Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-54-2013.pdf
PDF · 99.12 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava IČO: 30 807 484 proti odporcovi v I. rade: R. N., W. U. U. XX, XXX XX U., Q.. XX.XX.XXXX a odporkyni v II. rade: M. N., W. U. U. XX, XXX XX U., Q.. XX.XX.XXXX obaja zastúpení : JUDr. Jitkou Hasíkovou , advokátkou, so sídlom Jakubovo nám.13, 811 09 Bratislava o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v I. a II. rade náhradu trov právneho zastúpenia 289,68 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.02.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.03.2013 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu. Podaný návrh odôvodnil tým, darovacou zmluvou zapísanou do Katastra nehnuteľností vkladom T. - XXXXX/XX zo dňa 29.07.2009 evidovaným na LV č. XXXX, okres Bratislava II, obec BA m.č. Vrakuňa, katastrálne územie Vrakuňa previedol odporca v I. rade ako podielový spoluvlastník a darca svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiele 1/2 na odporkyňu II. rade ako obdarovanú. Navrhovateľ je v súlade so zákonom o sociálnom poistení povinný vymáhať pohľadávky voči účastníkom sociálneho poistenia. Na tomto právnom základe pristúpil navrhovateľ k výkonu svojho práva podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-E. zo dňa 08.03.2007. Týmto rozhodnutím predpísal odporcovi v I. rade ako povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe poistné. Dňa 12.11.2007 podal navrhovateľ proti odporcovi v I. rade návrh na vykonanie exekúcie na sumu 44.001,-Sk (1.460,57 €). Súdny exekútor v súlade s poverením na vykonanie exekúcie vydaným OS Bratislava II č.k. XXXX*XXXXXX zo dňa 30.11.2007 upovedomil navrhovateľa o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo odporcovi v I. rade ako povinnému doručené dňa 04.04.2008 následne opakovane dňa 24.07.2008 a 02.02.2009. Vo všetkých prípadoch boli písomnosti vrátené odosielateľovi z dôvodu neprevzatia zásielky adresátom. S poukazom na vyššie uvedené boli zásielky doručené podľa § 49 ods.2 Zák. č. 233/1995 Z. z.. V Upovedomení o začatí exekúcie exekútor zakázal odporcovi v I. rade ako povinnému, odo dňa doručenia upovedomenia aby nakladal so svojím majetkom, ktorí podlieha exekúcii. Dňa 29.09.2008 podal navrhovateľ ďalší návrh na vykonanie exekúcie na sumu 16.116,-Sk (534,95 €) s tým, že dňa 08.10.2008 sa začalo exekučné konanie. Súdny exekútor v súlade s poverením na vykonanie exekúcie č.XXXX*XXXXXX zo dňa 10.11.2008 upovedomil odporcu v I. rade ako aj navrhovateľa o začatí exekučného konania. V Upovedomení o začatí exekúcie EX 806/2008 zo dňa 01.12.2008 zakázal exekútor odporcovi v I. rade, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladal so svojím majetkom ktorí podlieha exekúcii.
Navrhovateľ ako oprávnený v exekučných konaniach EX 1397/2007 a EX 806/2008 podal na základe písomnej žiadosti súdneho exekútora návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a súhlas s predajom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX zo dňa 05.05.2009 ako aj Návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a súhlas s predajom nehnuteľnosti podľa LV č. XXXX zo dňa 10.06.2009. Súdny exekútor vydal dňa 29.05.2009 a dňa 23.06.2009 exekučné príkazy na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť podľa LV č. XXXX a to v exekučných konaniach EX 1397/2007 a EX 806/2008. Dňa 09.11.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného t.j. odporcu v I. rade na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie s tým, že uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené na majetok vo vlastníctve osôb, ktoré nie sú účastníkmi vyššie uvedených exekučných konaní. Zo Správy katastra nehnuteľností bolo súdnemu exekútorovi oznámené, že dňa 06.07.2009 bol Správe katastra nehnuteľností doručený návrh na vklad vlastníckeho práva spolu s Darovacou zmluvou uzatvorenou medzi odporcom v I. rade ako darcom a odporkyňou v II. rade ako obdarovanou. Darovacia zmluva ako aj návrh na vklad vlastníckeho práva boli teda Správe katastra doručené po začatí exekučného konania EX 1397/2007 a EX 806/2008 čím odporca v I. rade porušil zákaz nakladania s majetkom, ktorý mu vyplýval z Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 25.03.2008 a 01.12.2008.
