Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/53/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného F. C. na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2013 takto

rozhodol:

Obžalovaný F. C., nar XX.X.XXXX, trvale bytom A., Ul. B. Z. č. XXX/XX,

sa podľa písmeno b)

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza , doručenej súdu 18.3.2013, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa , písmeno c) s poukazom na ustanovenie písmeno b) , ktorého sa mal dopustiť tak, že:

v období od 03.09.2003 do 19.11.2007 v W. S., v predajni na Ulici O.. F.. S. XX, ponúkal na predaj 22 párov kopačiek čiernej farby s troma rovnobežnými bielymi pásmi po bokoch topánky s logom „C. W.“ na jazyku, 16 párov kombinovanej halovej obuvi čiernej farby s troma bielymi rovnobežnými pásmi po bokoch topánky s logom „C. W.“ na jazyku, 2 páry ponožiek s nápisom „V.“ a tromi pásmi, neoprávnene označené ochrannou známkou V. č. XXXXXX, XXXXXX,XXXXXX, čím poškodenej spoločnosti V. Z., s.r.o., N., O. H. L., S. XXX/N., IČO: XX XXX XXX, spôsobil škodu vo výške 4.274,71 eur (128.780,- Sk),

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa súd poškodeného spoločnosť V. Z., s.r.o., N., O. H. X, S. XXX/ N., IČO: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného F. C. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedka - poškodeného JUDr. O. T. (ďalej len splnomocnenec poškodeného), vypočul svedka Ing. V. B., Z. G., W. S., Ing. S. S., M. W., M. M., Mgr. T. W., Bc. F. G., A. G., znalca Dipl. Ing. M. O., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že výrobu obuvi zadával niekedy v roku 2003 firme N. z Y.. On nekontroloval, aká obuv bola vyrobená, tá bola vyrobená rôzna, podľa vzoru výrobcu, výrobky boli pod názvom jeho

firmy C. W., tak ako vyrábal i zimnú obuv v minulosti. On určite nezadával vonkajšie znaky obuvi, tú vyrábal výrobca, na obuvi boli pásiky rôznych počtov, od žiadneho pásu, jeden, dva, tri aj štyri pásiky. On na obuv dával len jeho logo firmy. Ak v prípravnom konaní vypovedal, že pásiky zadával on podľa svojej predstavy, nie iné tvary, pripustil túto skutočnosť, pre odstup času si na súvislosti nespomína, no určite sa spoľahol na výrobcu, jeho skúsenosti. Vyrobené topánky - halovú obuv a kopačky neponúkal na predaj, dve vzorky pripustil, že dal ako nepredajné vzorky svedkovi S., kedy mu to dal, sa nevedel pre odstup času vyjadriť, nevedel teda, či to bolo v roku 2003 alebo 2007, nepovedal mu, ako má so vzorkami nakladať, čo má s nimi robiť, možno to bolo brané len ako na prieskum trhu, či sa topánky budú zákazníkom páčiť, páčiť predavačkám na predaj (tam dodal tiež i topánky s inými počtami pásov), ostatné topánky mal na povale objektu jeho firmy v W. S., kde i boli políciou nájdené. Policajti prehľadali obuv, boli tam i ostatné topánky s iným počtom pásov, tie ich však nezaujímali, boli uložené v kartónoch, nechali ich tam, povyberali a vzali topánky len s 3 pásmi. Ponožky, ktoré boli nájdené a zaistené, on nedával na výrobu, objednal si ponožky u svedka Z. G., jeho firma S. N. S. dodávala mu ponožky i v minulosti, mali veľký počet vzorov i farieb vyrábaných ponožiek, boli mu dodané poštou, išlo asi o 1150 párov detských ponožiek s rôznymi motívmi a medzi nimi boli i tieto 2 páry s nápisom V.. Že obuv a ponožky majú byť kópiou značky V., sa dozvedel až po príchode polície, po tom, čo boli nájdené na povale. Policajti prišli do jeho firmy na základe zistených poznatkov vo firme svedka S., kde našli tie jeho vzorky a tam bolo logo i označenie jeho firmy. On ochranné prvky topánok pred výrobou, podľa neho, nekonzultoval s nejakým znalcom, ak tak vypovedal v prípravnom konaní, pre odstup času si na to nepamätá, ani či dodatočne ochranné prvky konzultoval s nejakým znalcom. On obuv nemal na predaj, nebola ani na ten účel vyrobená. O danú obuv nebol záujem, bola vyrobená z tvrdého materiálu, tvrdá koža, ťažká podrážka, tak sa ani nepredávala. Nerobil na vyrobenej obuvi ani prieskum trhu. Všetky topánky boli umiestnené v sklade na povale, na predajni mohol byť polpár. Tovar vyložený v predajni bol na predaj a časť boli len vzorky na zazmluvnenie dodávok, pretože tu bola časť tovaru ako v malopredaji a časť vo veľkosklade, kde sa tovar dopredu zazmluvňoval. Na predajňu prišli policajti, podľa neho, s obuvou od svedka S., nemali žiaden súhlas na prehliadku, no on s prehliadkou priestoru súhlasil, veď si nebol vedomý, že tam je niečo v rozpore so zákonom. Policajtom bolo umožnené dobrovoľne prehľadať priestory a obuv. On vyrábal topánky i v minulosti vždy pod svojim označením a svojim logom. Značku V. pozná, originál by rozlíšil predovšetkým podľa ceny výrobku. Tovar, vystavený na predaj v jeho predajni, je označený cenou, je na predajnej škatuli. Topánky, ktoré boli políciou zaistené, neboli dodané do obehu. Nevedel sa presne vyjadriť, koľko topánok s počtom pásov 3, bolo vyrobených, vie, že bolo vyrobených 80 ks halovej obuvi a 80 ks kopačiek s rôznym počtom pásov. Topánky - 22 párov kopačiek a 16 párov halovej obuvi polícia zaistila, policajti ho čakali, on bol mimo tejto predajni, no neskôr mu boli vrátené, už ich nemá.

