Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/83/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX N. nad D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.832,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -74 zo dňa 21.01.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 106,97 eur a zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom v Stropkove, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 320,26 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom v Stropkove do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; ods. 1, o spotrebiteľských úveroch, §; a ods. 1 o ochrane spotrebiteľa, §; 52 ods. 1 až 3; 53 ods. 1, 4; 54 ods. 1, 2; 100; 101; 111; 524 ods. 1; 558 , ; ; ods. 1; ods. 2; ; , pričom konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatnil z titulu, že so žalovaným uzavrel Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaný v tomto dokumente prehlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Vedľajší účastník v priebehu konania vzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, preto sa súd prvého stupňa primárne vysporiadal s touto námietkou, pričom konštatoval, že vedľajší účastník je legitimovaný na vznesenie námietky premlčania. Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľské zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným. Dohoda o uznesení dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade, ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie právne účinky. Dlžník sa môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že žalovaný mal uznať záväzok dňa 12.09.2011. V zmysle úverovej zmluvy konečná splatnosť celého úveru bola dňa 12.07.2006 s tým, že sa jedná o dobu určitú, pričom sa doba trvania zmluvy predlžuje vždy o dobu jedného roka.

Listom z 15.05.2008 pôvodný veriteľ zmluvu o úvere vypovedal s účinnosťou tretím dňom od doručenia výpovede. Doručenie výpovede nebolo preukázané. Zároveň veriteľ vyzval žalovaného na uhradenie celej dlžnej istiny.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa konštatoval, že k uznaniu dlhu žalovaným došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 15.05.2008, t. j. dňom nasledujúcim po splatnosti úveru a pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe táto uplynula dňa 15.05.2011. Dohoda o uznaní dlhu bola žalovaným podpísaná až dňa 12.09.2011.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu písomne, ústne, alebo telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, nevyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Uznanie záväzku v Dohode sa nachádza v bode 2., ale prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. Označenom ako forma splnenia záväzku, a to až v poslednej vete. Preto možno mať pochybnosti, či žalovaný mal vedomosť o tom, že uznáva premlčanú pohľadávku a boli mu známe následky takéhoto jeho kroku.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že prehlásenie žalovaného o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.09.2011 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu podľa ust. .

Keďže premlčacia doba začala plynúť dňa 15.05.2008, ktorá uplynula dňa 15.05.2011 a žalobca podal žalobu na súd dňa 29.06.2012, teda po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby, pričom vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon považoval za účinné dovolanie sa premlčania, nemohol súd prvého stupňa žalobcovi premlčané právo priznať.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. , pričom konštatoval, že žalovaný a vedľajší účastník boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, preto im vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo spisu žalovanému žiadna náhrada trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a trovy konania nevyčíslil, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 320,26 eur, pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia.

Súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v ním uplatnenej výške, a to za úkony prevzatie a príprava zastupovanie v sume 81,33 eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 30.10.2012 v sume 81,33 eur a písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 11.12.2012 v sume 81,33 eur, náhradu hotových výdavkov v sume 22,89 eur - režijný paušál á 7,63 eur a DPH vo výške 53,38 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že žalovaný podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy o bežnom účte č. 503394805 uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s. vo výške 1.424,84 eur čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu. V čl. 3 bod 3.4 Dohody je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany žalovaného ako právny inštitút zakotvený v , pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. Došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa . S poukazom na článok 3 bod 3. 4. Dohody, v ktorom žalovaný potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu, v danom prípade nastali účinky ustanovenia , a to že záväzok uznaný žalovaným čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Podpisom Dohody nedošlo k znevýhodneniu postavenia spotrebiteľa. Žalovaný sám žiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach. Prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa. Žiadne zákonné ustanovenie nebráni súdnemu uplatneniu aj prípadne premlčaného nároku a premlčaním dlh nezaniká. V danom prípade došlo k uznaniu dlhu. Konanie žalovaného nemožno považovať za morálne a čestné a takémuto konaniu nemôže byť poskytnutá súdna ochrana. Žalobu nemožno zamietnuť z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by aj žalovaný v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá ustanovenie druhá veta , t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, v takomto prípade nenastupuje. Žalovaný po tom, čo sa oboznámil s obsahom Dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. K podpisu Dohody nebol donútený.

Odvolanie žalobcu smeroval aj proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi ním a vedľajším účastníkom, pričom namietal, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie byť schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. V danom prípade existovali na nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi dôvody hodné osobitného zreteľa, lebo združenie vstúpilo do konania na strane žalovaného za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy. Na strane vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Vedľajší účastník v súvislosti s dôvodnosťou priznania trov poukazuje na ustanovenie , avšak združenie žalovaného v konaní nezastupuje. Rozhodnutím súdu dochádza k podpore nekorektného postupu zo strany združení ako vedľajších účastníkov, ktorých prvotný cieľ spočívajúci v ochrane spotrebiteľa ustúpil snahe o profitovanie z trov právneho zastúpenia, pričom združenie nevstupuje do všetkých konaní, ale len do tých, v ktorých má záruku úspechu.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania celkom vo výške 106,97 eur.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Vo vyjadrení uviedol, že v konaní žalobcu, ktorý podsúva spotrebiteľom na podpis zdanlivo výhodné dohody ako splátkový kalendár, vidí nekalý zámer. V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 02.12.2013 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

K o odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd len na doplnenie uvádza:

Podľa ustanovenia , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na zaplatenie 1.832,62 eur, pričom právnym titulom tohto nároku je Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.09.2011.

