Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11P/237/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, v právnej veci navrhovateľa T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, proti odporkyni A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej K. M., bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov T. M., nar. XX.XX.XXXX a A. M., rod. K., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 31.10.1998 pred Mestským úradom Topoľčany, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Topoľčany, vo zväzku 15, ročník 1998, strana 87, poradové číslo 169, r o z v á d z a.

Maloletá K. M., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode sa zveruje do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec aj matka sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v týždňových intervaloch, pričom ako prvá v zmysle tohto rozsudku je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť matka a to v období od piatku od 18.00 hod. prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť.

Každý z rodičov bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec T. M. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej K. M. sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.08.2013, sa domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletej K. M. s odôvodnením, že po dlhšom období spolužitia sa začali s manželkou jeden druhému odsudzovať najmä z dôvodu rozdielnych názorov v spoločnom spolužití, čo viedlo k úplnému odcudzeniu sa. Navrhovateľ sa približne pred piatimi rokmi odsťahoval zo spoločnej domácnosti, nakoľko uviedol, že manželstvo s odporkyňou už neplnilo v žiadnom smere svoj spoločenský účel a medzi nimi už neexistovali žiadne citové väzby. V prípade rozvodu žiadal navrhovateľ zveriť maloletú K. do striedavej osobnej starostlivosti s uvedením, že s maloletou má veľmi dobrý vzťah a striedavá osobná starostlivosť je v tomto prípade najvhodnejším riešením úpravy rodičovských práv,

nakoľko maloletá má silné citové väzby k obom rodičom. Navrhovateľ dodal, že nakoľko obaja rodičia žijú v rovnakej obci, vzdialenosť nie je v tomto prípade prekážkou.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila vo svojom písomnom podaní zo dňa 09.09.2013, pričom uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, keďže vzťahy medzi ňou a navrhovateľom sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, teda aj ona rozvod považuje za jediné východisko z tohto „marazmu“ ako uviedla. Odporkyňa zároveň uviedla, že viaceré skutkové tvrdenia navrhovateľa opísané v návrhu považuje za povrchné a skreslené, pričom dodala, že k odsťahovaniu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti došlo v polovici septembra 2008 z dôvodov výlučne na jeho strane, keďže po smrti otca odporkyne a jej starej matky, s ktorými žili v spoločnej domácnosti, navrhovateľ odmietol prevziať hlavnú starostlivosť o dom a finančné zabezpečenie spoločnej domácnosti tvorenej nielen nimi a spoločnou dcérou K., ktorá v tom čase nastúpila do prvého ročníka ZŠ, ale aj synom odporkyne P. M., ktorý mal vtedy 17 rokov. Podľa vyjadrenia odporkyne sa navrhovateľ vôbec nestaral čo bude s odporkyňou a jej dvomi deťmi v ťažkej rodinnej situácii po smrti otca i starej mamy odporkyne. Dovtedy, t.j. počas 10 rokov od uzavretia manželstva sa o všetko vrátane maloletej K. starali rodičia odporkyne, ona pracovala často aj cez víkendy a v noci ako zdravotná sestra, zatiaľ čo navrhovateľ v tom čase namiesto starostlivosti o maloletú dcéru chodil so svojimi kamarátmi po chatách, nočných posedoch a poľovačkách. V súvislosti s otázkou starostlivosti o maloletú K. odporkyňa uviedla, že maloletá celý svoj doterajší život prežila v domácnosti s odporkyňou, jej matkou a nevlastným brato, pričom v blízkom okolí má aj kamarátky a v spoločnom dvore žije aj brat odporkyne s rodinou, s ktorého deťmi si maloletá K. dobre rozumie. Z uvedených dôvodov odporkyňa nevidí dôvod vytrhávať maloletú z prostredia v ktorom doteraz vyrastala, pričom nikdy nezakazoval maloletej stýkať sa s otcom, práve naopak. Odporkyňa teda navrhla, aby maloletá K. bol zverená do jej osobnej starostlivosti a odporca sa mohol stýkať s maloletou bez obmedzenia.

Na záverečnom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu naďalej, v prípade rozvodu je ochotný prispievať sumou 150,- eur mesačne s tým, že žiada, aby striedavá starostlivosť bol v týždňových intervaloch a to od piatku od 18.00 hod. do nasledujúceho piatku do 18.00 hod.

Odporkyňa v záverečnom stanovisku uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí, ale so striedavou starostlivosťou nesúhlasí a žiada, aby maloletá bola zverená do výchovy matke a zároveň žiadala upraviť styk v rozsahu tak, ako bude požadovať otec, kedy maloletá chce, ako maloletá chodila doteraz.

