Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/28/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2013 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného Z. J. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 06.11.2013.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 06.11.2013 bola podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona žiadosť odsúdeného Z. J. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 29.09.2011 v trvaní 46 mesiacov zamietnutá.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený na druhý deň po vyhlásení uznesenia a túto odôvodnil tým, že bol preradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia do R., jeho priebeh vo výkone trestu bol bezproblémový a bol zaradený do práce, kde dosahoval výsledky, ktoré boli disciplinárne odmenené pochvalami, disciplinárne trestaný nebol, trestný čin úprimne oľutoval a po prepustení z výkonu trestu chce viesť riadny život ako slušný občan, nájsť si prácu a starať sa o manželku, ktorá je dosť vážne chorá a ktorá ho potrebuje. Preto požiadal o rozhodnutie v jeho prospech.

Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným ako osobou na to oprávnenou krajský súd podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Konajúci súd svoje rozhodnutie oprel o záver, že neboli splnené materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Pritom vychádzal zo zistenia, že odsúdený bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný a viackrát vo výkone trestu. Ak odsúdený mal niekoľko násobnú skúsenosť s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý nemal naňho dostatočný výchovný účinok, aby v trestnej činnosti nepokračoval, mal za to, že je potrebné, aby odsúdený vykonal celý trest odňatia slobody s cieľom, aby si uvedomil dôsledky svojho konania a nepokračoval v páchaní trestnej činnosti. Pritom prihliadal aj na závažnosť trestného činu.

So záverom konajúceho súdu, že neboli splnené materiálne podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, sa stotožnil aj sťažnostný súd. Tieto upravuje v ustanovení v prípade, ak odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody uložený mu za zločin, a podľa nich súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne.

V posudzovanej veci možno konštatovať, že odsúdený L. J. počas výkonu trestu odňatia slobody si svoje povinností plní, za čo bol aj disciplinárne dvakrát odmenený. Z hodnotenia však tiež vyplýva, že jeho správanie je zamerané skôr na uspokojovanie základných potrieb, je zvyknutý na pasívny spôsob života, záujmy nemá vyhranené, z čoho možno usúdiť na prispôsobenie sa režimu vo výkone trestu, čomu zodpovedá aj jeho adaptácia k podmienkam výkonu trestu, pričom v tejto súvislosti nemožno opomenúť, že vo výkone trestu je opakovane. Teda, pokiaľ sa aj odsúdený správa vo výkone trestu odňatia slobody žiaducim spôsobom, to ešte neznamená, že preukázal svoje polepšenie.

V súvislosti s druhou podmienkou, ktorá spočíva v očakávaní od odsúdeného, že povedie riadny život, je nevyhnutné poukázať na jeho doterajší spôsob života. Ods. L. J. bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, v štyroch prípadoch sa naňho hľadí, ako keby nebol odsúdený, ale v šiestich prípadoch bol za spáchané trestné činy rôznej povahy vo výkone trestu odňatia slobody a to od roku 1984, kedy mu bol uložený prvýkrát nepodmienečný trest odňatia slobody za trestný čin ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy. Aj napriek tomu, že z výkonu tohto trestu odňatia slobody v celkovej výmere 40 mesiacov bol podmienečne prepustený, následne sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, následkom čoho bol odsúdený a vykonal trest odňatia slobody v ďalších štyroch prípadoch. Ostatne bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody 26.12.2008, pričom skutok, za ktorý bol uznaný vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva, spáchal 01.12.2010, teda po dvoch rokoch od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Správne preto postupoval konajúci súd, keď na základe doterajšieho spôsobu života odsúdeného uzavrel, že nemožno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život. Riziko zlyhania je u odsúdeného vysoké a zvýrazňuje sa aj zistením, že v roku 2007 napádal svoju manželku za súčasného vyhrážania sa zabitím, po spáchaní prečinu nebezpečného vyhrážania voči svojej manželke v roku 2008 odsúdený v roku 2010 už napadol svoju manželku, ktorý útok voči nej stupňoval od úderov päsťou, cez kopanie až po útok s nožom v ruke spôsobiac jej poranenia.

So zreteľom na uvedené zistenia sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného Z. J. ako nedôvodnú a túto postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.