Svedok JUDr. O. T. vypovedal, že o skutku sa dozvedel od tovaroznalca p. G., ktorý bol poverený pre značku V. rozoznávať originálne výrobky od falzifikátov, on ako splnomocnenec poškodenej strany potom spracoval vyčíslenie škody a zastupoval spoločnosť V. v trestnom konaní. Topánky boli poslané i na posúdenie tovaru z ortopedickej stránky. Topánky on nevidel. Vyčíslená škoda - 4.274,71 eur bola určená ako suma ušlého zisku. Topánky niesli na sebe napodobeninu ochrannej známky značky V. - tri podlhovasté pruhy.

Svedok Ing. V. B. vypovedal, že obžalovanému dodal vyrobenú obuv. Bolo to asi 10 rokov dozadu. Športovú obuv vyrobila jeho firma, bola označená veľkým logom spoločnosti obžalovaného C. W., ktorý mu dodala spoločnosť obžalovaného, a tak si nebol vedomý, že by niečo porušil, poškodzoval nejakú inú firmu. Nepamätal si, či boli vyrobené topánky s rôznym počtom pásikov alebo len s tromi pásikmi, ak tak však vypovedal v prípravnom konaní, že to boli halové topánky a kopačky bez pásov až po 4 pásiky, tak pripustil, že to mohlo tak byť. Vyrobené kopačky neboli vyrábané ako výrobky zn. V., ale výrobky spoločnosti obžalovaného. Dokonca uviedol, že nejde o taký výrobok, ho utvrdilo i správanie syna jednej zamestnankyne, ktorý mal hrávať futbal a kopačky nechcel, lebo neboli zn. V.. Kto dával objednávku tovaru za spoločnosť C. W. ani na čo mali topánky slúžiť, si pre odstup času nepamätal. Logo spoločnosti C. W. bolo veľké, viditeľné, bolo na jazyku topánky, dávali ho formou sieťotlače. Nevedel sa vyjadriť, akú dlhú mohlo mať toto logo. On v minulosti ešte v podniku R. A. pomáhal zadávať do výroby topánky V., tak mal s tým skúsenosti a on by rozoznal, že nejde o výrobok tejto firmy podľa strihu, vyrazeného loga a on bol názoru, že spoločnosť V. mala výrobky označované korunkami. Tak si myslel, že neporušuje takouto výrobou nikoho práva. Topánky boli balené do originálnych škatúľ spoločnosti C. W..

