Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-75-2013.pdf
PDF · 91.13 KB
No categories available
11C/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31575951, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava p r o t i žalovanej: C. N., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Š. XXX, o zaplatenie 28,97 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 4.2.2013 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 28,97 Eur a sankčných úrokov vo výške 20% ročne z uvedenej sumy od 7.5.2009 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že účastníci uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a keďže žalovaná neuhradila debetný zostatok žalobca odstúpil od danej zmluvy. Žalovaná suma tak predstavuje aktuálny debetný zostatok. K žalobe pripojil príslušnú zmluvu, v ktorej však nebolo dohodnuté prečerpanie na príslušnom účte.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, súdne zásielky opakovane odmietla prevziať. Keďže bola poučená o následkoch odopretia prevzatia zásielky platí fikcia o doručení v zmysle § 50 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 20.11.2006, výpismi z účtu žalovanej, listom o odstúpení od zmluvy zo dňa 27.4.2009, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 4.4.2007, dodatkom k zmluve o účte zo dňa 20.11.2006, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 20.11.2006 uzavrel žalobca (v tom čase pod obchodným názvom Dexia banka Slovensko a.s.) so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Išlo o štandardnú, typovú zmluvu uzavretú podľa § 269 ods. 2, § 78 a § 716 a násl. Obchodného zákonníka. Obsahom zmluvy bolo zriadenie účtu žalovanej u žalobcu, ako aj vydanie a používanie platobnej karty. Ako vyplýva z bodu 4 zmluvy, účastníkmi nebolo dohodnuté povolené prečerpanie na osobnom účte. V zmluve nie je žiadna zmienka o úrokoch, či už v prípade povoleného alebo nepovoleného prečerpania.
Výzvou súdu zo dňa 10.4.2013 bol žalobca vyzvaný na vysvetlenie uplatneného nároku označeného ako „sankčné úroky“ z dôvodu, že náš právny poriadok takýto inštitút neupravuje.
Listom zo dňa 22.4.2013 žalobca poukázal na časť I. - fyzické osoby ods. Depozitné produkty - povolené prečerpanie na osobnom účte pripojeného sadzobníka poplatkov, v ktorom je uvedená sankčná úroková sadzba vo výške 20% p.a. pri povolenom prečerpaní na osobnom účte. Zároveň však uviedol, že súčasťou žalovanej istiny je aj zmluvná pokuta vo výške 20 Eur, pričom jej uplatnenie vyplýva z dodatku k zmluve o účte - Bonus zo dňa 20.11.2006. Nakoľko z pôvodne pripojenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorá bola uzavretá účastníkmi dňa 20.11.2006 vyplývalo, že účastníci si nedohodli službu Povolené prečerpanie na osobnom účte pripojil návrh žalovanej na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní spomínanej služby zo dňa 4.4.2007. Doložil aj dodatok k zmluve o účte - Bonus zo dňa 20.11.2006, v ktorom sa uvádza, že banka poskytla žalovanej bonus k balíku služieb „Výhoda“ a to vo výške 600,- Sk. V bode 6 tohto dodatku sa uvádza, že majiteľ účtu sa zaväzuje, že po dobu najmenej 24 mesiacov od podpisu tohto dodatku bude využívať služby banky podľa zmluvy tak, aby z dôvodov na strane majiteľa účtu nedošlo k predčasnému zániku zmluvy. V bode 7 sa ďalej uvádza, že v prípade porušenia záväzku majiteľa účtu uvedeného v bode 6 dodatku je majiteľ účtu povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu podľa posledného využívaného druhu balíka.
Žalobca pripojil k žalobe aj posledný výpis z účtu žalovanej ku dňu 6.5.2009, kde je uvedená suma 28,97 Eur pri kolónke „vyrovnanie zostatku uzatvoreného účtu“ pritom predchádzajúci zostatok predstavoval
- 26,70 Eur, úroky -0,07 Eur a balík výhoda -2,20 Eur.
Žalobca listom zo dňa 27.4.2009 odstúpil od zmluvy o uvedenom účte uzavretej so žalovanou, pričom v liste ako dôvod uvádza to, že od 1.8.2008 je na účte žalovanej vykazovaný debetný zostatok v aktuálnej výške 24,33 Eur. Preto žalobca v súlade s príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok (ďalej VOP) od uvedenej zmluvy odstúpil.
