Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-28-2013.pdf
PDF · 62.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/28/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2013 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného Z. J. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 2PP 36/2013 zo dňa 06.11.2013.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2PP/36/2013 zo dňa 06.11.2013 bola podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona žiadosť odsúdeného Z. J. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/118/2011 zo dňa 29.09.2011 v trvaní 46 mesiacov zamietnutá.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený na druhý deň po vyhlásení uznesenia a túto odôvodnil tým, že bol preradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia do R., jeho priebeh vo výkone trestu bol bezproblémový a bol zaradený do práce, kde dosahoval výsledky, ktoré boli disciplinárne odmenené pochvalami, disciplinárne trestaný nebol, trestný čin úprimne oľutoval a po prepustení z výkonu trestu chce viesť riadny život ako slušný občan, nájsť si prácu a starať sa o manželku, ktorá je dosť vážne chorá a ktorá ho potrebuje. Preto požiadal o rozhodnutie v jeho prospech.
Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným ako osobou na to oprávnenou krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Konajúci súd svoje rozhodnutie oprel o záver, že neboli splnené materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Pritom vychádzal zo zistenia, že odsúdený bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný a viackrát vo výkone trestu. Ak odsúdený mal niekoľko násobnú skúsenosť s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý nemal naňho dostatočný výchovný účinok, aby v trestnej činnosti nepokračoval, mal za to, že je potrebné, aby odsúdený vykonal celý trest odňatia slobody s cieľom, aby si uvedomil dôsledky svojho konania a nepokračoval v páchaní trestnej činnosti. Pritom prihliadal aj na závažnosť trestného činu.
So záverom konajúceho súdu, že neboli splnené materiálne podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, sa stotožnil aj sťažnostný súd. Tieto upravuje Trestný zákon v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ v prípade, ak odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody uložený mu za zločin, a podľa nich súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne.
V posudzovanej veci možno konštatovať, že odsúdený L. J. počas výkonu trestu odňatia slobody si svoje povinností plní, za čo bol aj disciplinárne dvakrát odmenený. Z hodnotenia však tiež vyplýva, že jeho správanie je zamerané skôr na uspokojovanie základných potrieb, je zvyknutý na pasívny spôsob života, záujmy nemá vyhranené, z čoho možno usúdiť na prispôsobenie sa režimu vo výkone trestu, čomu zodpovedá aj jeho adaptácia k podmienkam výkonu trestu, pričom v tejto súvislosti nemožno opomenúť, že vo výkone trestu je opakovane. Teda, pokiaľ sa aj odsúdený správa vo výkone trestu odňatia slobody žiaducim spôsobom, to ešte neznamená, že preukázal svoje polepšenie.
V súvislosti s druhou podmienkou, ktorá spočíva v očakávaní od odsúdeného, že povedie riadny život, je nevyhnutné poukázať na jeho doterajší spôsob života. Ods. L. J. bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, v štyroch prípadoch sa naňho hľadí, ako keby nebol odsúdený, ale v šiestich prípadoch bol za spáchané trestné činy rôznej povahy vo výkone trestu odňatia slobody a to od roku 1984, kedy mu bol uložený prvýkrát nepodmienečný trest odňatia slobody za trestný čin ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy. Aj napriek tomu, že z výkonu tohto trestu odňatia slobody v celkovej výmere 40 mesiacov bol podmienečne prepustený, následne sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, následkom čoho bol odsúdený a vykonal trest odňatia slobody v ďalších štyroch prípadoch. Ostatne bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody 26.12.2008, pričom skutok, za ktorý bol uznaný vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva, spáchal 01.12.2010, teda po dvoch rokoch od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Správne preto postupoval konajúci súd, keď na základe doterajšieho spôsobu života odsúdeného uzavrel, že nemožno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život. Riziko zlyhania je u odsúdeného vysoké a zvýrazňuje sa aj zistením, že v roku 2007 napádal svoju manželku za súčasného vyhrážania sa zabitím, po spáchaní prečinu nebezpečného vyhrážania voči svojej manželke v roku 2008 odsúdený v roku 2010 už napadol svoju manželku, ktorý útok voči nej stupňoval od úderov päsťou, cez kopanie až po útok s nožom v ruke spôsobiac jej poranenia.
So zreteľom na uvedené zistenia sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného Z. J. ako nedôvodnú a túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.