Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/85/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou v právnej veci žalobcu: P. A., bytom Q. XXX, V. Z. K., zast. Odborovým zväzom KOVO, Miletičova 24, Bratislava - JUDr. Simonou Schusztekovou, trvale bytom Svetlá 5754/8, splnomocnenou odborovým zväzom, proti žalovanej: FAURECIA Slovakia, s. r. o., Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 35 883 294, zast. JUDr. Martinom Fritzom, advokátom, so sídlom: Podjavorinskej 4, Bratislava, o určenie, že úraz žalobcu je pracovným úrazom takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

II. O náhrade trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojím návrhom podaným na súd dňa 14.05.2010 domáhal, aby súd určil, že úraz, ktorý utrpel dňa 21.10.2009 na pracovisku v prevádzke žalovanej je pracovným úrazom.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vypočul svedkov: Ľ. K., V. X., znalcov: prof. MUDr. Petra Labaša, PhD., prof. MUDr. Mariána Vidiščáka, PhD., oboznámil sa s obsahom listinných dokladov najmä pracovnou zmluvou žalobcu zo dňa 19.09.2005, popisom práce z č. l. 10 a 11, kartou dochádzky žalobcu za október 2009, september 2009, žiadosťou o dodatočné spísanie pracovného úrazu zo dňa 21.10.2009 o 06,30 hod. napísanú 08.12.2009, písomnou svedeckou výpoveďou Ľ. K., prepúšťacou správou FN s poliklinikou Bratislava Ružinov zo dňa 29.10.2009, ambulantnou správou pneumológa zo dňa 26.11.2009, 12.01.2010 vrátane príloh, 02.02.2010, 02.03.2010, 25.03.2010, 13.05.2010, ambulantnou správou algeziológa zo dňa 07.04.2010, rehabilitačnou správou JUDr. Heleny Lesajovej zo dňa 13.04.2010, 03.05.2010, 07.05.2010, vyjadrením k žiadosti o dodatočné spísanie pracovného úrazu zo dňa 18.12.2009, dohodou o pravidlách o používaní fondu náhradného voľna, štatistikou vyhodnotenia dochádzky za rok 2009, záznamom Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 09.02.2010, pracovnou pomôckou pre posudkových lekárov sociálneho poistenia... 6. dielom máj 2010, kartou dochádzky z č. l. 78, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 18.07.2011 č. 201129434/01, znaleckým posudkom MUDr. Petra Labaša č. 41/2012, znaleckým posudkom MUDr. Mariána Vidiščáka, lekárskou správou - nálezom MUDr. Miloša Magalu zo dňa 02.08.2013, č. l. 302, výsledkom preventívnej lekárskej prehliadky zo dňa 16.09.2005 a zistil nasledovný skutkový sa právny stav veci:

Zástupca žalobcu nárok žalobcu odôvodňoval tým, že žalobca je zamestnancom žalovanej a pracoval v pozícii čalúnnik. Dňa 21.10.2009 mal rannú zmenu zo začiatkom o 06,00 hod.. Krátko po začatí

zmeny mu prišlo nevoľno, začalo ho pichať na hrudi, celý obelel, spotil sa a začal ťažšie dýchať. Vedúci zmeny V. X. prerušil prácu a poskytol mu liek proti bolesti. Uvedenú záležitosť neevidoval do knihy pracovných úrazov a ani nezavolal zazmluvneného lekára. Neurobil tak napriek viacerým urgenciám zo strany žalobcu, nakoľko žalobca mal pracovnú zmenu do 14,00 hod. a jeho lekárka pracovala až poobede, zostal preto v práci do konca zmeny. Svoju lekárku navštívil cca o 14,30 hod. toho istého dňa, kde bolo konštatované, že má spontánny pneumotorax pravej časti pľúc a sanitkou bol odvezený do nemocnice, kde následne bol hospitalizovaný a podrobil sa operačnému zákroku. Od tej doby je stále PN. Pridružili sa mu aj ďalšie ochorenia pľúc a v súčasnosti prebieha konanie o priznanie invalidného dôchodku. Žalobca opakovane žiadal zamestnávateľa, aby uvedená záležitosť bola zaznamenaná do knihy pracovných úrazov a aby zamestnávateľ uvedené uznal ako pracovný úraz, avšak žalovaná to odmietla.

