Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-516-2013.pdf
PDF · 94.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/516/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľky: E.. U.Á. V., N.. O.. XX.X.XXXX, V. K. E. XX, V., zast. JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, sídlo Riečna 2, Bratislava, proti odporcom: v 1.rade C.. B. I., O.. XX.XX.XXXX, V. K. E. XX, V., zast. Mgr. Janou Lenkovou, advokátkou, sídlo Krížna 38, Bratislava a Advokátskou kanceláriou Natália Silnická s.r.o., sídlo Klincová 24, Bratislava, IČO:47 248 378, v 2. E. U.. P. I., O..XX.XX.XXXX, V. F. XX, V., zastúpený Advokátskou kanceláriou Natália Silnická s.r.o., sídlo Klincová 24, Bratislava, IČO:47 248 378, o určenie spoluvlastníckych podielov a vzájomnom návrhu, na odvolanie navrhovateľky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.04. 2013, č. k. 15C 10/1999-863 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Účastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie konania, taktiež zamietol vzájomný návrh aj s eventuálnym petitom. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi konania ani štátu nepriznal právo na ich náhradu.
Návrhom z 29.01.1999, doručeným súdu prvého stupňa 05.02.1999 navrhovateľka žiadala, aby súd svojim rozhodnutím určil, že navrhovateľka a pôvodne označený odporca Dimitrij Rjachin, nar.10.5.1933, bytom 2858 NORTH LONG, 60641 Chicago, USA, sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v kat. úz. Staré Mesto, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Bratislava I., odbore katastrálnom na LV č. 1924, dom č. súp. 1046 postavený na parc. č. 5007/1, so spoluvlastníckymi podielmi každého z účastníkov v 1/2 - ici.
Svoj návrh odôvodnila tým, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č.7483, ktoré pozostávali z pozemku a rodinného domu, bola Gabriela Bardošová. Na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby v roku 1967, bola synovi Gabriely Bardošovej, Konrádovi Bardošovi a jeho manželke, povolená nadstavba rodinného domu. Darovacou zmluvou v roku 1969 Gabriela Bardošová darovala dcére Theodore Rjachinovej uvedené nehnuteľnosti bez nadstavby. V zmysle týchto právnych úkonov neboli uvedené nehnuteľnosti zapísané na býv. Správe geodézie a kartografie v Bratislave na LV č.1924 ako dom v ideálnom spoluvlastníctve, ale ako tri samostatné byty. Suterén a prízemie - Theodora Rjachinová, I.poschodie - Konrád Bardoš a manželka Margita. Navrhovateľka v dedičskom konaní po matke Margite Bardošovej nadobudla do vlastníctva byt na I.poschodí v predmetnej nehnuteľnosti a pôvodne označený odporca v dedičskom konaní po Theodore Rjachinovej nadobudol do vlastníctva suterén a prízemie.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne listom z 10.10.2001 s tým, že navrhovateľka odvodzuje svoj nárok od dedičského konania po Margite Bardošovej, ktorej rozsah majetku bol daný darovacou zmluvou z roku 1969 s tým, že predmetom tejto nebola nadstavba domu, ktorú na svoje náklady a stavebného povolenia obstaral syn poručiteľky Konrád Bardoš s manželkou. Odporca má zato, že existoval len obligačný, nie vecnoprávny vzťah právnych predchodcov navrhovateľky a preto im vznikol len nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov na zhotovenie veci. Poukázal i na skutočnosť, že navrhovateľka
- 3 -
nepreukázala naliehavý právny záujem, nakoľko nehnuteľnosť je zapísaná v katastri nehnuteľností ako dom s tromi samostatnými bytmi. Návrh žiadal zamietnuť.
Po otvorení pojednávania vo veci samej, navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní 05.12.2006 rozšírila návrh s tým, že súd účastníkom zrušuje ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti v kat. území Staré Mesto, ktoré sú zapísané na katastrálnom úrade Bratislava, Správe katastra Bratislava I., na LV č. 1924, dom č. súp. 1046, postavený na parc. č. 5007/1 a na LV č. 1755 parc. č. 5007/1- zastavaná plocha o výmere 125 m2 a parc. č. 5007/2 - záhrada o výmere 736 m2 a spoluvlastnícky podiel odporcu 1 -icu týchto nehnuteľností prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky, titulom vzájomného vyporiadania je navrhovateľka povinná vyplatiť odporcovi hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške tak, ako budú nehnuteľnosti ocenené súdnym znalcom.
