Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-95-2013.pdf
PDF · 113.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/95/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci žalobkyne B., právne zastúpenej JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom Radlinského 1714/38, Dolný Kubín, proti žalovanému K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X-XX, P., právne zastúpenému JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou so sídlom Medvedzie 45/19, Tvrdošín, v konaní o zaplatenie 4.300,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 258,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 873,02 € (t.j. spolu 1.131,02 €), na účet právnej zástupkyne žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Námestovo dňa 22.02.2013 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy X.XXX,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne z dlžnej sumy od 12.04.2011 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 06.04.2011 požičala žalovanému čiastku vo výške X.XXX,- € v hotovosti na zakúpenie motorového vozidla, a to na základe čestného prehlásenia zo dňa XX.XX.XXXX. V predmetnom čestnom prehlásení sa žalovaný zaviazal vrátiť požičanú sumu v lehote do XX.XX.XXXX v hotovosti. Ani napriek opakovaným výzvam a poskytnutej dodatočnej lehote na plnenie žalovaný nejavil záujem vyrovnať svoj dlh a do podania žaloby svoj záväzok nesplnil. V čase vzniku omeškania dlžníka bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1 %. Keďže nebola dohodnutá osobitná výška úroku z omeškania, použije sa výška úroku z omeškania tak ako to vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov, čo je v tomto prípade 9 %. Súd žalobnému návrhu žalobkyne vyhovel dňa 21.05.2013 vydaním platobného rozkazu č.k. 6Ro/81/2013-21, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 4.300,- € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.300,- € od 12.04.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odpor (č.l. 22), v odôvodnení ktorého uviedol, že so svojim priateľom C. J. sa rozhodol kúpiť staršie S. v G. O.. T. cena mala byť oboma hradená na polovicu. Predbežná kúpna cena bola dohodnutá v čiastke X.XXX,- €. Dohodli sa s otcom C. J., I. J., že im peniaze na toto S. požičia. Dňa XX.XX.XXXX podpísal čestné prehlásenie, že si zapožičal čiastku X.XXX,- € od B. "A. a že túto čiastku v hotovosti vráti. Čestné prehlásenie podpísal len on v prítomnosti p. I. J., ktorý mu túto čiastku odovzdal. Nemá vedomosť o tom prečo na čestnom prehlásení je aj podpis J., keď okrem neho nikto toto prehlásenie nepodpísal. Taktiež bolo dohodnuté, že ak bude dlh splatený v celom rozsahu p. I. J. mu vráti čestné prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX alebo ho zničí. Pretože automobil bol zakúpený za
čiastku X.XXX,- €, kde na kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX je ako kupujúci uvedený C. J., ešte v ten deň vrátili on a C. J. p. I. J. čiastku XXX,- €. Dňa XX.XX.XXXX vybral zo svojho účtu čiastku X.XXX,- € a odniesol ju p. I. J. do vinotéky, ktorú prevádzkoval v P.. Tam mu ju odovzdal v hotovosti za prítomnosti K. X., ktorá bola prítomná pri odovzdávaní hotovosti. Pán I. J. mu čestné prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX po odovzdaní hotovosti nevrátil, pretože ako sa vyjadril, túto listinu nemal práve pri sebe. Preto požiadal viackrát telefonicky prostredníctvom sms C. J., aby túto listinu od otca vyžiadal. Pretože sms-kou zo dňa 11.06.2011 mu C. J. oznámil, že čestné prehlásenie otec už zničil, o túto záležitosť sa viac nezaujímal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pretože svoj dlh riadne vrátil, navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Podaním odôvodneného odporu v zákonom stanovenej lehote došlo podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v celom rozsahu. Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 04.09.2013, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov K. X., I. J., C. J. a listinnými dôkazmi - žalobným návrhom zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 1-3), čestným prehlásením (č.l. 5), výpisom z obchodného registra na žalobcu (č.l. 9-10), odporom proti platobnému rozkazu (č.l. 22), kópiou kúpnej zmluvy (č.l. 23), výpisom z účtu žalovaného (č.l. 26), elektronickou komunikáciou medzi žalovaným a C. J. (č.l. 42-43), výpisom zo živnostenského registra (č.l. 52), čestným prehlásením žalobcu (č.l. 53), ako aj ostatným obsahom spisu. Konateľka žalobkyne W. J. uviedla, že požičala žalovanému X.XXX,- €, bolo to asi pred dvoma rokmi s tým, že X.XXX,- € vrátil jej synovi ako jeho čiastku a svoju čiastku nevrátil. Pôžička bola braná na kúpu auta. Peniaze dávala žalovanému, tak auto kupoval asi on. Peniaze dávala len žalovanému v kancelárii Lekárne "U C.", v prehlásení je uvedená len jeho čiastka. Pri odovzdávaní peňazí bola prítomná ona, manžel, syn a žalovaný. Ohľadne pôžičky ju oslovil žalovaný, od začiatku sa namotal na jej syna, lebo vedel, že majú peniaze, a jej syn bol naivný. Od začiatku to bol podvod. Žalovaný ju ohľadne pôžičky kontaktoval len raz, hovorila s ním o tom len keď ju o pôžičku požiadal, a potom keď mu ju dala. O tom, že žalovaný dal synovi X.XXX,- €, ako jeho časť, počula od pr. zástupcu z predchádzajúcich pojednávaní. Od syna nepožadovala vrátenie peňazí. Zo sumy X.XXX,- € jej nikto nič nevrátil. Manžel pre s.r.o. ani pre živnosť nevykonával činnosť, E. prevádzkovali pracovníčky, v súčasnosti ju už nemajú. Manžel bol pri poskytovaní pôžičky lebo je to jej manžel, bol tam rovnako ako jej syn. Bolo bežné, že bol v lekárni alebo vo vinotéke. Manžel jej vypomáhal len ako manžel, v rámci manželského zväzku, keď si doniesla papiere domov. Do banky nechodil, vo vzťahu k iným osobám nevystupoval. Nepamätá si, či jej manžel dal nejaké peniaze, ani či jej hovoril o tom, že mu mal žalovaný dať X.XXX,- €. Požičala X.XXX,- €, s tým, že polovica bola pre žalovaného a polovica pre syna. Nikoho nesplnomocnila, ani nepoverila, aby konal za ňu vo veci pôžičky. Žalovaný s ňou ohľadne vrátenia pôžičky nekomunikoval, nevie, či hovoril s niekým iným z rodiny. Nepamätá sa kto diktoval text čestného prehlásenia. O tom, kto je vlastne B. "U C." s.r.o., žalovaného neinformovala. Nepamätá si kde, ani akým spôsobom, ju žalovaný požiadal o pôžičku. Nepamätá si, či manžel pri odovzdaní peňazí tieto tiež prepočítal. Žalovaný na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX uviedol, že ako je uvedené v čestnom prehlásení, požičal si od p. J. v hotovosti X.XXX,- € a vypísal o tom čestné prehlásenie. Predtým sa s jeho synom dohodli, že si kúpia limuzínu na podnikanie. Nakoľko v tom čase nedisponoval hotovosťou nebol moc ochotný, ale C. J. ho presvedčil, že otec im požičia