Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/88/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova 25, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, konajúcou advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti povinnému: M. J., naposledy bytom S., I. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený B. Q., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 434,50 eur s príslušenstvom na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -25 zo dňa 27. januára 2012 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustan. a , a , smernicou Rady 93/13/EHS. Exekučným titulom je notárska zápisnica, spísaná na základe splnomocnenia, ktoré si povinný sám nevyjednal, splnomocnenie na konkrétnu osobu bolo zakotvené v predtlačenej zmluve a povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná, jej podpisom si spotrebiteľ zásadným spôsobom zhoršil svoje zmluvné postavenie. V zmysle je takáto neprijateľná podmienka neplatná. Z toho dôvodu notárska zápisnica, obsahujúca neprijateľné podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený. Nestotožňuje sa s uznesením súdu prvého stupňa. Notárska zápisnica ako exekučný titul bola predmetom skúmania súdu už pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Povinný mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo odvolať, čo neurobil. Súd vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú, hoci od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu. Oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul vzhľadom na premlčanie pohľadávky. Navrhoval napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustanovenia a , prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie je potrebné

zamietnuť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( veta tretia ).

Exekučný súd je oprávnený i povinný už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z úradnej povinnosti skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný žiadosť zamietnuť, v neskoršom štádiu exekučného konania exekučné konanie zastaví v zmysle Exekučného poriadku.

Zvláštnym exekučným titulom je notárska zápisnica podľa ustanovenia z.č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Notárska zápisnica je titulom spôsobilým pre výkon rozhodnutia alebo pre výkon exekúcie iba za predpokladu, že bola spísaná spôsobom a obsahuje náležitosti, aké predpokladá ustanovenie § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Súčasne musí obsahovať právny záväzok s označením oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod záväzku, predmet plnenia, čas plnenia, údaj o tom, že povinná osoba s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí.

Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti, uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom. Týmto prejavom vôle povinného sa završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Výlučne len v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý vzhľadom na svoj cieľ a účel je procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici.

Týmto rozhodnutím povinná osoba môže zároveň prejaviť vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o jej záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon účastníkom hmotno-právneho vzťahu za splnenia istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal súd v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie.

Pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá. Posudzovanie vykonateľnosti notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu.

Oprávneného zastupuje v tomto exekučnom konaní advokát, ktorého substitučný zástupca bol spísať notársku zápisnicu a vyhlásil uznanie právneho záväzku povinného so súhlasom s vykonateľnosťou a s exekúciou. Z tejto okolnosti možno vyvodiť, že v podstate vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou alebo s exekúciou urobil oprávnený a nie povinný. Prieči sa nielen právnemu predpisu, ale zdravému sedliackemu rozumu skutočnosť, že by ten istý právny zástupca pri výkone rozhodnutia alebo v exekúcií zastupoval oboch účastníkov tohto konania, teda oprávneného i povinného. Takýto postup nedovoľuje ani etika advokáta.

Ak povinný chcel, aby mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver, bol nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnil na

spísanie notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra a s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej právnym dôsledkom podľa a platného v čase uzavretia zmluvy, je jej absolútna neplatnosť pre rozpor so zákonom, a to od počiatku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustan. potvrdil.

S poukazom na ustan. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ust. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom

riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Prvou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

Uvedenú otázku považuje odvolací súd za akademickú, ktorá nemá základ v prejednávanom spore, a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok. Plnomocenstvo udelené advokátovi, zastupujúceho oprávneného, nebolo udelené platne a v súlade so zákonom. Advokát a povinný neuzatvorili riadnu dohodu o zastupovaní, ako to vyžaduje právny poriadok SR. Advokát nemohol platne uznať dlh v mene povinného. Notársku zápisnicu nemožno považovať za exekučný titul. Dojednanie o udelení splnomocnenia treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa je takáto neprijateľná podmienka neplatná. Túto otázku je povinný a oprávnený vyriešiť súd prejednávajúci vec, nie je dôvod na predloženie otázky Súdnemu dvoru EÚ.

Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Súdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05) a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98) uviedol, že systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom - vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel Súdny dvor EÚ v judikáte vo veci Pohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Už z citovaných judikátov Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Dôsledkom je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v exekučnom konaní vymôcť. Nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Toto nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces. Takéto posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám na základe existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ. Posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na zodpovedané a neriešili sa problémy, ktoré problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval za potrebné exekučné konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho a sekundárneho úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.