Súd rozšírenie petitu podľa § 95 ods.1 O.s.p., uznesením priamo do zápisnice súdu pripustil.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, pôvodne označeného odporcu, svedeckou výpoveďou Gabriely Bardošovej, oboznámil sa s listinami - LV č. 1924, LV č. 1755, Rozhodnutím o prípustnosti stavby Obvodného NV Bratislava 3. z 31.5.1967 pod č. Výst. 685/1967-327, Darovacou zmluvou z 13.9.1969, Dedičským rozhodnutím býv. Štátneho notárstva Bratislava 1. z 25.9.1992 pod č. D 854/91 po poručiteľke Margite Bardošovej, Dedičským rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I. z 30.7.1999 pod č. D 332/98, D not 69/98 po poručiteľke Theodore Rjachinovej, Osvedčením z augusta 1964, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistení skutkového stav, na základe preukázaných skutočností dospel k názoru, že v čase uzavretia Darovacej zmluvy nadstavba existovala a stala sa súčasťou veci. Že súčasť veci patrí k veci ako celku je právny význam slova, ide o terminologické vyjadrenie spojené s funkčnosťou veci, t.j. nadstavba nemôže byť oddelená bez toho, že by sa hlavná vec znehodnotila, čo je tento prípad.
Súd prvého stupňa výkladom Darovacej zmluvy v celom kontexte s prihliadnutím na každú zložku jej obsahu s dôrazom na vôľu Gabriely Bardošovej a dospel k názoru, že esenciálnou skutočnosťou bolo darovanie pozemku- záhrady parc.č. 5007, zapísanej vo vložke č.7483 a rodinného domu, ktorý v tom čase nebol v pozemkovej knihe vyznačený, pričom z predmetu daru vyčlenila v čl.VIII. Zmluvy
- 4 -
prístavbu a nadstavbu, ktorej výstavba bola povolená synovi Konrádovi Bardošovi s manželkou, ktorú realizovali z vlastných finančných prostriedkov. Keďže sloboda vôle sa nedá absolutizovať, prejav vôle treba skúmať so zreteľom na platný právny režim, súd nemôže zákon obchádzať, ale má zákonnú povinnosť ho aplikovať, preto s poukazom na právny názor spracovania hlavnej veci tak, ako je vyššie uvedené musí konštatovať, že Darovacia zmluva z 13.09.1969 je v časti nehnuteľnosti rodinného domu, ktorý v tom čase nebol v pozemkovej knihe vyznačený, toho času vedený so súp. č. 1046, postavený na parc.č. 5007/1, vedený na LV č.1924 kat. úz. Staré Mesto a tým i čl. VIII. v časti prístavby a nadstavby neplatná a Gabriela Bardošová túto nehnuteľnosť ako celok vlastnila až do svojej smrti. Iné poňatie darovacej zmluvy by spôsobilo obchádzanie ust. § 120 Občianskeho zákonníka, keďže pri prevode súčasť veci prechádza na nadobúdateľa spolu s hlavnou vecou bez toho, aby v zmluve musela byť súčasť veci výslovne uvedená.
Tvrdenie navrhovateľky, že Konrád Bardoš nadstavbu realizoval s vedomím a súhlasom svojej matky Gabriely Bardošovej a sestry Theodory Rjachinovej, že išlo o spoločnú stavebnú činnosť, teda existovala dohoda o podielovom spoluvlastníctve, ktorá nemusí mať písomnú formu, súd vyhodnotil ako nepreukázané. Názor, že vzniklo spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nemá podľa názoru súdu oporu v skutkových okolnostiach ani v právnej argumentácii, nakoľko nejde o stavbu postavenú
spoločnou činnosťou viacerých osôb (suterén a prízemie bolo postavené skôr pred realizáciou nadstavby, na zabezpečenie tejto časti právny predchodcovia navrhovateľky žiadnym spôsobom neprispeli a ani sa neangažovali). Nemožno konštatovať, že pri realizácii nadstavby išlo o dohodu (medzi Gabrielou Bardošovou a Konrádom Bardošom) so zámerom založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, nakoľko žiadna listina a ani prejav vôle právnych predchodcov tomu nenasvedčuje. Práve naopak, všetky listiny napr. Osvedčenie zdôrazňujú skutočnosť, že Gabriela Bardošová je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a s poukazom na vyporiadanie Konráda a Michala je spravodlivé aby dom prenechala Theodore. Rovnako je preukázaná i vôľa Gabriely Bardošovej a to v Závete zo 16.07.1964, že dom prenecháva dcére Theodore. To, že k dohode o spoluvlastníctve k predmetnej nehnuteľnosti nedošlo, nepriamo preukazuje i samotná Darovacia zmluva, v ktorej Gabriela Bardošová prejavila vôľu darovať dcére Theodore záhradu, dom so suterénom a prízemím, bez nadstavby.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa dospel k názoru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, preto návrh zamietol.