Svedok Z. G. vypovedal, že pre spoločnosť obžalovaného dodávali ponožky ako pre veľkoodberateľa. On si pamätá, že ponožky 5 párov s nápisom V., vyrobil ako upomienkový tovar, nevedel sa vyjadriť, z koho podnetu to tak vyrobili. Ak v prípravnom konaní vypovedal, že to bolo vyrobené na objednávku obžalovaného, tak na tejto skutočnosti zotrval. Ochranné známky s obžalovaným neprejednával, sám má skúsenosť s ochrannými známkami, keďže tovar bol vyrobený ako upomienkový tovar, ako výrobca to neriešil, ani nenamietal použitie použitého nápisu. Ponožky boli zasielané i spolu s ďalšou dodávkou, ktorá bola vtedy obžalovaného firme dodávaná, nevedel sa vyjadriť, či týchto 5 párov ponožiek bolo v prepravnej škatuli nejako osobitne oddelené.

Svedkyňa W. S. vypovedala, že jej manžel mal predajňu obuvi na sídlisku R. v A.. Ona sa presne k dodávkam tovaru do tejto predajne nevedela vyjadriť, ona tam len doprevádzala v tom čase manžela. Konateľkou ich spoločnosti bola až od roku 2008. Pre odstup času si na skutočnosť, aký tovar bol dodaný z firmy obžalovaného, nepamätala, ak v prípravnom konaní vypovedala, že bolo v roku 2007 dodaných 10 párov, no koľko z nich bolo s 3 pásikmi, nevedela povedať, nejaká obuv bola z nich dodaná ako vzorka, nepredala sa však z nej ani jedna topánka, ani za túto obuv neplatili dodávateľovi, na týchto skutočnostiach zotrvala. Pamätala si, že nejaký pár bol vystavený vo výklade ako reklama, nie na predaj, to jej hovoril len manžel, ona si na to ani nepamätala. Na podrobnosti si pre odstup času nepamätala. Ona nebola požiadaná obžalovaným o nejaký prieskum trhu. Čo sa stalo s topánkami, tiež nevedela povedať.

Svedok Ing. S. S. vypovedal, že jeho spoločnosť prevzala okrem tovaru na predaj i halové topánky čiernobielej farby - 2 páry s 3 pásikmi, išlo o vzorku a tie on vystavil vo výklade. Tento účel mu neurčil obžalovaný, o tom rozhodol on. Tovar na predajni je na predaj, vo výklade je nie na predaj, je na prieskum. Nepamätal si, či boli označené inak ako topánky na predaj, nebola pri nich cena. Nikto ho nekontaktoval, že by o takú topánku ako bola vystavená mal niekto záujem. Tieto topánky zobrala polícia, neskôr mu ich polícia i vrátila, keďže ich nikto nechcel, zahodil ich potom. Či mal od firmy obžalovaného i topánky aj s iným počtom pásikov, si pre odstup času nepamätal, ak tak vypovedal v prípravnom konaní, pripustil to, boli to však dodané iné druhy, nie ako tie vystavené, ktoré boli halové topánky. Ak v prípravnom konaní vypovedal, že ich dal i do regálu, aby sa predali, to mu však obžalovaný nepovedal, pripustil, no nebola na nich cena, pre odstup času si na to však nepamätal. Obžalovaný sa nikdy u neho nepýtal na predajnosť jeho tovaru. Nevedel sa vyjadriť, kedy boli tie dva páry do jeho predajne dodané, či to bolo v roku 2003 alebo 2007.

Svedok M. W. vypovedal, že bol za živnostenský úrad účastný na súčinnostnej kontrole v predajni spoločnosti obžalovaného v W. S.. S políciou sa stretli na ich živnostenskom úrade, bolo to na podklade písomnej žiadosti polície v deň žiadosti. Či mu bolo hneď oznámené, kam na kontrolu idú, sa nevedel vyjadriť. On sa riadil usmernením polície, hľadal v topánkach, ktoré prezerali, topánky s 3 pásikmi. Topánky boli v krabiciach. Kontrolovali sa skladové priestory ako i predajné priestory. Topánky s takýmto počtom pásikov oddeľovali od ostatných. Či boli takéto topánky nájdené i v predajni alebo len v sklade, ktorý prezerali, si svedok pre odstup času nevedel spomenúť. Boli v predajni nájdené nejaké ponožky, nevedel presne povedať, kde, ak v prípravnom konaní vypovedal, že v predajni boli nájdené ponožky na regáli medzi ostatnými ponožkami na predaj, na tejto výpovedi zotrval. Keďže boli na predajnom priestore, podľa neho boli určené na predaj. Zo strany živnostenského úradu on pri kontrole nezistil žiadne pochybenie. Či políciou boli predkladané nejaké topánky, že také hľadajú, si pre odstup času nepamätal. Zo strany obžalovaného nebola kontrola nijakým spôsobom marená, ten sa ku kontrole dostavil dodatočne po informovaní zamestnancom predajne. Polícia zaistené veci odviezla. Do priestorov, kde prehľadávali tovar, sa dostali na podklade ich - jeho oprávnenia vstupu živnostenského úradu do priestorov subjektu, ktorý kontrolovali. Kontrolu tovaru vykonával nie on ako pracovník živnostenského úradu, ale na pokyn polície, kontrola bola dobrovoľne umožnená obžalovaným.