a keď bude mať, tak mu peniaze vráti. Auto mali kúpiť za X.XXX,- € na inzerát. C. povedal, že to u otca vybaví, čo aj urobil a asi po týždni mu volal, že má prísť do P. do kancelárie, kde vypísal a podpísal čestné prehlásenie. Pán J. mu peniaze ukázal, tieto mu v ten deň ešte nedal, nakoľko auto mali ísť kúpiť na druhý deň a povedal, že tieto pošle po C.. Na druhý deň išli po auto a toto kúpili len za X.XXX,- €; XXX,- € potom C. vrátil otcovi. Potom mal vrátiť ešte X.XXX,- €, teda polovicu z kúpnej ceny. S. istý čas stálo, lebo bolo pokazené, dal ho opraviť, pričom náklady hradil on, preto tých XXX,- € mu mal vrátiť C. ako polovicu. Volal pánovi J., keď mu prišli peniaze na účet, tento mu povedal, že je v P. v jednej vinotéke, kam za ním išiel aj s priateľkou. Tu mu vrátil X.XXX,- € s tým, že zo sumy X.XXX,- € odpočítal dlh, ktorý mu mal uhradiť jeho syn za opravu auta. G. J. s tým súhlasil. Vtedy si aj rozmenil XXX,- € u čašníčky, aby mal drobné. Pýtal od neho čestné prehlásenie, ktoré podpísal, ale povedal mu, že ho nemá pri sebe a že ho nechá vo vinotéke alebo mu ho potom donesie. Mal za to, že je to vybavené. Podnikanie moc nešlo, auto bolo pokazené, dlhší čas stálo a potom ho dali do servisu, asi po trištvrte roku alebo po roku ho vyzvali, aby zaplatil pôžičku. Keď mu to prišlo prvýkrát, volal pánovi J., že o čo ide, tento mu vravel najskôr, že nevie o čo ide, že to zistí. G. sa stretli a povedal mu, že peniaze, ktoré do toho podnikania vrazil chce získať späť, tak sa rozhodli, že uplatnia tú zmenku, čo mu vtedy nevrátili. Potom mu chodili výzvy na zaplatenie. Pôžičku vybavoval prostredníctvom syna pána J., požičal si od pána J.. Do čestného prehlásenia uviedol, že si požičal od B. "U C.", s.r.o. lebo si myslel, že pán J. je lekáreň, on mu povedal, že tam má napísať B. "U C.".
Nedohodli sa komu a kde, akým spôsobom pôžičku vráti, len mu povedal, že keď peniaze bude mať, tak mu zavolá. Ohľadne pôžičky komunikoval s C. J., potom ohľadne vrátenia volal pánovi J.. Nevedel, že jeden z rodičov C. J. má B., myslel si, že to má jeho rodina. Do B. "U C." nechodieva. P. XXX,- €, o ktoré lacnejšie kúpili auto, mal vrátiť C. otcovi. L. žiadne potvrdenie o tom, že mu tieto peniaze boli vrátené. Nepamätal si už deň kedy vrátil peniaze pánovi J., ale bolo to v ten deň, keď vybral peniaze z účtu. Bolo to okolo obeda. V. prehlásenie o tom, že si požičal od B. u C. písal u nich na počítači. Svedkyňa K. X., priateľka žalovaného, uviedla, že u žalobcu bola zamestnaná na dohodu, pracovala tam asi rok vo vinotéke, nadriadený jej bol pán J.. Uviedla, že nevie ako sa dali dokopy priateľ a C. J.. Chceli si kúpiť auto a pán J. povedal, že im požičia peniaze. Požičal mu X.XXX,- € - polovičku z auta, ale nevie koľko stálo auto. Tieto peniaze sa vrátili, bola pritom. E. pánovi J. a išli za ním, bol vo E., priateľ si sadol s ním, ona sedela s čašníčkou asi meter od nich. Priateľ mu peniaze vrátil a pýtal sa na ten papier čo mu podpísal, ale p. J. mu ho vtedy nedal, ešte si myslela, že ho potom nechá u nej, lebo v tom čase tam robila. Na druhý alebo tretí deň jej ešte pán J. povedal, že sú vyrovnaní. L. čo sa potom stalo. Nevedela uviesť od koho sa o tejto pôžičke dozvedela, vtedy pracovala vo vinotéke, každý deň bola s pánom J. aj s jeho synom a s priateľom. Povedal jej to ale asi C.. G. odovzdávania peňazí bola pri barovom