Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_9C-65-2013.pdf
PDF · 90.68 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, zast. LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti odporkyni N.. Y. P., bytom V. XX, Bratislava, zast. Mgr. Peter Arendacký, advokát, Čapkova 2, Bratislava o zaplatenie 93 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 18.12.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie 93 eur s príslušenstvom dôvodiac, že dňa 14.10.2011 na základe rozhodnutia správcu komunikácie, ktorý rozhodol o odstránení vozidla značky B., evidenčné číslo: BA - XXX B. patriace odporkyni, vykonal technický odťah vozidla a toto umiestnil v stráženom areáli, na prevádzke T. ulica v Bratislave. Dňa 14.10.2011 o 12.28 hod. si odporkyňa od neho prevzala motorové vozidlo, protokol o vydaji vozidla a faktúru na uhradenie sumy 93 eur. Výkonom odtiahnutia vozidla vznikla odporkyni povinnosť náhrady nákladov spojených s odtiahnutím v sume 93 eur.
Platobným rozkazom zo dňa 18.12.2012 č.k. 25Ro/1838/2012-48 súd návrhu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor, v ktorom dôvodila predovšetkým tým, že i pokiaľ by existoval právny titul nároku uplatneného navrhovateľom, uplatnená výška náhrady nákladov na odťah je príliš vysoká a nezodpovedá reálnym nákladom. Ďalej uviedla, že navrhovateľ doposiaľ nepreukázal ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu, t.j. skutočnosť, že je správcom komunikácie, z ktorej bolo vozidlo odporkyne odtiahnuté. O odstránení vozidla v danom prípade mohol okrem správcu cesty rozhodnúť aj policajt. Policajtom sa však rozumie iba príslušník Policajného zboru SR, nie však príslušník mestskej (obecnej) polície. Navrhovateľom predložené poverenie príslušníkov mestskej polície je v rozpore so zákonom, a preto neplatné. O odťahu preto nebolo rozhodnuté v súlade so zákonom, v dôsledku čoho je aj nárok navrhovateľa nedôvodný.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s protokolom o odstránení motorového vozidla zo dňa 14.10.2011, protokolom o výdaji vozidla zo dňa 14.10.2011, faktúrou č. 3105/2011 zo dňa 31.10.2011, poverením zo dňa 20.10.2009, dodatkom č. 3 k zmluve o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006, a inými listinnými dokladmi založenými v spise, vypočul zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:
Je nesporné, že dňa 14.10.2011 bolo osobné motorové vozidlo zn. B., evidenčné číslo: BA - XXX B. na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocneného zástupcu správcu komunikácie v zmysle Poverenia starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20.10.2009 z miesta naloženia z ulice X. v Bratislave na odstavnú plochu v Bratislave. Dôvodom odťahu bolo státie vozidla na vyhradenom parkovisku, ktoré preň nebolo určené. Dňa 14.10.2011 o 12.28 hod. si odporkyňa uvedené vozidlo prevzala od navrhovateľa spolu s príkazom na úhradu sumy 93 eur. Cenu núteného odťahu odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila.
Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:
Podľa § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Podľa § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
Podľa § 3d ods. 5 písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikaciách v znení neskorších predpisov, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty ( § 3d zák. č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov).
Podľa § 40 ods. 4 písm. a/ zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané.
Podľa § 40 ods.5 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:
Z ustanovenia § 3d zák. č. 135/1961 Z.z. a ust. § 40 ods. 1 zák. č. 135/1996 Z.z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn. že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej . Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 124 ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky, nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1992 Z.z. o správnom konaní (Správny poriadok v znení
neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a podobne. Sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku.
Keďže odstránenie vozidla v zmysle § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je na jednej strane vždy orgán verejnej správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo založená právnická osoba, a na druhej strane prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí orgánov verejnej správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade obcou na zákonom stanovený účel nezaloženú či nezriadenú, a to na súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo zmluvou), a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003.
Výkon núteného odťahu navrhovateľ odvodzuje od zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006 a dodatku k zmluve zo dňa 13.11.2009 uzavretej medzi príkazcom mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto a príkazníkom Car Towing, a.s. ktorou sa príkazník zaviazal na základe rozhodnutia príkazcu, alebo rozhodnutia inej poverenej osoby o odstránení motorového vozidla zabezpečovať pre príkazcu technickú realizáciu odstraňovania motorových vozidiel z miestnych komunikácií, ich prepravu na miesto odstavenia, vyloženie a ich uskladnenie do ich odovzdania oprávnenej osobe a v mene príkazcu zabezpečovať inkasovanie úhrady nákladov príkazcu na odstránenie motorového vozidla od prevádzkovateľov motorových vozidiel resp. osô oprávnených prevziať motorové vozidlo. Výška nákladov je stanovená rozhodnutím starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorým sa určujú náklady spojené s odstraňovaním motorových vozidiel.
Spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií.
Pretože spoločnosť Car Towing, a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, nemožno považovať odťah vozidla odporkyne touto spoločnosťou, za odťah, ktorý vykonala obec ako správca komunikácie v zmysle § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona na spoločnosť Car Towing, a.s. na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006 v znení jej dodatkov, nakoľko mu to ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona (v znení platnom v čase odťahu vozidla), ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prípade zmluvy o výkone odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou Car Towing, a.s. tak ide o neplatný právny úkon, nakoľko v zmysle § 39 Obč. zákonníka obchádzala v čase uzatvorenia zmluvy platné ust. § 40 ods. 1 druhá veta zák. č. 315/1996 Z.z. Spoločnosť Car Towing, a.s. teda nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporkyne a následne si za tento účtovať paušálnu cenu 93 eur.
Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani jeho tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou Car Towing, a.s. išlo len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil alebo zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom ale aj ústavou, ale aj s ochranou práv fyzických a právnických osôb (najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb) v prípade nakladania s ich
majetkom, aby ,,technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.
Neobstojí ani tvrdenie, že o odťahu rozhodol správca komunikácie, čo navrhovateľ preukazoval v konaní Protokolom o odstránení vozidla, z ktorého vyplýva, že o odstránení motorového vozidla rozhodol mestský policajt. Aj keď podľa § 40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z. mohol o odstránení vozidla rozhodnúť aj policajt, pod týmto pojmom sa rozumie príslušník Policajného zboru SR, a nie príslušník obecnej (mestskej) polície. Z uvedeného teda vyplýva, že o odťahu vozidla v tomto prípade rozhodla neoprávnená osoba. Nič na tom nemení ani predložené poverenie starostu mestskej časti z 20.10.2009. Toto poverenie starostu mestskej časti pre mestskú políciu - ,,zabezpečiť odstraňovanie vozidiel"odporuje zákonu. Predovšetkým žiadny zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkonom tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré vykonávajú ,,prenesený výkon štátnej správy". Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií). Keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn, možno konštatovať, že pokiaľ tak v tomto prípade (a v mnohých iných) mestský policajt urobil , urobil tak nad rámec svojej právomoci a v rozpore so zákonom.
Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Bratislava IV v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinní dobrovoľne nesplnia čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.