Svedok M. M. vypovedal, že v predajni spoločnosti obžalovaného v W. S. pracoval v roku 2007. Prišla kontrola, bolo to v novembri 2007, dvaja policajti a jeden pracovník živnostenského úradu. Pýtali sa na obuv - halová obuv čiernej farby s logom C. W., ktorá mala mať pásy. Svedok sa pre odstup času nevedel vyjadriť, že či to boli 1 a 2 pásiky. On im povedal, že majú na povale objektu. Ak v prípravnom konaní vypovedal, že hľadali obuv s 3 pásikmi. Našli na predajni jednu vzorku, bolo to vo vzorkovej predajni, nebola však voľne zakúpiteľná. Takýto vzor topánky nebol na predaj, bol stiahnutý a bol na povale, to však nebo sklad, tam boli uložené. V predajni bol predaj veľkoobchodu i maloobchodu. Prebehla kontrola, či osoby, ktoré kontrolu vykonávali, prišli s nejakou topánkou, sa nevedel vyjadriť. Nemal

vedomosť, že by takéto topánky boli niekomu dodané, okrem svedka S.. V spoločnosti obžalovaného pracoval asi od roku 2005 na živnosť, dovtedy spolupracoval s obžalovaným ako kamarát. Topánky boli vyrobené vo firme svedka B., tam boli nimi i kúpené, mohlo to byť v roku 2003. Oni si objednali halové topánky a podľa neho oni nezadávali, koľko pásikov mali mať, boli dodané s rôznym počtom pásikov. Oni, keď pozerali kartón pri dodávke, nezistili, že sú tam topánky s tromi pásikmi. Topánky boli balené v ich škatuliach s označením ich firmy a na topánke má byť tiež ich logo. Že sú v dodávke topánky i s 3 pásikmi aj iným počtom pásov, sa dozvedeli od svedka S., preto podľa neho boli topánky stiahnuté, nevedel sa však vyjadriť, kto dal pokyn na stiahnutie a prečo. Sklad v ich predajni majú dole, je tam tovar na predaj, povala neslúžila ako sklad, tam boli tie topánky uložené v škatuliach. Prečo potom pracovníkov kontroly, a teda i pracovníka živnostenského úradu pustili do tohto priestoru, keď to nebol priestor predajne, sa nevedel vyjadriť, išiel im to on ukázať, chceli vidieť priestor, kde majú tenisky a kopačky. Či prišla polícia s nejakou teniskou alebo ju našli na predajni, sa nevedel vyjadriť, ak vypovedal v prípravnom konaní, že polícia s teniskou prišla, sa pre odstup času nevedel vyjadriť. Políciou bolo zaistené 16 párov halovej obuvi a 22 párov kopačiek boli zaistené z povaly, v tomto priestore mali i ďalší dažďom znehodnotený tovar. Okrem topánok polícia zaistila jeden možno dva páry ponožiek, no kde boli nájdené, sa nevedel vyjadriť, bola to nejaká vzorka, boli medzi ostanými predávanými asi 50 druhmi predávanými ponožkami. Ponožky boli na stojane, ako prechádzali policajti okolo stojana, tak ich uvideli. Políciou neboli vyzvaní, že idú vykonať prehliadku, nenamietali vykonanie kontroly. Nevie o tom, že by z topánok, ktoré boli dodané svedkom B., boli niekedy nejaké predané, ani z ponožiek. Ich spoločnosť dodávala raznicu na sieťotlač značky, škatule.

