Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-19-2012.pdf
PDF · 88.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8P/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľky: K. E., R. H. V. XXXX/XX, D. proti odporcovi: H. H., R. E. XXX/XX, E. o určenie príspevku na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke, takto
rozhodol:
Návrhy navrhovateľky sa zamietajú.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 8.2.2012 domáhala uloženia povinnosti odporcovi prispievať na jej výživu od 9.4.2010 do 1.12.2011 mesačne sumou 300 eur splatnou do 15. dňa vopred ako aj zaplatiť navrhovateľke úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 400 eur a nahradiť trovy konania.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou účastníkov, rodný list maloletého Mareka, potvrdením zamestnávateľa navrhovateľky, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, správami sociálnej poisťovne, pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8P/118/2011 a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka a odporca nie sú manželia, pričom z ich vzťahu sa dňa 10.4.2010 narodil maloletý G. H..
Z výpovede navrhovateľky a z dokladov k nej sa vzťahujúcich mal súd preukázané, že
príspevok na výživu žiada od 09.04.2010, nakoľko dňa 10.04.2010 sa jej narodil syn G., a do 01.12.2011, nakoľko jej to poradili na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Navrhovateľka bola s maloletým G. na rodičovskej dovolenke 3 roky, až do apríla 2013, ale do zamestnania už nenastúpila a požiadala o skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Počas trvania rodičovskej dovolenky mala navrhovateľka príjem len z rodičovského príspevku, iný príjem nemala ani nikde brigádne nepracovala. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku bola navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti Top Clean, s.r.o. Galanta, kde mala priemerný čistý príjem 378,91 eur mesačne. Počas rodičovskej dovolenky žila navrhovateľka u svojho otca a na domácnosť mu neprispievala, nakoľko nemala finančné prostriedky naviac. Okrem maloletého G. má navrhovateľka ešte dcéru G., nar. 31.12.1996, ku ktorej platí výživné jej otec, aj sa o ňu stará.
Odporca navrhovateľke počas jej rodičovskej dovolenky neprispel na jej výživu žiadnou sumou, keď mal však maloletý G. asi 1 a pol roka, poslal mu na účet jednu výplatu z čoho navrhovateľka kúpila veci pre maloletého.
K výdavkom spojených s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľka uviedla, že k týmto už nemá žiadne doklady. Oblečenie používala svoje, nakoľko mala voľné veci, prípadne si nejaké požičala. Vitamíny od lekárky mala na predpis a už nevie, či niečo doplácala a ak áno boli to menšie finančné položky. Nepamätá si ani sumu poplatkov v nemocnici.
Navrhovateľka potvrdila, že za ňou odporca po narodení maloletého G. chodil, ale veľmi málo. V rokoch 2010 až 2011 odporca pracoval len brigádne, nemal pravidelné zamestnanie a v obdobiach, keď nemal brigádu, bol nezamestnaný. Pred určením výživného na maloletého G. odporca občas nejaké veci maloletému kúpil.
Z výpovede odporcu a dokladov k nemu sa vzťahujúcich mal súd preukázané, že v rokoch 2010 až 2011 býval u rodičov. Po narodení maloletého G. odporca chodieval na víkendy za navrhovateľkou. Keď sa navrhovateľka vrátila k svojmu bývalému manželovi, už chodil len za synom. Keď sa maloletý G. narodil, hovorila mu navrhovateľka, že odo neho žiadne peniaze nechce. Čo sa týka zamestnaní, tak odporca v priebehu roku 2009 až 2011 pracoval len na krátkodobých brigádach v trvaní 1 až 3 mesiace cez rôzne agentúry, pričom jeho príjem z týchto brigád bol okolo 200 eur mesačne. V roku 2011 mal dlhšiu brigádu v Žiline a vtedy aj jednu výplatu zaslal navrhovateľke, aby maloletému kúpila nejaké veci. V obdobiach, keď odporca brigádne nepracoval, bol krátkodobo evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce v Martine bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Od 01.12.2011 mu bolo súdom na základe schválenej rodičovskej dohody určené výživné na maloletého G. 100 eur mesačne, ktoré podľa možností platil. Pred týmto obdobím maloletému prispieval, pokiaľ mal peniaze.
Odporca doplnil, že v roku 2012 poberal krátky čas dávku v hmotnej núdzi. Vždy sa odporca snažil nájsť prácu.
Zo správ Sociálnej poisťovne vyplýva, že odporca bol v priebehu roka 2010 zamestnaný u 5 zamestnávateľov, a to KFŠ - DELTA,s .r.o. od 20.1.2010 do 29.1.2010, Trenkwalder, a.s. od 28.1.2010 do 20.4.2010, Strojírny K&K, s.r.o., odštepný závod Bardejov od 13.8.2010 do 6.10.2010, Personálny servis Eurotrade - EU s.r.o. a Personálny servis - Eurorade - SK, s.r.o. v oboch od 9.12.2010 do 10.12.2010, pričom príjem z týchto zamestnaní mal spolu 366,20 eur, čo predstavuje priemerne príjem 30,52 eur mesačne.