Zástupca žalovanej s návrhom nesúhlasil. Bol toho názoru, že neboli splnené podmienky, aby udalosť, ktorá sa žalobcovi stala dňa 21.10.2009 bola kvalifikovaná ako pracovný úraz s poukazom na ustanovenia , ktorý definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvom. Zmenový majster sám spozoroval, že žalobca prestal vykonávať prácu, preto ho zobral na vzduch, aby sa nadýchal čerstvého vzduchu. Žalobca sa majstrovi nesťažoval na žiadne konkrétne zdravotné problémy, ani nežiadal privolanie lekárskej pomoci, resp. uvoľnenie z práce. Liek Ibalgin si žalobca zobral od kolegyne I. P.. Po určitom čase sa zmenový majster opätovne pýtal žalobcu ako sa cíti a či môže pokračovať v práci, na čo mu žalobca odpovedal, že sa bude snažiť zmenu odpracovať. Majster a nikto iný nenútil žalobcu odpracovať celú zmenu a ani mu nebolo zakázané, aby opustil pracovisko. Zmenový majster sa naďalej zaujímal o žalobcov stav a približne každú hodinu sa prišiel presvedčiť ako sa má a či nemá ťažkosti. Zástupca žalovanej ďalej uviedol, že žalobca bol od 19.09.2005 zaradený do práce ako čalúnnik. Táto práca zahŕňa viacero druhou činnosti a vykonávali ju zamestnanci formou tzv. rotácie. Dňa 19.10.2009 žalobca vykonával tzv. naťahovanie poťahov a táto zmena trvala od 6,00 hod. do 14,00 hod., dňa 20.10.2009 žalobca vykonával tzv. klipovanie, čo je menej fyzicky náročná práca, dá sa povedať jednoduchá a táto zmena trvala od 6,00 hod. do 18,00 hod. a dňa 21.10.2009 bol žalobca zaradený opäť na naťahovanie poťahov s tým, že zmena začala od 6,00 hod.. Krátko na to došlo k uvedenej udalosti.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je vyučený vodoinštalatér a u žalovanej pracuje od roku 2005 ako čalúnik. Dňa 21.10.2009 ráno 6,00 hod. nastúpil do práce a o 6,30 hod. pocítil na pravej strane hrudníka niečo pichľavé. Zbledol, spotil sa a mal ťažkosti s dýchaním. V tom čase za ním stál majster p. Polák, ktorý si všimol, že sa necíti dobre, zobral ho von, aby sa nadýchal čerstvého vzduchu a dal mu čaj. Jemu sa ťažko dýchalo a bolo mu na odpadnutie. Vonku stál asi 10 minút a potom sa vrátil k svojej pôvodnej pozícii. Od majstra si pýtal Ibalgin, ale ten povedal, že ho nemá. Liek potom získal od kolegyne I. P.A.. V práci musel zostať pracovať, pretože neboli ľudia. Pán Polák sa ho pýtal či chce ísť k lekárovi, ale on mu povedal, že jeho obvodná lekárka ordinuje až poobede a doma nikto nie je. Radšej ostane v práci pod dozorom. Majstra žiadal, aby o tom spísal zápis, na čo mu on neodpovedal. Neskôr ho požiadal, aby ho preradil na ľahšiu prácu, ale už si nepamätá ako na to majster reagoval. Neskôr sa ho p. X. pýtal ako sa cíti. Odpovedal mu, že stále má bolesti a ťažko sa mu dýcha. Napriek tomu odpracoval celú zmenu. Potom išiel priamo domov, kde sa osprchoval a išiel ku svojej lekárke. Stále mal bolesti. Lekárka ho poslala na röntgen a následne bol odoslaný do nemocnice, kde mu povedali, že má prasknuté pľúca v rozsahu 4 cm. Hospitalizovali ho v Ružinove, kde ho drenovali, čo nepomohlo a musel sa podrobiť operácii. Čo sa týka výkonu práce - naťahovanie sedadiel tak túto prácu normálne on nevykonával, len keď bolo treba. Od nástupu do práce takúto činnosť robil najviac 20-krát. Na túto prácu je potrebné mať veľa sily a je veľmi vyčerpávajúca. Problémy z jej výkonu má každý pracovník, preto opakovane žiadali zamestnanci, aby im bol pridelený ďalší pracovník. Deň pred pracovným úrazom t. j. v utorok pracoval od 6,00 hod. do 24,00 hod. Rannú zmenu mal svoju a potom pracoval za kolegu, ktorému službu vrátil. Okolo 22.00 hod ich zavolal manažér a chcel, aby pracovali ešte 2 hod., pretože je zákazka. Keď mu povedali, že sú tam už od 6,00 hod správal sa tak, že mali pocit, že ak odmietnu, tak ich vyhodia. Od 6,00 hod. do 14,00 hod. klipoval a od 14,00 hod. naťahoval. Deň predtým tiež naťahoval. Pred uvedeným úrazom bol z hľadiska zdravotného v poriadku. Sledovaný bol len v alergologickej ambulancii. V mladosti mal zápal stredného ucha. Raz ročne u zamestnávateľa absolvovali preventívne prehliadky, nič mu tam nezistili.

