Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/255/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: J. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Pezinok, dieťa rodičov: matka - G. S., B.. XX.XX.XXXX, X. T., Y. X, a otec -H. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. T., T. XX, O..Č.. Ú. na P. X. X. W., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.02.2013, č.k. -53, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa:

- zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. W., B. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XX,XX Q. ( X.XXX,-Sk) mesačne na sumu XX euro mesačne počnúc dňom 01.12.2011, ktorú otcovi uložil zasielať k rukám matky, vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred,

- zročné výživné na maloletého J. za obdobie od 01.12.2011 do 28.02.2013 v sume XXX,XX euro povolil otcovi uhrádzať v mesačných splátkach vo výške XX euro spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.03.2013, pod následkom straty výhody splátok,

- vo zvyšku návrh matky zamietol,

- rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. -77 zo dňa 27.02.2007 v časti o výživnom na maloletého J.,

- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil 62 ods.1, 2,3,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -77 zo dňa 27.2.2007 ( ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca na sumu X.XXX,- Sk ) došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré bolo v tom čase vo veku necelých 3 rokov. Maloletý je v súčasnosti žiakom 2.ročníka základnej školy a otec na jeho výživu neprispieval ani v čase, keď bol na slobode ( uvedenú okolnosť potvrdzuje rozhodnutie ÚPSVaR v Pezinku ktorým bolo matke priznané náhradné výživné ). Otec v čase spáchania trestných činov za ktoré si v súčasnosti odpykáva trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov vedel, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi a svojim postojom k tejto jeho zákonnej povinnosti ohrozil zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania ďalej súd prvého stupňa zistil, že od narodenia maloletého zabezpečuje celú finančnú ako i osobnú starostlivosť o maloletého výlučne matka dieťaťa.

Z vykonaného dokazovania ( správy Ústavu VTOS X..X.-W. ) mal ďalej za jednoznačne preukázané, že otec v minulosti ako i v súčasnosti napriek jeho zákonnej vyživovacej povinnosti neprejavil záujem pracovať a ním tvrdené zdravotné problémy (operácia žlčníka ) nie sú podľa ošetrujúcej lekárky prekážkou k výkonu práce vo VTOS. Otec sa dostal do VTOS potom ako páchal trestnú činnosť i napriek tomu, že vedel o svojej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi. Súd prvého stupňa konštatoval, že by bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa zohľadniť argumentáciu otca a neupraviť výšku jeho vyživovacej povinnosti. Otec neprejavil záujem o výkon práce vo VTOS, dávno pred nástupom do VTOS si neplnil vyživovaciu povinnosť a jeho tvrdenia súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôveryhodné, účelové, vyhýbajúce sa jeho zákonným povinnostiam. Tento rozsudok by mal byť pre otca motiváciou, aby po absolvovaní operácie žlčníka požiadal vedenie ústavu pre VTOS o pridelenie práce, ktorú bude vykonávať zodpovedne, čím by sa finančne podieľal na výžive svojho maloletého syna.

Keďže otcovi za obdobie od 01.12. 2011 do 28.02.2013 vzniklo zročné výživné v sume XXX,XX euro ( 15 mesiacov x XX,XX euro - (XX-XX,XX=XX,XX Q.) =. XXX,XX euro ), toto mu súd prvého stupňa s použitím v spojení s 565 povolil splácať v XX euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným s poukazom na nemožnosť na strane otca zročné výživné uhradiť jednorazovo.

O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/ .

Proti výrokom rozsudku o výške bežného a zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého udávajúc, že so zvýšením výživného zo sumy 50 na 90 euro nesúhlasí, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nemá žiadny príjem a bohužiaľ viac platiť nemôže. V odvolaní zároveň žiadal odvolací súd o zmenu rozhodnutia v napadnutej časti a o zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému na sumu 40 euro mesačne.

