur je úverová istina a 134,10 Eur úverový úrok. RPMN predstavovala 46,72 %. Navrhovateľ úver odporcu účtovne evidoval na úverovom účte č. XXXXXXXXXXXXXX., variabilný symbol XXXXXXXXXX. Z výpisov úverového účtu súd zistil, že odporca do ukončenia zmluvného vzťahu navrhovateľom, úkonom odstúpenia od zmluvy, vykonaným listom z 21. 4. 2008, nič nezaplatil. Zásielka bola doručovaná odporcovi doporučene poštou a podľa článku V
- 5 Všeobecných podmienok navrhovateľa (ďalej len VPN) odstúpenie nadobudlo účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane. Odporca si zásielku doručovanú mu dňa 23. 4. 2008 neprevzal. Podľa článku V-7 VPN sa zásielka považuje za doručenú dňom jej vrátenia navrhovateľovi 13. 5. 2008. Dňom 31. 5. 2008 sa z dôvodu odstúpenia navrhovateľa od zmluvy stal zročným celý dlh. K tomuto dňu dlh odporcu bol 873,45 Eur a dlžná suma pozostávala zo sumy 510,45 Eur ako dlžných mesačných splátok úveru, vrátane zmluvných úrokov, po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy (11/2007
- 4/2008, 6 x 85,08 Eur), zo sumy 314,38 Eur ako neuhradenej úverovej istiny splatnej ku dňu odstúpenia od zmluvy (úverová istina 716,69 Eur mínus úverová istina za čas do 5/2008, teda 402,32 Eur) a zo sumy 48,77 Eur ako neuhradenej zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou splátok úveru za mesiace 11/2007 až 2/2008 (4 x po 6,80 Eur = 27,20 Eur) spolu s poplatkom za upomienku zo dňa 3. 12. 2007 v sume 1,66 Eur, zo dňa 14. 12. 2007 v sume 3,32 Eur a s poplatkom za vstup pohľadávky do vymáhania z 2. 1. 2008 v sume 16,60 Eur. Zmluvnú pokuta a poplatky si navrhovateľ voči odporcovi vyčíslil a uplatnil v rámci vykonaného úkonu odstúpenia od zmluvy. Zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi dojednaná v článku V - 3 VPN , podľa ktorého ak dlžník nesplní povinnosť splácať úver riadne a včas je navrhovateľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky s úhradou ktorej je v omeškaní. Po odstúpení od úverovej zmluvy dňa 8. 8. 2008 odporca zaplatil 99,58 Eur.
Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver a že záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok odporca nedodržal, preto bol navrhovateľ oprávnený po úkone odstúpenia od zmluvy, ktorý vykonal platne a teda účinne, požadovať splatenie pohľadávky. Do úkonu odstúpenia od zmluvy vznikol odporcovi dlh na úverovej istine spolu vo výške 824,87 Eur. Ako už bolo vyššie uvedené prejednávaná úverová zmluva je súčasne aj zmluvou spotrebiteľskou a teda v zmysle § 52 ods. 2 OZ sa na jej posúdenie použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Podľa § 566 ods. 2 OZ sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu, plnenie dlžníka započítava na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Účelové určenie čiastočnej úhrady dlhu odporcom v sume 99,58 Eur z 8. 8. 2008 nebolo za strany navrhovateľa preukázané. To znamená, že navrhovateľ bol povinný túto úhradu použiť na zníženie dlhu z úverovej istiny, ktorý vykazoval vo výške 824,87 Eur a preto dlh odporcu od 9. 8. 2008 na úverovej istine bol 725,29 Eur a na zmluvnej pokute a poplatkoch 48,77 Eur. Pohľadávka navrhovateľa na úverovej istine - jej vyčíslenie, bola navrhovateľom preukázaná výpisom z úverového účtu a súd v tejto časti nároku navrhovateľa vo výške sumy 725,29 Eur návrhu vyhovel. Súd vyhovel aj návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške sumy 27,20 Eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil podľa podmienok uvedený v článku V - 3 VPN. Navrhovateľ má právo žiadať zmluvnú pokutu vo výške 8 %, z každej nezaplatenej splátky, s úhradou ktorej mešká viac ako 30 dní. Listom z 21. 4. 