Navrhovateľ má naliehavý záujem odstrániť tento stav, ktorý vznikol konaním odporcu v I. rade a konaním odporkyne v II. rade, ktorí ako zmluvné strany Darovacej zmluvy konali v rozpore so zákonom, keď odporca v I. rade previedol vlastníctvo k nehnuteľnosti na odporkyňu v II. rade po tom ako mu bolo zakázané nakladať s majetkom odporcu v I. rade.
Odporca v I. a II. rade sa k podanému návrhu vyjadrili písomne podaním zo dňa 30.03.2013 prostredníctvom ich právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedli, že zriadenie exekučného záložného práva nespôsobuje zákaz previesť predmetný záloh, pričom poukázali na ustanovenie § 151h ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je pri zriadení záložného práva na nehnuteľnosť možné zo zákona so zálohom nakladať. Prevodom zálohu, ktorý je zaťažený záložným právom pôsobí záložné právo aj voči nadobúdateľovi zálohu. Taktiež poukázali na ustanovenie § 169 Exekučného poriadku, podľa ktorého pohľadávky , pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že darovaním spoluvlastníckeho podielu z odporcu v I. rade na odporkyňu v II. rade nemohlo dôjsť k zmareniu exekúcie. Podľa názoru odporcov sa postavenie navrhovateľa uzavretím darovacej zmluvy nijako nezhoršilo a ostalo v tej istej právnej rovine ako pred darovaním. Právna zástupkyňa odporcov taktiež poukázala na skutočnosť, že porušenie zákazu nakladať s nehnuteľnosťou po doručení upovedomenia je možné napadnúť odporovateľnosťou právnych úkonov podľa § 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Vo vyjadrení právna zástupkyňa odporcov taktiež poukázala na skutočnosť, že odporca v I. rade svoj dlh ktorý mal voči navrhovateľovi splnil, keď v mesiacoch január až február 2009 vložil na účet súdneho exekútora sumu 78.500,-Sk. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a odporcom priznal náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v I. rade, prednesom povereného zástupcu navrhovateľa ako aj právnej zástupkyne odporcov, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (výpis z LV XXXX, Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 12.11.2007, Rozhodnutie Soc. poisťovne zo dňa 08.03.2007 č. XXX-XXXXXXXXXX-E., Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.03.2008, fotokópie doručeniek, Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 29.09.2008, Rozhodnutie Soc. poisťovne č. XXX- XXXXXXXXXX-E. zo 22.04.2008, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 01.12.2008, Návrh na zriadenie exekučného záložného práva zo dňa 05.05.2009, Návrh na zriadenie exekučného záložného práva zo dňa 10.06.2009, Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 25.05.2009, Darovacia zmluva zo dňa 25.05.2009) a zistil nasledovný skutkový stav.
Z Listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že odporkyňa v II. rade je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. 14 nachádzajúceho sa na 7. R. na U. I. Č.. XX v Bratislave a to v podiele 1/2. Predmetný byt nadobudla na základe Darovacej zmluvy uzavretej dňa 29.07.2009. Z predmetného listu vlastníctva taktiež vyplýva, že na predmetný byt bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva v exekučných konaniach vedených pod č. EX 1397/2007 (zo dňa 29.05.2009) a exekučnom konaní EX 806/2008 (zo dňa 23.06.2009). Je nesporné že medzi odporcom v I. rade a odporkyňou v II. rade bola dňa 25.05.2009 uzavretá darovacia zmluva, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel na byte č.XX, nachádzajúci sa na X. R. U. D. na U. I. Č.. XX T. U., zapísaný na LV č. XXXX. Vklad do Katastra nehnuteľností bol povolený dňa 29.07.2009.
Dňa 19.11.2007 bol doručený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie podaný navrhovateľom na základe rozhodnutia vydaného navrhovateľom č. XXX-XXXXXXXXXX-E. zo dňa 08.03.2007, podľa ktorého mal odporca v I. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 44.001,-Sk. Upovedomením o začatí exekúcie č. EX 1397/2007 zo dňa 25.03.2008 bol odporca v I. rade upovedomený o začatí exekučného konania na vymoženie pohľadávky vo výške 44.001,-Sk. V Upovedomení zakázal súdny exekútor odporcovi v I. rade, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii. Predmetné Upovedomenie bolo odporcovi v I. rade doručené uložením na pošte.