- 5 -
Čo sa týka vzájomného návrhu, súd tento zamietol z dôvodu rovnakých skutkových a právnych argumentácií ako návrh vo veci samej.
V časti eventuálneho petitu súd je názoru, že či vec patrí do dedičstva sa môže domáhať ten, kto je dedičom, resp. kto prichádza do úvahy ako dedič. Keďže výrok súdu je záväzný pre účastníkov a štátne orgány; v prípade, že by sa niektorí z potencionálnych dedičov konania nezúčastnil, nebol by právoplatným rozhodnutím viazaný a voči nemu by nebolo možné vzájomné vzťahy považovať za vysporiadané. Keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§154 ods. 1 O.s.p.) a súdu nie je známy okruh oprávnených dedičov po neb. Gabriele Bardošovej, časti určenia, že vec patrí do dedičstva nie je možné vyhovieť pre nedostatok legitimácie účastníkov tohto konania.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže navrhovateľka a ani odporcovia neboli v konaní úspešní, súd im náhradu trov konania nepriznal.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods.1 vety prvej O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Keďže trovy štátu vznikli v súvislosti s konaním pôvodného odporcu, ktorý sa trvalo zdržiaval v zahraničí (preklad listín pre doručovanie prostredníctvom príslušných inštitúcií), čo nemôže byť podľa názoru súdu na ťarchu účastníkov konania, súd štátu náhradu týchto trov nepriznal.
Voči uvedenému rozsudku podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že súd prvého stupňa mal nesprávne právne vyhodnotiť zistený skutkový stav, najmenej v časti ňou navrhovaných dôkazov ohľadom vykonanej spoločnej stavebnej činnosti ako aj dohody o podielovom spoluvlastníctve, nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo za následok vyvodenie nesprávneho právneho záveru v rozpore s platným hmotným právom v čase spoločnej stavebnej činnosti jej rodičov a starej matky.
- 6 -
V ďalšom texte odvolania navrhovateľka opakovane uvádzala dôvody, ktoré ju viedli k podaniu návrhu na začatie konania, ktorými svoj návrh odôvodňovala a s ktorými sa už vyporiadal súd prvého stupňa.
V danom prípade má ísť o nesprávne právne posúdenie veci a to subsumovanie skutkového stavu pod nesprávnu normu hmotného práva, ako aj nesprávnu interpretáciu hmotného práva v čase spoločnej stavebnej činnosti rodičov navrhovateľky a Gabriely Bardošovej.
Vzhľadom na v odvolaní uvedené skutočnosti, navrhovateľka odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil za účelom doplnenia dokazovania na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alebo ho zmenil tak, že návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcov v 1. a 2. rade na zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia.
Voči rozsudku súdu prvého stupňa sa v zákonom stanovenej lehote odvolali taktiež odporcovia, v časti zamietnutia vzájomného návrhu aj s eventuálnym petitom, ako aj proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu účastníkovi.
Napadnutým rozsudkom bola vec nesprávne právne posúdená, a zamietnutie vzájomného návrhu spočíva vo vyslovení čiastočnej neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi Gabrielou Bardošovou a Theodorou Rjachinovou. Právne posúdenie darovacej zmluvy a vyjadrenie jej čiastočnej neplatnosti nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch. Dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia je aj zamietnutie eventuálneho vzájomného návrhu, ktoré spočíva v tom, že v konaní nikto nespochybňoval okruh dedičov po Gabriele Bardošovej a súd, pokiaľ nemal vážne pochybnosti, musel vychádzať zo skutočnosti, že Gabriela Bardošová mala tri deti, ktoré boli ako jediné jej dedičmi.