K odvolacím námietkam žalobcu, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, že uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa a uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo a k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie, odvolací súd konštatuje, že takúto námietku považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, a to preto, že spôsob, akým žalobca chápe právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach a , odporuje zmyslu a účelu tejto právnej úpravy.

Ustanovenie upravuje nepochybne inštitút premlčanie a ustanovenie jednu z možností zabezpečenia záväzkov.

V prípade, ak veriteľ zabezpečí svoj záväzok dohodou o uznaní dlhu ( ), ustanovenie stanovuje dobu, v ktorej možno toto právo vykonať, pričom označenie záväzku v ust. pojmom dlh a v ust. pojmom právo, na tom nič nemení.

K odvolacím námietkam žalobcu, že v danom prípade žalovaný vedel, že uznal premlčaný dlh, odvolací súd konštatuje, že žalobca v priebehu konania takéto svoje tvrdenie nepreukázal a k uvedenému tvrdeniu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obsah predmetnej Dohody bol vopred predformulovaný a vzhľadom na konkrétne okolnosti pri podpise Dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Žalobca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v rámci odvolacieho konania nijako nepreukázal, že by dlh, ktorý mal byť predmetom Dohody, bol deklarovaný žalovaným.

K uvedenému odvolací súd na doplnenie uvádza, že z predmetnej Dohody a ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by boli žalovanému poskytnuté, v rámci povinnosti žalobcu postupovať v spotrebiteľských vzťahoch so všetkou odbornou starostlivosťou, dostatočne jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo a aký význam má premlčanie dlhu.

Vzhľadom na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že v obave o možné neskoršie následky (exekúciu) žalovaný v dôsledku postupu žalobcu predmetnú Dohodu podpísal len z dôvodov, že mu bola ponúknutá možnosť splácať dlh v splátkach.

Súdy vo svojich rozhodnutiach už judikovali, že síce neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak v prípade, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah a dodávateľ vystupuje a koná v právnom vzťahu so spotrebiteľom v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa, opomenúc okolnosť, že podrobná znalosť právnych predpisov nemôže byť na ujmu spotrebiteľa, nemožno tomu, kto koná v rozpore s uvedeným, právo priznať.

Je nesporné, že uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol aj pre vedľajším účastníkom úspešne vznesenú námietku premlčania dlhu. Žalobcovi ako veriteľovi preto nemožno takéto právo v súlade s ustanovením veta tretia priznať.

K odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom odvolací súd konštatuje, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( , , v znení zmien a doplnkov).

Zo spisu jednoznačne vyplýva, že podaním zo dňa 14.09.2012 ( na č. l. 25 spisu ) Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS prostredníctvom svojho zástupcu, advokáta JUDr. Ambróza Motyku oznámilo, že vstupuje do konania na podporu žalovaného B. X.. Združenie zároveň oznámilo, že v prípade, ak bol vo veci vydaný platobný rozkaz, podáva proti nemu odpor a namieta neprijateľné zmluvné podmienky. Z opatrnosti vznáša aj námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Združenie žiadalo o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a uplatnilo si náhradu trov konania.

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného. V súvislosti s konaním si uplatnil náhradu jemu vzniknutých trov, a to na právnom zastúpení. Žalobca proti vstupu uvedeného vedľajšieho účastníka do konania v konaní pred prvostupňovým súdom nenamietal.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade došlo k zamietnutiu žaloby pre uplynutie premlčacej doby, odvolací súd konštatuje, že správne postupoval prvostupňový súd, keď o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol tak, že žalobcovi uložil zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, pretože vedľajší účastník, ktorý úspešne vzniesol námietku premlčania, bol v konaní plne úspešný, preto žalobcovi, ako neúspešnému účastníkovi vznikla povinnosť zaplatiť trovy konania. Vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu v predmetnom spore, preto mu prináleží súdom prvého stupňa priznaná odmena. Všetky účtované a priznané trovy konania boli účelné. Čo sa týka ich správneho výpočtu odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa čo do výroku, ktorým boli priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje.

K odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva, že nie je možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia v ustanovení a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov, vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie , odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Zamietnutie žaloby žalobcu má za následok jeho neúspech v konaní a dôvodom na nepriznanie trov konania inak úspešnému účastníkovi, t. j. aj vedľajšiemu účastníkovi nemôže byť okolnosť uvádzaná žalobcom. Skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej iniciatívy zodpovedá jeho poslaniu a nemôže zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mu nebolo možné priznať náhradu trov konania.

Preto odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa v spojení s . V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, úspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania celkom vo výške 106,97 eur, pozostávajúcich z odmeny za úkon - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 81,33 eur ( vyhl. č. ), režijného paušálu vo výške 7,81 eur a z 20% DPH vo výške 17,83 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.