Svedok Mgr. T. W. vypovedal, že asi v novembri roku 2007 spolu s kolegom G. a pracovníkom živnostenského úradu prišli na kontrolu do prevádzky obžalovaného. Na predajni našli, nevedel sa vyjadriť, či len jednu topánku alebo celý pár topánok s 3 pásikmi. Na predajni mali vystavený predajný tovar, nevedel sa vyjadriť, či pri topánke bola i cena. Topánka bola fotograficky zachytená, a tak to musí byť tam zrejmé. Súd si preto vyžiadal príslušný spis, oboznámil sa so spisom - preprotokolovaným na č. spisu ORP-120/OKP-2008, v ktorom je len fotografia páru športových topánok, nie je vyobrazenie, kde bol tento pár nájdený a nie je pri ňom ani žiadna cenovka resp. iný doklad preukazujúci, že išlo o tovar na predajni na predaj. Svedok ďalej vypovedal, že na predajni boli nájdené i ponožky. Vyzvali obžalovaného, že ide o podozrenie z trestného činu, či má ešte nejaký iný tovar, on sám dobrovoľne ich zobral do daného priestoru. Na predajni bol zamestnanec, ktorý zavolal obžalovaného, ten ich zobral na povalu, išli rebríkom, tam prezreli topánky a z nich vytriedili s 3 pásikmi. Boli tam i topánky s jedným, dvomi pásikmi aj štyrmi pásikmi, čo si on pamätá. Nevedel sa vyjadriť, či tam bol i iný tovar. Obžalovanému vydali potvrdenie o zaistení veci podľa § 21 Zákona o policajnom zbore, on zaistenie vecí nenamietal. Do predajne podľa neho neprišli s nejakou topánkou. Nevedel sa vyjadriť, či mali poznatky, že v týchto priestoroch by sa mal takýto tovar nachádzať. Obžalovaný im nehovoril, že je to tovar (tak topánky alebo ponožky) - nepredajný tovar, on podľa umiestnenia tovaru dospel k záveru, že ide o tovar určený na predaj, nevedel sa vyjadriť k tomu, či pri nich bola predajná cena.

Svedok Bc. F. G. popísal priebeh kontroly zhodne so svedkom W.. Ďalej vypovedal, že operatívnym šetrením bolo zistené, že by sa na predajni obžalovaného mal nachádzať tovar označený 3 pásikmi ako tovar značky V.. Mali poznatky, že obdobný tovar sa má nachádzať na predajni, niekde na R. v A.. Preto išli na danú kontrolu. Topánka s 3 pásikmi bola nájdená na škatuli, kde boli i ostané topánky určené na predaj, myslí si, že tam bola i cenovka. Medzi ostatnými predmetmi na predaj na polici boli nájdené i ponožky. Tovar zaistili podľa § 21 Zákona o policajnom zbore, obžalovaný ktorý dodatočne bol privolaný svojim zamestnancom, spolupracoval, ukázal im sám dobrovoľne tovar, ten bol - topánky s 3 pásikmi, bol vytriedený z ostatných uložených topánok s iným počtom pásov. Boli zaistené topánky v počte uvedenom v obžalobe. Tovar bol na povale domu.

Svedok A. G. vypovedal, že v prípravnom konaní podával posudok o tom, že jemu fyzicky predložená obuv - 1 pár halová obuv a 1 pár kopačiek je falzifikát, nešlo o originál obuvi označenej s 3 pásikmi. Nebolo mu dodaných viac topánok, o tom mu povedali len policajti, ktorí ho o posudok požiadali, policajti mu povedali, že i ostatné sú identickej povahy. (Potvrdzuje to i potvrdenie na č.l. 76 spisu č. ORP- 568/ OKP-2007).

Znalec Dipl. Ing. M. O. vypovedal, že v prípravnom konaní posudzoval tovar zachytený na fotografii, nebol mu daný fyzicky žiaden tovar. Na fotografii bola jedna topánka, nie napr. 22 ks topánok, jedna ponožka. Jednoznačne skonštatoval, že ochranná známka spoločnosti V. - tri podlhovasté pásiky, je

ochranná známka platná i na území Slovenskej republiky a tovar zachytený na tejto mu predloženej fotografii vykazoval znaky ochrannej známky spoločnosti V.. Na ponožke bola použitá skomolenina názvu - V.. Tovar podľa neho bol preto zameniteľný s originálnym výrobkom spoločnosti V.. Ochranná známka spoločnosti je zaregistrovaná ako taká, nie je definovaná napr. veľkosťou pásikov. Ochranný prvok, značka, môže byť použitá len so súhlasom spoločnosti V.. Ochranná známka v podobe 3 pásikov je registrovaná od roku 1927.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi. Oboznámil sa s vyjadrením Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č.l. 58-78, potvrdzujúce platnosť registrovanej ochrannej známky spoločnosti V.