Kolízny opatrovník na záverečnom pojednávaní uviedol, že maloletá bola vypočúvaná k otázke striedavej starostlivosti, pričom maloletá bola vo svojom názore vyhranená a ani nijak neuvažovala, že by malo dôjsť k inej starostlivosti ako striedavej. Maloletá bola spokojná s týmto stavom, vyjadrila sa, že chce byť s oboma rodičmi, keďže ich má rovnako rada a rovnako sa jej venujú. V záverečnom stanovisku kolízny opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje, aby bolo dieťa zverené do výchovy rodičov s tým, že čo sa týka výživného toto ponecháva na úvahu súdu, resp. vyjadrenie otca v rámci pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, ich písomnými vyjadreniami, oboznámením sa so sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, správou ÚPSVaR Topoľčany, majetkovými pomermi navrhovateľky a odporcu, a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 31.10.1998 pred Mestským úradom Topoľčany, toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Topoľčany vo zväzku 15, ročník 1998, na strane 87, pod poradovým číslom 169, pričom z manželstva pochádza maloletá K. M.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci na Slovensku, v obci A.. U navrhovateľa sa jedná o prvé manželstvo, u odporkyne sa jedná o druhé manželstvo, obaja sú občania Slovenskej republiky.

Maloletá K. býva toho času s matkou, jej dospelým synom a starou matkou v 6-izbovom rodinnom dome. Maloletá je žiačkou 6. ročníka na ZŠ Bojná.

Navrhovateľ je živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom T. M. V., pričom z oznámenia Daňového úradu Nitra vyplýva, že podľa daňového priznania za rok 2012 boli príjmy navrhovateľa v sume 91 294,25 eur a výdavky 115 900,47 eur. Navrhovateľ býva v 4-izbovom dome svojich rodičov, kde má k dispozícii jednu izbu.

Odporkyňa je aktuálne zamestnaná v Nemocnici Alexandra Wintera, n.o. v Piešťanoch na internom oddelení ako zdravotná sestra v pracovnom pomere uzatvorenom na dobu určitú do 28.02.2014. Čistý mesačný priemerný zárobok odporkyne predstavuje cca. 685 eur. Odporkyňa uzavrela Zmluvu o pôžičke s fyzickou osobou, na základe ktorej jej bola požičaná suma 10.000,- eur. Odporkyňa súdu predložila faktúru za vodné a stočné v sume 19,04 eur a taktiež potvrdenie o príjme dospelého syna, cestovné doklady preukazujúce cestovné náklady na dopravu do miesta pracoviska a ďalšie doklady potvrdzujúce pravdivosť tvrdení odporkyne týkajúce sa majetkových pomerov.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia aku schopnosti rodiča dohodnúť sa výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektorvané právo dieťaťa na výchovu a starostlivoť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s odivdomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že aktuálne manželstvo účastníkov prestalo vytvárať harmonické a trvalé spoločenstvo vzhľadom na súčasné odlúčenie manželov ako i na predchádzajúce nezhody medzi navrhovateľkou a odporcom. Aktuálne si manželstvo neplní ani biologickú, ani sociálnu a ekonomickú funkciu.

Vzťahy medzi manželmi sú natoľko narušené a trvalo rozvátené, že manželstvo nemôže naďalej plniť svoj účel tak ako je uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, vytvárať zdravé rodinné prostredie, starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkovoprávnych pomerov o potreby rodiny a rozhodovať spoločne o všetkých veciach, ktoré sa týkajú rodiny.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval toto manželstvo za trvale rozvrátené a nefunkčné a preto ho rozviedol.

Súd zveril maloletú K. na čas po rozvode do striedavej osobnej starosltivosti oboch rodičov tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom pri rozhodovaní o tom, že maloleté dieťa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov prihliadol na výpovede účastníkov na pojednávaní, ako aj písomnú správu kolízneho opatrovníka na čl. 76, z ktorej jednoznačne vyplýva, žer aktuálne sa realizuje striedavá starostlivoť medzi rodičmi a to v týždňových intervaloch, pričom malol. K. je spokojná s touto formou starostlivosti, má obidvoch rodičov rada a chce byť s nimi rovnako dlho a zároveň si želá, aby to takto zostalo. Počas tejto doby striedavej starostlivosti rodičia nekonkretizovali a neavizovali počas jej plynutia žiadne problémy a súd má preto za jednoznačne preukázané, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa po stránke psychofyzického vývoja do budúcnosti lepšie ako keby súd rozhodol o zverení malol. dieťaťa iba jednému z rodičov. Zároveň rozhodol aj o tom, že otec bude prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, nakoľko sám otec navrhol, že bude prispievať touto sumou na výživu malol. dcéry.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a to tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože účastníci nemajú právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod, alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach.

Podľa - 3 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.