Súd mal dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že napadnutý výrok súdu o zamietnutí vzájomného návrhu odporkyne v I. rade na určenie jej výlučného vlastníctva k rodinnému domu vychádza z absolútneho rozporu medzi vykonanými dôkazmi na preukázanie či existovala alebo neexistovala nadstavba v čase uzavretia darovacej zmluvy. Z produkovaných proti dôkazov má jednoznačne vyplývať skutkový záver o tom, že dňa 13.09. 1969 v čase podpisu darovacej zmluvy neexistovala žiadna nadstavba rodinného domu t.j. táto nebola ešte vybudovaná.
- 7 -
Súd prvého stupňa nemal v konaní vyhodnotiť vykonané dôkazy predpísaným spôsobom, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä ohľadom vôle a jej prejavov darkyne a obdarovanej, vôle a konaní Konrada Bardoša. Záverom takýchto nesprávnych skutkových zistení je následne i nesprávna aplikácia príslušných noriem práva a celkovo nesprávne súdne rozhodnutie.
Odporcovia sa taktiež odvolali proti výroku o náhrade trov konania s odôvodnením, že oni neiniciovali súdne konanie, navrhovateľka neustále podávala neopodstatnené sťažnosti, čím spôsobovala prieťahy v konaní. V konaní navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a jej tvrdenia neboli preukázané, čím odporcovia dosiahli voči navrhovateľke plný úspech vo veci, pričom vzájomný návrh bol len realizáciou práva odporkyne v prvom rade brániť sa v konaní a snahou o hospodárnosť konania. Navrhovateľka musí znášať svoju zodpovednosť za tendenčné, účelové obštrukčné a neprofesionálne konanie a za výsledok sporu .
Odporkyňa v prvom rade si voči navrhovateľke uplatnila náhradu trov konania vo výške 17 310,66 eur.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporcovia žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v časti výroku o zamietnutí vzájomného návrhu aj s eventuálnym petitom a v časti výroku o náhrade trov konania.
Navrhovateľka svoje odvolanie doplnila podaním zo dňa 18.07. 2013.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca v prvom rade podaním, ktoré bolo súdu doručené 08.08. 2013 v ktorom boli opakovane uvádzané skutočnosti, ktoré boli predmetom konania vo veci samej a s ktorými sa prvostupňový súd riadne vyporiadal v rámci dokazovania.
Taktiež odporca v druhom rade sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľky v ktorom uviedla, že navrhovateľka nijako nepreukázala právny dôvod vzniku svojho spoluvlastníctva a to ani k rodinnému domu ani pozemku. S tvrdeniami navrhovateľky nesúhlasí z dôvodov, ktoré už boli uvádzané. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok bol zmenený tak, že súd určí, že výlučným vlastníkom predmetného rodinného domu je odporca v prvom rade eventuálne, že tento patrí do dedičstva po Gabriele Bardošovej a zaviaže navrhovateľku k náhrade trov konania. V časti zamietnutia návrhu a nepriznania náhrady trov konania štátu navrhol odporca v prvom rade odvolaciemu súdu potvrdenie tejto časti rozsudku.
K odvolaniu odporcov sa vyjadrila navrhovateľka podaním , ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 14.08. 2013. V tomto vyjadrení navrhovateľka komentuje a opisuje obsah odvolaní odporcov. Taktiež
obsahom tohto podania sú uvedené skutočnosti, ktoré už boli uvedené (a súd sa nimi vyporiadal) v rámci súdneho konania a dokazovania.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniam nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd má za to, rovnako ako súd prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a návrh bolo potrebné zamietnuť. V rámci dokazovania sa nepreukázali tvrdenia, ktorými sa snažila navrhovateľka odôvodniť svoj návrh, pričom súd prvého stupňa neunesenie dôkazného bremena navrhovateľkou riadne zdôvodnil. Z identických dôvodov súd prvého stupňa zamietol aj vzájomný návrh.
V otázke náhrady trov konania súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že ani jeden z účastníkov konania nebol úspešný, nakoľko bol síce zamietnutý návrh na začatie konania, ale taktiež bol zamietnutý vzájomný návrh z čoho vyplýva aj neúspech na strane odporcov. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č. 384/2008 Z. z.).
- 9 -
Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. avšak účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní úspešní neboli.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.