pulte, bolo to asi meter od pána J. a žalovaného. Videla ako mu dáva tie peniaze, ale neprepočítavala ich. Ešte si rozmieňal u čašníčky, lebo im C. dlžil XXX,- €, tak to odpočítali, teda nedal mu celých X.XXX,- €. Ich rozhovor moc nepočúvala. Na ten papier sa na konci pýtala, pán J. jej povedal, že ho nechá potom u nej alebo ho potom zanesie. Na druhý deň jej ešte vravel, že sú vyrovnaní. Mzdu jej vyplácal pán J.. Zmluvu mala s B. "U C.", všetky pracovné záležitosti vybavovala s pánom J.. Svedok I. J., manžel konateľky žalobkyne, uviedol, že B. u C. má dve podoby, jedna je fyzická osoba, druhá právnická - s.r.o., obe vedie jeho manželka. I. syn sa zoznámil so žalovaným a dostali nápad kúpiť auto a začať podnikať. Našli si v G. X-miestny B. a chceli si ho kúpiť, ale nemali peniaze. Oslovili jeho manželku, či by im nepomohla, a táto im osobne požičala každému X.XXX,- €. Pôžička sa udiala v B. u C. s.r.o. Túto pôžičku si zabezpečila dlžným úpisom, resp. potvrdením o zapožičaní peňazí. On bol pri celom tomto procese ako statický pozorovateľ, udialo sa to v priebehu 10 minút. Pôžička bola poskytnutá v kancelárii lekárne na adrese J. XXX, P., boli tam prítomní syn, žalovaný, manželka a on. G. bola poskytnutá asi X - X dni po žiadosti o pôžičku. So žalovaným ohľadne vrátenia požičanej sumy nekomunikoval. Syn a žalovaný začali auto hneď využívať, ale syn mal malér a bol mu odobratý vodičský preukaz, tak sa zamestnal ako plavčík a auto začal využívať žalovaný. Asi po dvoch, troch mesiacoch od kúpy prišiel žalovaný za ním do vinotéky a chcel s ním hovoriť. Vrátil mu vtedy, nevie či presne X.XXX,- € a on to zobral tak, že vypláca jeho syna z podnikania, lebo auto využíval len on sám, viac sa neozval, až keď auto predal, vtedy sa pri ňom zastavil a povedal mu, že auto predal a má si prísť pre peniaze na C.. Keď mu žalovaný dal X.XXX,- € nepovedal mu nič, bolo to vtedy také rýchle. Nepýtal sa čo sú to za peniaze, už vtedy tušil, že to je podvod. V lekárni u C. vypomáha s účtovníctvom, myslí, že pre obe spoločnosti, bez zmluvy a bez mzdy, ako dôchodca. Syn nejaké peniaze dával manželke, k tomu by sa vedela vyjadriť ona. Syn je ale syn. Osobne videl ako jeho manželka odovzdala 4.300,- € žalovanému. Myslí, že ohľadne pôžičky boli za manželkou obaja, nebol pri tom, bol doma. Na otázku, či bol žalovaný pri poskytnutí pôžičky poučený o tom, komu má peniaze vrátiť svedok uviedol, že si myslí, že to bolo jasné, im sa zdalo to čestné prehlásenie dosť popisné. Keď mu žalovaný dal peniaze, bola to krátkosť času z jeho strany nakoľko sa ponáhľal a on nevedel za čo tie peniaze vlastne sú. Vysvetlil si to po svojom, nebol dôvod, aby ich nezobral. V čase prítomnosti žalovaného peniaze, ktoré boli predmetom pôžičky v rukách nemal. Vedel, že majú prísť a keď prišiel do roboty, spočítal peniaze, rozdelil ich a odovzdal manželke, tam to pre neho skončilo. V tom čase žalovaný prítomný nebol. Vinotéka spadala pod fyzickú osobu, zodpovednou osobou bola manželka, ale staral sa o ňu viac on. Boli tam zamestnanci, tovar objednával on. Okrem rodiny s nikým ohľadne pôžičky nehovoril, pani Žáková nebola pri tom, keď mu žalovaný dal tých 4.000,- €. Po kúpe auta prijal od žalovaného a svojho syna sumu 600,- €, ale nepamätá si z akého titulu, či to kúpili za 8.000,- € alebo ako. Túto čiastku odovzdal manželke s tým, že je to vrátenie časti požičanej sumy