Svedok Ľ. K. (kolega žalobcu) vypovedal, že u žalovanej pracuje od roku 2004-2005 ako čalúnnik a operátor v 1. rade. Dňa 21.10.2009 bol v práci a taktiež pracoval ako žalobca. On kábloval a lepil, žalobca naťahoval. Pri tom, ako robili prvé alebo druhé auto prišlo žalobcovi zle. Už od začiatku zmeny s nimi nekomunikoval. Krátko po začatí zmeny odišiel žalobca s majstrom asi na 10 minút von. Žalobcovi sa ťažko dýchalo. Keď sa vrátili, žalobca s nikým nekomunikoval a rozprávať s kolegami začal až 3-4 hod. pred koncom zmeny. Odpracoval celú zmenu a pred jej koncom im povedal, že mu je veľmi zle. K pozícii čalúnnika sa svedok vyjadril, že majú vypracovaný postup na jednotlivých činnostiach tak, aby sa mohli „točiť“. V období roku 2009 žalobca asi dvakrát do týždňa robil naťahovanie a takisto aj ostatní naťahovali približne rovnako. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca mal v minulosti nejaké problémy, ale majú firemného lekára, u ktorého by raz ročne mali absolvovať preventívnu prehliadku, ktorá trvá 5-10 minút najviac.

Svedok V. X. vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovanej pracuje od 11/2005 v pozícii supervízor výroby a má na starosti výrobu autosedačiek - 1. radu. Niekedy v 10/2009, presný dátum si nepamätá, zmena začala o 6,00 hod., kedy sa ľudia rozdelili na linky a o 6,05 hod. sa začala výroba. V priebehu 15 minút od začiatku zmeny obchádzal linky. Prišiel za ním žalobca, že sa necíti dobre a zle sa mu dýcha. On však nič také na ňom nevidel. Poslal ho preto von a dal mu napiť čaj. Asi po pol hodine išiel okolo žalobcu, ktorý riadne pracoval. Opýtal sa ho ako sa cíti a či chce ísť k lekárovi. Reagoval tak, že jeho lekárka je až poobede a zmenu do 14,00 hod. si riadne odrobí. Počas zmeny sa ho ešte viackrát opýtal ako sa cíti, povedal, že to zvládne a potom pôjde k lekárovi. V uvedený deň žalobca nežiadal o spísanie úrazu do knihy poranení a udalosti. Urobil tak až keď bol na PN. Žiadosti žalobcu nevyhovel, pretože to za úraz nepovažoval.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 19.09.2005 súd zistil, že žalobca pracoval u žalovanej od 19.09.2005 v pozícii

- čalúnnik. Súčasťou zmluvy bol aj popis práce (č. l. 10). Podľa Karty dochádzky za október 2009 žalobca bol v práci dňa 19.10.2009 od 05:41 do 14:00, dňa 20.10.2009 od 05:41 do 18:00 a dňa 21.10.2009 od 05:38 do 14:00. Listom zo dňa 18.12.2009 žalobca požiadal žalovanú o dodatočné spísanie pracovného úrazu zo dňa 21.10.2009 s tým, že udalosť, ktorá sa mu stala v uvedený deň má byť kvalifikovaná ako pracovný úraz, lebo poškodenie zdravia sa stalo pri plnení pracovných úloh.