Na ďalšiu výzvu súdu žalobca odpovedal podaním zo dňa 27.9.2013 (č.l. 54) s tým, že uplatňuje si debetný úrok a to s poukazom na čl. III. U ods. 9 a ods. 19 VOP.
Listom zo dňa 14.11.2013 upozornil súd žalobcu na možnosť posúdenia odstúpenia od zmluvy s poukazom na § 54 ods. 1 OZ podľa § 48 ods. 2, OZ, teda s účinkami zrušenia zmluvy ex tunc a preto bol žalobca vyzvaný aj na preukázanie zvyšku pohľadávky 8,97 Eur, teda či nepredstavuje úroky alebo poplatky. Žalobca pritom listom zo dňa 6.12.2013 opäť zdôraznil, že žalovaná suma predstavuje už spomínanú zmluvnú pokutu vo výške 20 Eur. K zvyšku žalovanej sumy sa nevyjadril, len doložil všetky výpisy z účtu žalovanej. Súd mal za to, vychádzajúc z týchto výpisov, že zvyšok žalovanej sumy 8,97 Eur predstavuje len úroky a poplatky.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a násl.).
Zároveň však zmluvu uzavretú medzi účastníkmi je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade od 1.7.2006 do 1.7.2007). Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Vo vysvetlivkách k citovanému ustanoveniu § 23a ods. 2 aký predpis sa má použiť, je odkaz na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 54 ods. 1 OZ (opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V danom prípade súd považoval za dôležitú skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy (v súlade s VOP) listom zo dňa 27.4.2009.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany banky bola dohodnutá vo VOP v čl. III. písm. A bode 36, ale aj písm. U bode 18, ktorý sa vzťahuje na zmluvy so službou povoleného prečerpania na osobnom účte. Podľa tohto ustanovenia banka má právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov, ak (okrem iného) klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III.
Povinnosťou klienta je neprekročiť výšku debetného limitu (bod 14 písm. a/).
Žalobca teda bol oprávnený na odstúpenie od zmluvy. Uvedený právny úkon je však potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa Občianskeho zákonníka sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú aj práva a povinnosti zo zmluvy. Iné zmluvné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako neplatné s poukazom na § 54 ods. 1 OZ a § 39 OZ.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nemožno pochybovať o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka nepochybne zhoršujú jeho postavenie. Dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť nevýhodnejšie pre spotrebiteľa (v danom prípade žalovanú) ako dôsledky odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (ako štandardnú
typovú zmluvu) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvy komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Spotrebiteľ pritom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a preto do právneho poriadku boli zakotvené ustanovenia poskytujúce ochranu právam spotrebiteľov (§ 54 a násl. OZ), ale aj v iných osobitných predpisoch, čo je v súlade s európskou judikatúrou poukazujúcou na faktickú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri ich vzájomnej kontraktácii. Súdom teda prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok (§ 153 ods. 3,4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13EHS: postarať sa, aby spotrebiteľov neprimerané klauzuly nezaväzovali. Súd teda dospel k záveru o zrušení zmluvy ex tunc v dôsledku odstúpenia od zmluvy.
Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver prichádza tak do úvahy aplikácia ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka. Podľa neho totiž ak zmluva je neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pri odstúpení od zmluvy si teda účastníci majú vrátiť len vykonané plnenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Žalobca teda môže požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanej pri povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na jej účte bez vedľajších plnení ako sú poplatky či úroky a zmluvné pokuty. Nemôže požadovať plnenie zo zmluvy, ktorá sa zrušila od začiatku v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy.
Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca v žalobnom petite požadované úroky 20% ročne označil ako sankčné. Neskôr uviedol, že sú to tzv. debetné úroky. Čo sa považuje za príslušenstvo pohľadávky je jasne uvedené v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Sú to úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením. Povahu sankčných úrokov plnia úroky z omeškania, ich výška je však limitovaná vládnym nariadením 87/1995 Z.z. v občianskoprávnych sporoch. Úroky ako ďalší druh príslušenstva pohľadávky musia byť zmluvne dohodnuté. Pri § 710 Obchodného zákonníka je odkaz na § 497 Obchodného zákonníka teda na zmluvu o úvere. Jej obligatórnou náležitosťou je aj dohoda o úrokoch. Dohoda predstavuje zmluvný konsenzus, v danom prípade oboch účastníkov a preto nestačí, ak výška úrokov je stanovená jednostranne, v danom prípade dokonca len v sadzobníku poplatkov.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a tej skutočnosti, že úspešná žalovaná si nárok na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.