za syna aj za žalovaného rovnakým dielom. Svedok C. J., syn konateľky žalobkyne, uviedol, že sa so žalovaným rozhodli kúpiť auto. Nemali peniaze, tak si boli požičať od jeho matky. Matku ohľadne pôžičky oslovil žalovaný, pôžička bola vyplatená v B. v P.. Požičať si chceli od jeho mamy. Medzi požiadaním o pôžičku a jej vyplatením prešlo pár dní. Pri vyplácaní pôžičky boli rodičia, on a žalovaný. Nevedel uviesť prečo bol prítomný otec. Otec pre lekáreň, ani pre vinotéku, nič nerobil. Všetko to bola lekáreň. Na otázku či má vedomosť o tom, že by žalovaný vrátil nejakú sumu svedok uviedol, že vrátil jeho časť 4 300 €, nevedel uviesť komu. On svoju časť X.XXX,- € nevrátil. Tel. komunikácia, ktorá je v spise, je komunikáciou medzi ním a žalovaným. Nerozprávali sa o podmienkach vrátenia pôžičky vo vzťahu k čestnému prehláseniu. Uviedol, že nevie ako si vysvetliť túto komunikáciu, bola to len rada. Matka ho nesplnomocnila na prevzatie peňazí, resp.
čiastky žalovaného. Žalovaný jeho matku poznal len z videnia, z vinotéky a tak. S. išli kúpiť v ten istý deň ako zobrali pôžičku. Žalovaný sa s jeho matkou stretol pred požiadaním o pôžičku vo vinotéke, možno v lekárni. Častejšie sa žalovaný stretával s otcom, keď bol otec vo vinotéke. Pri uzavretí kúpnej zmluvy bol žalovaný pri nich, peniaze odovzdal žalovaný, na zmluve je uvedený on, lebo sa tak dohodli. V čestnom prehlásení (č.l. 5) podpísanom žalovaným, datovanom dňom 06.04.2011, žalovaný prehlásil, že dňa 06.04.2011 zapožičal 4.300,- € v hotovosti od B. u C. s.r.o., a že ich dňa XX.XX.XXXX v hotovosti vráti. Z výpisu z účtu žalovaného (č.l. 26) vyplýva, že dňa 07.06.2011 žalovaný uskutočnil výber v bankomate vo výške 4.000,- €. Z komunikácie medzi žalovaným a C. J. (č.l. 42-43) zo dňa 07.06.2011 je zrejmé, že C. J. napísal žalovanému, že mu otec oznámil, že mu vrátil tých X.XXX,- €, s tým, že si odpočítal 180,- €. Následne mu žalovaný odpísal, že jeho otec nemal pri sebe prehlásenie, povedal, že ho nechá u Ivy vo vinotéke alebo pošle po ňom, a požiadal ho, by mu to na druhý deň pripomenul, nie že to zneužije. K. XX.XX.XXXX žalovaný C. J. napísal, že to čestné prehlásenie stále nemá, či má volať otcovi alebo ho bude pýtať on, na čo mu C. J. odpísal, že otec to prehlásenie už zlikvidoval, je to v poriadku, aby nemal obavy. Z výpisu z obchodného registra (č.l. XX) vyplýva, že v obch. registri je zapísaná spoločnosť s obch. menom B. "U C." s.r.o., so sídlom J. XXX, P., W.: XX XXX XXX, ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je C.. W. J., P. L. XXX/XX, P.. Z výpisu zo živnostenského registra (č.l. 52) vyplýva, že v živnostenskom registri je zapísaná fyzická osoba oprávnená na podnikanie s obch. menom C.. W. J. - B. U C., s miestom podnikania J. XXX, P., IČO: XX XXX XXX. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav, z ktorého vyvodil nasledovné právne závery: Žalobkyňa nárok uplatnený v konaní uplatnila ako zmluvný nárok na základe zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorej predmetom bola suma X.XXX,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do XX.XX.XXXX. G. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. Vykonaným dokazovaním (výsluchom účastníkov konania a svedkov, ako aj čestným prehlásením č.l. 5) mal súd za preukázané, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania ani sporná. I keď z výpovedí žalovaného a svedka C. J. vyplynuli pochybnosti o tom, kto mal pôžičku poskytnúť (žalovaný uviedol, že pôžičku žiadal od I. J., a týmto bola pôžička i poskytnutá, svedok C. J. uviedol, že požičať si chceli od matky, teda z úmyslu žalovaného ani svedka C. J. nevyplynul úmysel požičať si práve od žalobkyne, ktorá je právnickou osobou), vzhľadom na čestné prehlásenie, v ktorom žalovaný uviedol, že si požičal od B. u C., s.r.o., súd vychádzal z toho, že akceptoval, že pôžička mu je poskytnutá právnickou osobou - žalobkyňou (i keď z ďalšieho dokazovania vyplynula skutočnosť, že s takmer totožným názvom existuje ďalšia osoba - fyzická osoba oprávnená na podnikanie, keď žalobkyňa okrem uvedenia skratky s.r.o. nie je v čestnom prehlásení bližšie identifikovaná, či už sídlom, ale vzhľadom na totožnosť sídla žalobkyne a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, najmä identifikačným číslom). D. však mal z výpovede žalovaného a svedka I. J. rovnako za preukázané, že k vráteniu pôžičky došlo čiastočne dňa XX.XX.XXXX a vo zvyšku dňa XX.XX.XXXX. K. XX.XX.XXXX došlo zo strany žalovaného k vráteniu sumy XXX,- €, čo potvrdil i svedok I. J., ktorý zároveň uviedol, že túto sumu odovzdal žalobkyni, resp. svojej manželke, ktorá je konateľkou žalobkyne, s tým, že je to vrátenie časti požičanej sumy. Z výpovede žalovaného, svedka I. J., sms-komunikácie medzi žalovaným a svedkom C. J. (č.l. XX-XX) a výpisu z účtu žalovaného (č.l. XX) mal súd zároveň preukázané, že zo strany žalovaného došlo aj k vráteniu zvyšnej sumy pôžičky vo výške X.XXX,- €, dňa XX.XX.XXXX. Z kópie výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný tohto dňa vybral zo svojho účtu sumu X.XXX,- €, teda sumu zodpovedajúcu zvyšku pôžičky, a túto odovzdal I. J., ktorý uvedenú skutočnosť potvrdil. D., že zo strany žalovaného došlo k vráteniu žalovanej sumy vyplýva i z výpovede konateľky žalobkyne, ktorá na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalovaný vrátil sumu X.XXX jej synovi ako jeho čiastku, rovnako C. J. potvrdil, že žalovaný vrátil jeho časť X XXX €, avšak uviedol, že nevie komu, teda je zrejmé, že nie jemu, ako to vypovedala jeho matka. M. však uviedli, že k vráteniu došlo. G. tak žalobkyňa ako aj svedok C. J. uviedli, že žalovaný vrátil časť pôžičky C. J., súd poukazuje na to, že nebol dôvod, aby žalovaný vracal dlh za C. J., v konaní nebol prezentovaný žiaden dôkaz o povinnosti žalovaného vracať dlh za niekoho iného, preto pokiaľ žalovaný sumu X.XXX,- € vrátil, vrátil svoj dlh. Y. svedok I. J. uviedol, že nevedel z akého dôvodu mu žalovaný uvedenú sumu odovzdal a túto skutočnosť nezisťoval, je tomu možné len ťažko uveriť, keď z sms-komunikácie medzi žalovaným a svedkom C. J. (č.l. 42-43)
jednoznačne vyplýva, že svedok I. J. synovi uviedol, že žalovaný vrátil "tých" X.XXX,- € a následne, že prehlásenie zlikvidoval, z ktorej skutočnosti vyplýva, že svedok I. J., rovnako tak i C. J., si boli vedomí, že ide o vrátenie dlhu titulom pôžičky. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že na prevzatie peňazí nikoho nesplnomocnila, a teda pokiaľ žalovaný pôžičku nevrátil výlučne jej, nemôže to byť na jej ujmu, súd, vzhľadom na všetky okolnosti pôžičky, má zato, že nie je možné uvedené vykladať práve v neprospech žalovaného. Ako už bolo uvedené, z výpovedí žalovaného a svedka C. J. jednoznačne vyplýva, že ich úmyslom nebolo zobrať si pôžičku od žalobkyne, teda právnickej osoby, keď žalovaný zároveň uviedol, že bol v domnení, že B. "U C." má rodina C. J.. V tejto súvislosti súd poukazuje na možnú zameniteľnosť osoby žalobkyne s fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie - C.. W. J. - B. U C., s miestom podnikania J. XXX, P., W.: XX XXX XXX, vzhľadom na takmer totožný názov, rovnaké sídlo podnikania, pričom W. J., ktorá je osobou oprávnenou na podnikanie pod uvedeným názvom, je zároveň jedinou spoločníčkou a konateľkou žalobkyne. Z výpovedí samotnej konateľky žalobkyne, ale i svedkov, je pritom zrejmé, že ani títo samotní nerozlišujú medzi jednotlivými osobami. I v prípade ak by súd neuveril výpovedi žalovaného, že mu peniaze odovzdal I. J. v neprítomnosti akýchkoľvek iných osôb, podľa výpovedí žalobkyne a svedkov I. J. a C. J. mal byť pri odovzdaní peňazí prítomný i svedok I. J., ktorého prítomnosť, pokiaľ pre žalobkyňu nepracoval, však nebola dôvodná. D. I. J. vo svojej výpovedi uviedol, že pre žalobkyňu, aj pre fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie (ktoré majú zameniteľný názov), vykonával určité činnosti - vypomáhal s účtovníctvom, staral sa o E. (ktorú prevádzkovala fyzická osoba oprávnená na podnikanie), objednával tovar, ktorá skutočnosť vyplýva i z výpovede svedkyne K. X., ktorá vo E. pracovala. G. vzhľadom na výpoveď svedkov I. J. a K. X. súd neuveril výpovedi žalobkyne, ktorá uviedla, že tento svedok pre ňu nepracoval, keď žalobkyňa zároveň nevedela uviesť bližšie okolnosti ohľadom uzavretia pôžičky. E. uvedené skutočnosti boli spôsobilé vyvolať u žalovaného dojem, že v prípade všetkých osôb vystupujúcich pod označením "B. U C." ide o tú istú osobu a I. J. je oprávnený prevziať jeho dlh titulom vrátenia pôžičky a jej vrátením menovanému sa zbaví svojho dlhu. V tomto smere súd poukazuje tiež na výpoveď svedka I. J., ktorý uviedol, že časť pôžičky vo výške XXX,- € mu bola vrátená ešte v deň kúpy auta, teda v deň jej poskytnutia, a túto odovzdal žalobkyni. Je zrejmé, že svedok, ani nikto iný, žalovaného ani pri vrátení časti pôžičky neupozornil, že by I. J. nebol oprávnený pôžičku prevziať a že túto je potrebné vrátiť výlučne žalobkyni. L. preto dôvod, aby žalovaný predpokladal, že sa svojho dlhu nemôže zbaviť vrátením zvyšku pôžičky tej istej osobe ako v minulosti. A. záveru jednoznačne svedčí i skutočnosť, že čestné prehlásenie ohľadne pôžičky, ako to vyplýva nielen z výpovede žalovaného ale i z písomnej komunikácie medzi žalovaným a svedkom C. J. (č.l. 42-43), držal práve svedok I. J., o ktorej skutočnosti mal žalovaný vedomosť. Pokiaľ by I. J. nebol oprávnený konať za žalobkyňu vo vzťahu k danej pôžičke, nebol dôvod aby čestné prehlásenie bolo v jeho držbe. Na základe uvedených skutočností preto má súd zato, že žalovaný mohol dôvodne predpokladať, že pôžičku vráti aj tým, že túto uhradí I. J., a pokiaľ sa tak stalo zbavil sa svojho dlhu z titulu zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, i keď k vráteniu pôžičky došlo dňa XX.XX.XXXX, teda po termíne splatnosti (XX.XX.XXXX), žalobkyňa, ako to vyplýva z predžalobnej výzvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 6) poskytla žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie, hoci k úhrade žalovanej sumy došlo ešte pred týmto termínom, z ktorého dôvodu nárok žalobkyne ani v tejto časti nie je dôvodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, potom čo súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, žalobu žalobkyne zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania je žalovaný, preto mu súd voči žalobkyni priznal náhradu trov konania. Žalovaný si uplatnil trovy konania vo výške 1.170,07 € pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odpor vo výške 258,- € a trov právneho vo výške 912,07 €. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd, vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby, priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 30.05.2013 (§ 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky účinnej do 30.06.2013)... 151,05 € režijný paušál ... 7,81 € 2/ písomné podanie na súd (odpor proti platobnému rozkazu) zo dňa 03.06.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky účinnej do 30.06.2013) ... 151,05 € režijný paušál ... 7,81 €
3/ účasť na pojednávaní dňa 04.09.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky účinnej od 01.07.2013) od 08:30 hod. do 09:45 hod., t.j. 1 hod. 15 min. ... 151,05 € režijný paušál ... 7,81 € cestovné Tvrdošín - Námestovo a späť (§ 16 ods. 4 cit. vyhlášky) ... 2 x 1,10 € = 2,20 € náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky) 2 x ? hod., t.j. 2 x 12,02 = 24,04 € 4/ účasť na pojednávaní dňa 23.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky účinnej od 01.07.2013) od 14:50 hod. do 15:43 hod., t.j. 53 min. ... 151,05 € režijný paušál ... 7,81 € cestovné Tvrdošín - Námestovo a späť (§ 16 ods. 4 cit. vyhlášky) ... 2 x 1,10 € = 2,20 € náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky) 2 x ? hod., t.j. 2 x 12,02 = 24,04 € 5/ účasť na pojednávaní dňa 22.11.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky účinnej od 01.07.2013) od 09:20 hod. do 11:00 hod., t.j. 1 hod. 40 min. ... 151,05 € režijný paušál ... 7,81 € cestovné Tvrdošín - Námestovo a späť (§ 16 ods. 4 cit. vyhlášky)... 2 x 1,10 € = 2,20 € náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky) 2 x ? hod., t.j. 2 x 12,02 = 24,04 € Trovy právneho zastúpenia spolu: 873,02 € Oproti uplatnenému nároku súd znížil odmenu za jednotlivé úkony právnej služby, keď odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. nie je vo výške 158,86 € ako je uvedené vo vyúčtovaní, ale len vo výške XXX,XX €. Pokiaľ ide o náhradu za stratu času, túto si žalovaný uplatnil v sume nižšej než mohol, vychádzajúc zrejme z výpočtového základu platného pre rok 2010 (kedy náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. bola vo výške 12,02 € za každú aj začatú polhodinu, za rok 2013 vychádzajúc z výpočtového základu vo výške 781,- €, je vo výške 13,01 € za každú aj začatú polhodinu). Keďže súd je viazaný návrhom a nemôže priznať viac než účastník žiada, vo vzťahu k uplatnenej náhrade za stratu času priznal žalovanému náhradu len vo výške uplatnenej žalovaným. Na základe výzvy súdu žalovaný dňa 22.07.2013 uhradil na účet súdu súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 258,- € (č.l. 40). Spolu trovy konania žalovaného predstavujú 1.131,02 € (náhrada súdneho poplatku 258,- € + náhrada trov právneho zastúpenia 873,02 €), na náhradu ktorých súd ako neúspešného účastníka konania zaviazal žalobkyňu, v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právnej zástupkyne žalovaného, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).