- tri pruhy (použitých na športovej obuvi) na území Slovenskej republiky. Oboznámil sa s faktúrou č. 23017 dodávateľa spoločnosť N., s.r.o., Y., vystavenú dňa 3.9.2003 na dodaný tovar odberateľovi F. C. - C. A. - kopačky C. - 80 párov a halovka C. - 80 párov spolu v hodnote 72.288,- Sk (č.l. 19) a k tomu náležiacim dodacím listom č. A/30.03 z 3.9.2003 na predmetný počet kopačiek a haloviek C. č.l. 20. Faktúrou č. XXXXXXXXX dodávateľa Z. G., J., N. S. a odberateľ C. - F. C., A., o dodávke 1150 párov ponožiek rôzneho druhu spolu v hodnote 29.119,50 Sk z 36.4.2007 č.l. 29. Oboznámil sa i s fotodokumentáciou č.l. 45-49, na ktorej sú zachytené športové topánky s vyobrazením tak označenia spoločnosti C. W. A. ako i troch šikmých bielych pásov na zadnej a bočnej strane predmetnej športovej obuvi. Oboznámil sa s fotodokumentáciou zaistenej športovej obuvi zo dňa 17.12.2009 v Partizánskom pod č. ČVS: -2009, na ktorej sú zachytené škatule s označením C. W., v ktorej bola balená športová obuv - kopačky a halovky, na ktorých sú dané tri pruhy - č.l. 52-56. Oboznámil sa i s pripojeným spisom Okresného riaditeľstva PZ, Oddelenie skráteného vyšetrovania, Prievidza, č. ORP-420/1-OSV- PD-2008, z ktorého vyplynulo, že trestné stíhanie pre prečin podľa (vo vzťahu k zaistenej športovej obuvi v predajni svedka Ing. S.) bolo podľa písmeno b) zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Oboznámil sa i s pripojeným spisom Okresného riaditeľstva PZ Prievidza, Oddelenie skráteného vyšetrovania, Partizánske, č. 387/5-OSV-PD-2008 - z neho predovšetkým potvrdením o zaistení veci z 19.11.2007 - č.l. 68, z ktorého vyplýva, že bolo zaistených 22 párov kopačiek, čierne, tri pásy biele plus 1 ks kopačka vzorka, 16 párov tenisiek, čierne, tri pásy biele plus 1 ks teniska vzorka, 1 pár ponožky šedej farby nápis V. plus Logo, 1 pár ponožky bielej farby nápis V. plus Logo a uznesením zo dňa 14.10.2008, z ktorého vyplýva, že vyššie uvedené zaistené veci boli vrátené F. C., pretože pre ďalšie konanie už nie sú potrebné a neprichádza do úvahy ich prepadnutie, zhabanie a nie je pochybnosť o práve na túto vec.

Obžaloba prokurátora kládla za vinu obžalovanému, že uviedol do obehu tovar neoprávnene označený označením zameniteľným s ochrannou známkou, ku ktorej právo používať ju patrí inému a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, lebo ho páchal po dlhší čas.

Označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je v zmysle o ochranných známkach označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

Podľa § 8 tohto zákona majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku r. Ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením, c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.

Prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, samotnú výpoveď obžalovaného, no i výsluchy svedkov, výsluch znalca, nemá súd akékoľvek pochybnosti, že spoločnosť V. má platnú ochrannú známku č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX aj na území Slovenskej republiky.