Dňa 08.10.2008 bol exekútorskému úradu doručený ďalší návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia vydaného navrhovateľom č. XXX-XXXXXXXXXX zo dňa 22.04.2008, podľa ktorého bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 16.116,-Sk. Upovedomením o začatí exekúcie č. EX 806/2008 zo dňa 01.12.2008 bol odporca v I. rade upovedomený o začatí exekučného konania na vymoženie pohľadávky vo výške 16.116,-Sk, pričom exekútor zakázal odporcovi v I. rade nakladať s majetkom, ktorý podľa exekučného poriadku podlieha exekúcii. Dňa 05.05.2009 a 10.06.2009 podal navrhovateľ návrh na zriadenie exekučného záložného práva na majetok odporcu v I. rade zapísaný na LV č. XXXX, bližšie špecifikovaný v podanom návrhu.
Dňa 06.07.2009 bol Správe katastra pre HL. mesto SR Bratislavu doručený návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorým odporca v I. rade a odporkyňa v II. rade žiadali o vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcom v I. rade ako darcom a odporkyňou v II. rade ako obdarovanou o veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX a to bytu č. XX, X. R., U. D. na U. I. Č.. XX T. U. v prospech odporkyne v II. rade o veľkosti 1/2.
Poverený zástupca navrhovateľa vo svojom prednese pred súdom uviedol, že bez určenia neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2009 súdom, je ohrozených ďalších dvanásť exekučných konaní, ktoré nie sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy. V prípade, že súd určí, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporcom v I. rade a odporkyňou v II. rade je neplatná, sa postavenie navrhovateľa zlepší, nakoľko je predpoklad, že z predmetného nehnuteľného majetku bude môcť uspokojiť pohľadávky voči odporcovi v I. rade na dlžnom poistnom. Súdu predložil stanoviská súdneho exekútora z ktorých vyplýva, že v čase uzavretia darovacej zmluvy odporca v I. rade mal vedomosť o štyroch exekučných konaniach. Zotrval na svojich tvrdeniach, že k možnému uspokojeniu exekučných nárokov možno dospieť len určením absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Právna zástupkyňa odporcov vo svojom prednese uviedla, že navrhovateľ nepreukázal v konaní naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Poukázala na skutočnosť, že odporca v I. rade v predmetnom byte nebýval 17 rokov a byt nadobudol spolu s manželkou od svokry a preto považoval za svoju morálnu povinnosť dodržať to na čom sa s manželkou dohodli a to darovať polovicu bytu dcére teda odporkyni v II. rade. Taktiež zotrvala na svojich tvrdeniach, že určením neplatnosti darovacej zmluvy by boli vlastnícke vzťahy k druhému spoluvlastníkovi zachované a v exekúcii by bolo možné ponúkať len polovicu nehnuteľnosti. Opätovne zdôraznila, že záloh sa viaže na nehnuteľnosť a nie na osobu.
Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 151h ods.2 OZ na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
Podľa § 169 Exekučného poriadku pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúcie predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.
Podľa § 628 ods.1, 2 a 3 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
Základným procesnoprávnym predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu, t.j. konkrétna formulácia právneho záujmu a zároveň aj jeho preukázanie (dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa).
V danom prípade navrhovateľ osvedčoval preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti darovacej zmluvy tým, že jedine určením absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy súdom môže dôjsť k uspokojeniu exekučných nárokov navrhovateľa. V zmysle vyššie uvedeného sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2009 a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem navrhovateľa v danom prípade daný nie je.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či tu existuje naliehavý právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti, pričom na nedostatok tohto predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania.
Navrhovateľ podľa názoru súdu v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože na jeho právnom postavení by sa v prípade vyhovenia jeho návrhu a určení neplatnosti darovacej zmluvy nič nezmenilo, nedošlo by k odstráneniu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty. Je nesporné, že na nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníkom bol odporca v I. rade je stále zriadené exekučné záložné právo, a keďže záložné právo má vecnoprávny charakter, zmenou vlastníka nehnuteľnosti nedošlo k zániku záložného práva a tým k znemožneniu výkonu záložného práva. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ten kto na základe prevodu alebo prechodu nadobudne záloh, prevezme zásadne povinnosť vyplývajúcu zo záložného práva t.j. povinnosť záložcu strpieť, aby záložný veriteľ dosiahol upokojenie zo zálohu v prípade, keď jeho zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená obligačným dlžníkom. Samotné určenie neplatnosti darovacej zmluvy totiž nevyjasňuje právne postavenie navrhovateľa. Vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení bolo potrebné návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietnuť.
Čo sa týka ďalších dôvodov, pre ktoré sa navrhovateľ domáha určenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, vymedzených § 39 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
Svojím obsahom bude právny úkon v rozpore so zákonom vtedy, ak práva a povinnosti ktoré tvoria jeho obsah, nie sú v súlade s právnym predpisom kogentnej povahy. Právny úkon svojím obsahom alebo účelom obchádza zákon vtedy, keď síce nie je v priamom rozpore so zákonom, vo svojich dôsledkoch však vedie k tomu, že právny predpis nie je dodržaný.