K odvolaniu otca sa v zákonnej lehote vyjadrila matka maloletého dieťaťa navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedla, že otec sa o maloletého syna nikdy ani osobne a ani finančne nestaral, práci sa vždy vyhýbal ( aj v minulosti ) a nikdy nechodil normálne do práce ako veľa iných ľudí. Ona sama musí robiť ťažkú, skôr chlapskú prácu, aby aspoň nejako uživila svoju rodinu. Za to, že je otec znovu vo výkone trestu odňatia slobody si môže otec sám, kedy si svoju situáciu zapríčinil svojim správaním a spôsobom života.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť poukazujúc na to, že konajúci súd dostatočne preskúmal mesačné príjmy obidvoch rodičov, ako i skutočné náklady na výživu maloletého dieťaťa. Súdom upravené výživné bolo na maloleté dieťa naposledy upravené pred šiestimi rokmi a náklady na jeho výživu sa od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili . I napriek tomu, že otec je vo výkone trestu, je v záujme maloletého zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti výrokom rozsudku, v ktorých od 01.12.2011 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Daniela Kleberca, nar. 20.9.2004 sumou 90 euro mesačne a rozhodol i o povinnosti otca doplatiť zročné výživné za obdobie od 01.12.2011 do 28.02.2013 v celkovej sume 603,15 euro určenými mesačnými splátkami nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu podaného matkou maloletého, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( ).

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom od 01.12.2011 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého J. W., B.. XX.XX.XXXX sumou 90 euro mesačne a rozhodol i o povinnosti otca doplatiť zročné výživné za obdobie od 01.12.2011 do 28.02.2013 v celkovej sume XXX,XX euro určenými mesačnými splátkami. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku, osvojac si dôvody rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Pre doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia poznamenáva, že v danom konaní sa nepochybne preukázala podstatná zmena pomerov na strane maloletého, ktorého potreby sa v porovnaní s poslednou súdnou úpravou výrazne zmenili ( maloletý bol v roku 2007 vo veku 3 rokov a v súčasnosti je žiakom základnej školy.

Podstatnou právnou otázkou pri rozhodovaní o odvolaní otca bolo posúdenie, či výkon trestu odňatia slobody uložený otcovi za úmyselnú trestnú činnosť, je možné považovať za zmenu pomerov na strane povinného rodiča odôvodňujúcu nezvýšenie ( resp. i ) zníženie doposiaľ určeného výživného ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ). V tejto súvislosti je treba uviesť, že rodičia majú zo zákona garantované právo vychovávať svoje dieťa a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Odvolací súd v rámci posudzovania interpretácie a aplikácie § 62, § 75, § 78 ods.1 Zákona o rodine dodáva, že uvedená úvaha sa opiera o čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak sa povinný rodič úmyselným konaním, v dôsledku ktorého bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu odňatia slobody, zbaví objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche dieťaťa, odkázaného výživou na svojich rodičoch . Podľa názoru odvolacieho súdu opierajúceho sa o rozhodnutia Ústavného súdu

Českej republiky zo dňa 6.2.2008 a zo dňa 16.3.2006 ( ktorých právne závery sú v posudzovanom prípade pre spoločnú právnu minulosť a podobnosť zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom použiteľné ) by opačný výklad viedol k tomu, že dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča by bolo „ zbavenie „ sa vyživovacej povinnosti voči maloletému a jej takmer úplné prenesenie ( s výnimkou zákonnej minimálne vyživovacej povinnosti uvedenej v § 62 ods.3 Zákona o rodine ) na druhého rodiča vedúceho riadny život.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne zohľadnil i ostatné okolnosti prejednávaného prípadu súvisiace jednak s neplnením si vyživovacej povinnosti otca voči maloletému v minulosti a i jeho postoj k možnému výkonu pracovnej činnosti, ktorú by ( ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa ) mal možnosť v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonávať.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ( vrátane správneho výroku o zročnom výživnom za obdobie od 1.12.2011 do 28.2.2013 ) podľa ako vecne správne potvrdil ( , ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.