Rovnako je nesporné, že na športovej obuvi - 22 ks kopačkách a 16 ks halovej obuvi boli vyobrazenia bielych troch pásov a na 2 ks ponožkách bol nápis V.. Súd však nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný neoprávnene označený tovar označený zameniteľným označením s ochrannou známkou uviedol do obehu, a to dokonca po dlhší čas. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní - výpovede obžalovaného i svedka Ing. B., M., listinných dôkazov - faktúr vyplynulo, že tovar, medzi ktorými boli i sporné topánky, boli vyrobené na podklade objednávky ešte v roku 2003. Okrem týchto topánok boli, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, vyrobené, dodané i ďalšie topánky rovnakého druhu, líšiace sa len v počte pásov, od žiadneho pásu až po 4 pásiky. Topánky vyrábala spoločnosť svedka Ing. B. a i on, ako osoba, dlhšiu dobu pôsobiaca na úseku obuvníckeho priemyslu, si nebol vedomý, že použitím určitého počtu pásov - práve 3 pásov môže porušiť niekoho iného práva. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní - výpovede obžalovaného bolo preukázané, že z vyrobených sád topánok nebolo k dňu, kedy boli 19.11.2007 zaistené, predané ani jedny topánky. O topánky, či už halovky ako i kopačky, ktoré však boli vyrábané s výrazným rozlišovacím znakom - logom spoločnosti C. W. na topánke na jazyku, vo vnútri topánky ako i v originálnej škatuli s takýmto označením, nebol žiaden záujem pre nekvalitný druh materiálu. Tie sa v čase, kedy polícia vykonávala ich zaistenie pre účely trestného konania, nachádzali na povale objektu, ktorý ako však z vykonaného dokazovania vyplynulo, nebol súčasť predajného priestoru. Vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že by v predajných priestoroch boli topánky ponúkané na predaj, je pravdou, že sa tu našli po jednom polpáre, no žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by pri nich bola predajná cena alebo iné označenie, ktoré by preukazovalo, že ide o predajný kus. Pár topánok, ktoré boli dané do obchodných priestorov svedka S., neboli, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, dané mu do predaja, ale ako nepredajná vzorka, boli len ako reklamný tovar, aj to z rozhodnutia svedka S., nie obžalovaného, daný len ako reklamný tovar do výkladu jeho predajne. Obžalovaný spolupracoval s políciou, bol to on a jeho zamestnanec, ktorí dobrovoľne zaviedli políciu na povalu, kde sa topánky nachádzali. Sami príslušníci polície svedkovia W., G. ako i pracovník živnostenského úradu - svedok W. potvrdili, že topánky triedili, hľadali v ostatných a oddeľovali od nich len tie topánky, na ktorých boli 3 pásiky. Možno bolo chybou prípravného konania, že nebolo preverené, koľko bolo spolu obuvi z pôvodne vyrobenej ešte ku dňu 19.112007. To isté platí i vo vzťahu k 2 párom ponožiek s nápisom V., ktoré boli ako reklamný tovar spolu v počte 5 ks vyrobené spoločnosťou J. a spolu s ostatnými 1150 ks párov iných ponožiek dodané obžalovanému. Jednoznačne tu vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, podľa názoru súdu, absentuje i úmysel obžalovaného vedome predávať tovar neoprávnene označený ochrannou známkou patriacou inej spoločnosti. Sám obžalovaný si tejto skutočnosti nebol vedomý, bol si plne vedomý toho, že topánky mal označené (výrazne) logom jeho spoločnosti a i balený v škatuli s logom jeho spoločnosti i ako taký bol i stále uložený a skladovaný. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je súd názoru, že konanie obžalovaného nenapĺňa zákonné znaky žalovaného trestného činu resp. ani žiadneho iného z trestných činov uvedených v osobitnej časti . Súd nemohol nevidieť ani dobu, ktorá uplynula od vtedy, ako malo k spáchaniu skutku dôjsť a v neposlednom rade aj celý postup orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania a v tej súvislosti i otázku právnej istoty osoby obžalovaného, keď je nesporné, že uznesením č. z 15.2.2010 bolo vyhovené sťažnosti obvineného o súčasne zrušené uznesenie o vznesení obvinenia obžalovanému č.l. 6-8, uznesením z 30.3.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť, bolo trestné stíhanie pre prečin podľa , , písmeno c) zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.4.2010. Nemohol nevidieť aj ten fakt, že pretože vydané veci - sporné topánky a ponožky už pre účely trestného konania neboli v prípravnom konaní potrebné, orgány činné v trestnom konaní ich obžalovanému vrátili. Prihliadnuc na všetky tieto okolnosti potom súd v zmysle písmeno b) obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože mal za to, že jeho konanie nie je trestným činom.

Splnomocnenec poškodeného JUDr. O. T. uplatňoval nárok na náhradu škody za spoločnosť V. Z., s.r.o., N., od obžalovaného požadoval náhradu škody za ušlý zisk vo výške 4.274,71 eur. Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, musel v zmysle poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie ( - ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.