2008, ktorým od zmluvy navrhovateľ odstúpil , si ju uplatnil za neuhradené splátky, zročné v novembri 2007 až februári 2008. Vyčíslená zmluvná pokuta z omeškanej splátky je 6,80 Eur (8 % z 85,08 Eur), za štyri omeškané splátky spolu predstavuje 27,20 Eur. Navrhovateľ žiadal priznať aj poplatok za úkon zaslania upomienky z 3. 12. 2007 a z 14. 12. 2007 spolu vo výške 4,98 Eur a za úkon vstupu jeho pohľadávky do vymáhania vo výške 16,60 Eur. Vzhľadom na to, že navrhovateľ skutočnosť vstupu pohľadávky do vymáhania, respektíve samotný obsah tohto navrhovateľom spoplatneného nároku, nepreukázal a nepreukázal ani vykonanie úkonu upomínania odporcu k plneniu, súd mu tento nárok ako nedôvodný nepriznal, v tejto
časti návrh zamietol. Spoplatňovanie úkonov veriteľa, ktorými neposkytuje dlžníkovi protiplnenie, ale naopak tento úkon vykonáva vo vlastnom záujme je neprijateľným dojednaním v spotrebiteľskej zmluve.
Nezaplatením dlhu v čase jeho splatnosti sa odporca dostal do omeškania a je preto povinný platiť úrok z omeškania. Dôsledkom omeškania dlžníka so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti je v zmysle § 369 ods. 1 Obchz. jeho povinnosť platiť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy. Zmluva predčasne zanikla k 31. 5. 2008 a odporca bol so splnením záväzku od 1. 6. 2008 v omeškaní. Sadzba úroku z omeškania požadovaná navrhovateľom nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku úroku z omeškania, ktorú môže veriteľ od spotrebiteľa požadovať. Úrok z omeškania žiadal navrhovateľ len z úverovej istiny, teda zo sumy 824,87 Eur od 1. 7. 2008 do 8. 8. 2008. Úhradou sumy 99,58 Eur dňa 8. 8. 2008 sa dlh na úverovej istine znížil a preto od 9. 8. 2008 navrhovateľovi patrí úrok z omeškania už len zo sumy 725,29 Eur až do jej zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP.
Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia istiny 774,06 Eur a úroku z omeškania. Súd jeho návrhu vyhovel v istine 752,45 Eur , t. j. v pomere 97 % k celkovo ním uplatnenému nároku, čo vyhodnotil , ako nepatrný neúspech v konaní a preto navrhovateľovi priznal aj plnú náhradu trov konania. Trovy navrhovateľa vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh v sume 46,- Eur a za odvolanie v sume 16,50 Eur. Navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom. Výšku trov právneho zastupovania upravuje vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (ďalej len vyhláška). Z tarifnej hodnoty veci 752,45 Eur je podľa § 10 ods. 1 základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon po 51,45 Eur.
Advokát poskytol celkovo 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastupovania, spísanie návrhu obidva z roku 2009 a spísanie odvolania proti rozsudku z roku 2011. Paušálna náhrada výdavkov prislúcha podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za úkony z roku 2009 po 6,95 Eur a z roku 2011 po 7,41 Eur. Súčet odmeny a náhrady, spolu 175,66 Eur (3 x po 51,45 Eur + 2x po 6,95 Eur + 7,41 Eur), sa na základe § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 35,13 Eur zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Náhradu všetkých trov 273,29 Eur (46,- Eur a 16,50 Eur - súdne poplatky a 210,79 Eur právne zastupovanie) zaplatí odporca v zmysle § 149 ods. 1 OSP navrhovateľovi na účet advokáta, ktorý pri vyčíslení trov pre úhradu súdneho poplatku označil účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. V. N.V., variabilný symbol XXXXXXXXXX a pre úhradu trov právneho zastúpenia č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Československej obchodní banke, a.s., variabilný symbol 1776639002.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z.