V danom prípade sa navrhovateľ domáha určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcom v I. rade ako darcom a odporkyňou v II. rade ako obdarovanou. Odôvodňuje to tým, že odporca v I. rade tým, že uzavrel darovaciu zmluvu obchádzal zákon, nakoľko v čase uzavretia darovacej zmluvy mal vedomosť o prebiehajúcich exekučných konaniach s tým, že súdnym exekútorom povereným vykonaním exekúcie bol upovedomený o tom, že sa mu zakazuje nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii. Je nesporné, že navrhovateľ mal vedomosť o exekučných konaniach, ktoré prebiehali od roku 2004 a že bol súdnym exekútorom povereným vedením exekúcie v Upovedomeniach o začatí exekúcie poučený o zákaze nakladať s majetkom, avšak ani v jednom z týchto konaní nebolo zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy.
Podľa názoru súdu došlo medzi odporcom v I. rade a odporkyňou v II. rade k platnému uzavretiu darovacej zmluvy tak ako to vyplýva z ustanovenia § 628 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporca v I. rade tým, že daroval svoj spoluvlastnícky podiel svojej dcére teda odporkyni v II. rade a tým ukrátil navrhovateľa v tom, že zmaril spôsob výkonu exekúcii podľa názoru súdu nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy. Je nesporné, že žalovaný mal predmetnú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve, so svojou manželkou každý v 1/2. Zmenou spoluvlastníka založenej nehnuteľnosti nedošlo k zániku záložného práva navrhovateľa k predmetu zálohu. Z navrhovateľom predložených oznámení JUDr. Borisa Sobolovského, súdneho exekútora z obsahu ktorých má vyplývať, že žalovaný v I. rade mal vedomosť o tom, že voči nemu prebiehajú exekučné konania a napriek tomu uzavrel darovaciu zmluvu nie je možné určiť neplatnosť darovacej zmluvy. Navrhovateľ sa svojich práv môže domáhať iným zákonným spôsobom uvedeným v § 42a Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje navrhovateľovi domáhať sa, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo bol uspokojený. Tento zákonný inštitút slúži na odradenie dlžníka od neoprávneného ukracovania veriteľa z dlžníkovho majetku. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že na rozdiel od neplatnosti právneho úkonu, ktorý vzniká buď zo zákona, alebo tým, že sa neplatnosti dovoláva oprávnený subjekt, odporovaný právny úkon (či už zmluva alebo jednostranný právny úkon), ktorý je inak platným právnym úkonom, stratí na základe právoplatného rozhodnutia súdu svoju účinnosť iba voči veriteľovi.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobu za nedôvodnú a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania odporcov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko odporcovia mali vo veci plný úspech, súd priznal odporcom náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.
V zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. si právny zástupca odporcov uplatnil odmenu za 6 úkonov právnej služby á 60,07 € (§ 11 ods. 1). Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č.655/2004 Z.z. sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Súdom priznané trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni odporcov predstavujú ( 1 x prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 25.03.2013, 1 x vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 30.03.2013, 1 x účasť na pojednávaní nariadenom na 11.10.2013 a to ? základnej sadzby tarifnej odmeny, 1 x účasť na pojednávaní nariadenom na 11.12.2013) čo predstavuje spolu 210,20 €. Súd priznal právnej zástupkyni odporcov aj uplatnený režijný paušál 4 x á 7,81 €, spolu vo výške 31,20 €. Nakoľko právna zástupkyňa si uplatnila aj DPH a súdu preukázala, že je platiteľkou DPH súd jej priznal trovy právneho zastúpenia spolu s 20 % DPH, ktoré predstavujú spolu sumu 289,68 €.
Súd právnej zástupkyni odporcov nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za ňou uplatnené úkony právnej služby označené ako Návrh na vykonanie dôkazu, Vyjadrenie žalovaného v I. a II. rade k stanovisku žalobcu nakoľko tieto vyjadrenia neboli vykonané na výzvu súdu, pričom právna zástupkyňa v nich poukazovala na skutočnosti, ktoré mohla uviesť už vo vyjadrení k návrhu na začatie konania. Predmetné úkony preto nie je možné považovať za úkony právnej služby, za ktoré by právnej zástupkyni odporcov prislúchala podľa príslušných zákonných ustanovení odmena.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Právne neúčinné je podanie odvolania účastníkov, ktorí sa tohto práva pred súdom vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.