Odporca bol v priebehu roka 2011 zamestnaný u 5 zamestnávateľov, a to Star People, s.r.o. od 26.4.2011 do 30.4.2011, Trenkwalder a.s. od 20.7.2011 do 31.7.2011, Edymax Holding a.s. od 15.8.2011 do 25.10.2011 a Work Servis Slovakia s.r.o. od 2.12.2011 do 13.12.2011 a A&T SK, s.r.o. od 21.12.2011 do 31.12.2011, pričom príjem z týchto zamestnaní mal spolu 1.922,63 eur, čo predstavuje priemerne príjem 160,22 eur mesačne.
Podľa § 74 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), ) otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrhy navrhovateľky na určenie príspevku na výživu a príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom nie sú dôvodné.
Vo vzťahu k určeniu príspevku na primeranú úhradu výživy navrhovateľky v trvaní najdlhšie dva roky a najneskôr odo dňa pôrodu, žiadala navrhovateľka výživné 300 eur mesačne od 9.4.2010 do 1.12.2011. Uvedené obdobie začína dňom pred narodením maloletého G. a končí sa dňom od kedy bolo určené výživné odporcu na maloletého Mateka schválením rodičovskej dohody súdom, pričom toto obdobie nepresahuje dva roky a začína deň pred pôrodom, čo by umožňovalo priznať príspevok na výživu navrhovateľky od odporcu v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení tohto príspevku súd vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a prihliadal na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Navrhovateľka v období od apríla 2010 do decembra 2011 žila so svojím otcom, ktorému na domácnosť neprispievala pre nedostatok finančných prostriedkov a príjmy mala len z materského a od septembra 2010 len z rodičovského príspevku v sume 256 eur mesačne a s prídavkov na deti v sume 44 eur mesačne. Teda celkový príjem navrhovateľky v danom období bol minimálne 300 eur mesačne, pričom v období poberania materského bol ešte vyšší. Navrhovateľka má dve deti, pričom vo vzťahu k staršej dcére uviedla, že jej otec na jej výživu prispieva a o dcéru sa zaujíma, avšak odporca, ktorý je otcom mladšieho syna, na tohto prispieval nepravidelne a v nižších sumách. Vo vzťahu k výdavkom na výživu navrhovateľky táto súdu neuviedla konkrétne výdavky, ktoré mala v období od apríla 2010 do decembra 2011, tak aby súd mohol zvážiť ich odôvodnenosť a rozhodnúť, v akej primeranej sume by sa na týchto výdavkoch mal podieľať odporca. Navrhovateľka skôr zdôrazňovala, že odporca nedostatočne prispieval na výživu maloletého G., ktorého výživné však súd v tomto konaní priamo nerieši. Po posúdení schopností, možností a majetkových pomerov odporcu, súd dospel k záveru, že nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať v danom období na výživu navrhovateľky, nakoľko v priebehu roku 2010 bol priemerný príjem odporcu 30,52 eur mesačne a v roku 2011 bol 160,22 eur mesačne. Hoci skutočný príjem odporcu bol veľmi nízky, súd posudzoval vo vzťahu k odporcovi jeho schopnosti a možnosti, pričom má za to, že v schopnostiach a možnostiach odporcu bolo dosahovať príjem minimálne 350 eur mesačne, vo vzťahu ku ktorému súd musel prihliadnuť na existujúcu vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletému G. od 10.4.2010. Podľa tohto posúdenia bol v danom období aj predpokladaný príjem odporcu nižší ako príjem navrhovateľky, pričom skutočný príjem odporcu bol trojnásobne nižší ako príjem navrhovateľky, keďže za oba roky bol jeho priemerný mesačný príjem 95,37 eur, preto súd návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol, nakoľko má za to, že ani v schopnostiach a možnostiach odporcu nebolo prispievať na primeranú úhradu výživy navrhovateľky v žalovanom období. Okrem toho ako súd uviedol, navrhovateľka nedostatočne preukázala svoje výdavky na výživu, aby súd mohol zhodnotiť v akom rozsahu by sa na nich mal primerane podieľať odporca.
Vo vzťahu k určeniu príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, kde navrhovateľka žiadal od odporcu uhradiť sumu 400 eur, navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania konkrétnych výdavkov spojených s jej tehotenstvom a pôrodom v tejto sume. Navrhovateľka uviedla, že čo sa týka oblečenia v tehotenstve využívala svoje voľnejšie oblečenie, alebo si oblečenie požičala. Inak v tehotenstve užívala vitamíny na predpis lekárky, kde niečo doplácala, avšak výšku doplatku nevedela navrhovateľka preukázať, rovnako ako iné konkrétny výdavky spojené s lekárskym ošetrením. Navrhovateľka ohľadom tohto nároku súdu nepredložila žiadne konkrétne doklady ohľadom jej výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom a tieto výdavky nevedela ani inak vyčísliť, čím v tejto časti nároku neuniesla dôkazné bremeno. Súd navrhovateľke, ktorá nepreukázala žiadne konkrétne náklady vynaložené s súvislosti s jej tehotenstvom a pôrodom, nemohol priznať ani časť zo žalovanej sumy, preto v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd oba nároky navrhovateľky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si trovy konania neuplatnil a doposiaľ mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo, pokiaľ sa účastník tohto práva nevzdal po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).