Vzhľadom na to, že rozhodnutie vo veci samej záležalo od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a vypracovaním znaleckého posudku poveril súdneho znalca: prof. MUDr. Pera Labaša. Úlohou znalca bolo zodpovedať, okrem iného aj otázky či spontánny pneumotorax je úrazom alebo ochorením, či je možné udalosť, ktorá sa stala žalobcovi dňa 21.10.2009 na pracovisku klasifikovať ako poškodenie zdravia, resp. úraz, ktoré mu boli spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, aké sú príčiny spontánneho pneumotoraxu, ako sa spontánny pneumotorax prejavuje, či pracovná činnosť žalobcu - naťahovanie poťahov na sedadlá automobilov je príčinou alebo jednou z príčin, ktorá bola u neho spôsobilá vyvolať spontánny pneumotorax, či žalobca mal z hľadiska zdravotného preddispozície na vznik spontánneho pneumotoraxu, či mohlo dôjsť k spontánnemu pneumotoraxu žalobcu aj pri výkone činnosti, keď sa vynaloží podstatne menšia fyzická námaha ako pri naťahovaní poťahov, či je možné s určitosťou potvrdiť, že spontánny pneumotorax žalobca utrpel dňa 21.10.2009 priamo na pracovisku. Zo záverov posudku vypracovaného povereným znalcom MUDr. Labašom vyplýva, že spontánny pneumotorax, ktorý utrpel žalobca počas pracovnej zmeny nie je úrazom, ale je prejavom jeho ochorenia a to degeneratívnych zmien na pľúcach a nemá absolútne žiaden súvis s vykonávaním jeho povolania. Spontánny pneumotorax môže vzniknúť aj bez akéhokoľvek fyzického násilia a zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že pred úrazom boli u neho zistené preddispozície na vznik spontánneho pneumotoraxu. Znalec ďalej v posudku uviedol, že nie je možné s určitosťou potvrdiť, že pneumotorax žalobca utrpel na pracovisku alebo mimo neho, nakoľko lekársku pomoc vyhľadal až niekoľko hodín po úraze. Túto zdravotnú udalosť, ktorá postihla žalobcu nemožno charakterizovať ako pracovný úraz.

Nakoľko voči vypracovanému znaleckému posudku boli zo strany žalobcu vznesené závažné námietky súd dal vypracovať kontrolný znalecký posudok a jeho vypracovaním poveril znalca z rovnakého odboru a odvetvia (chirurgia): prof. MUDr. Mariana Vidiščáka, PhD10. MUDr. Vidiščák závery znaleckého posudku MUDr. Labaša potvrdil a dospel k záveru, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že k spontánnemu pneumotoraxu došlo na základe degeneratívnych zmien na jeho pľúcach a teda žalobca mal preddispozíciu na vznik tohto pneumotoraxu. Fyzická námaha je jednou z príčin,

ktoré sú spôsobilé vyvolať spontánny pneumotorax. Nakoľko žalobca nevyhľadal lekársku pomoc hneď po vzniku ťažkostí, znalec nemohol s určitosťou potvrdiť, že spontánny pneumotorax žalobca utrpel dňa 21.10.2009 priamo na pracovisku. Vzhľadom na jeho histologický nález na pľúcach mohol spontánny pneumotorax u menovaného vzniknúť kedykoľvek aj v pokojnom štádiu (napr. pri hlbokom nádychu, pri zatlačení na stolicu, pri pozeraní televízora, chôdzi).

Obidvaja znalci boli vypočutí aj na pojednávaní, kde trvali na záveroch uvedených vo vypracovaných znaleckých posudkoch s tým, že v danom prípade sa nejedná o pracovný úraz, ale o následok degeneratívneho ochorenia žalobcu. Nevedeli s určitosťou povedať či k vzniku pneumotoraxu došlo na pracovisku žalobcu počas pracovnej doby a v súvislosti s výkonom jeho pracovnej činnosti. Bližšie zistenie kedy u žalobcu došlo k spontánnemu pneumotoraxu by bolo možné určiť keby hneď najneskôr do 7,00 hod. mu bol urobený röntgen. Podľa 1 (ďalej len „“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danom prípade žalobca osvedčil naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe z dôvodu, že žalovaná popiera, že by udalosť, ktorá vznikla žalobcovi dňa 21.10.2009 bola pracovným úrazom

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu

Podľa účinného v čase vzniku udalosti (ďalej len „“) ) ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Tieto vplyvy môžu byť mechanické, chemické, ale aj duševné. Pracovným úrazom nie je len telesné zranenie spôsobené nepredvídaným vonkajším násilím, ale aj porušenie zdravia vôbec, ku ktorému došlo nezávisle od vôle poškodeného. K pracovnému úrazu môže dôjsť aj v prípade ak zamestnanec pri práci, na ktorú nie je zvyknutý a ktorá je neprimeraná jeho telesným možnostiam, je nútený okamžitým, usilovným vypätím síl prekonávať vonkajší odpor a tak zvýšiť náhle, neobvykle a nadmerne svoju námahu. Aj v danom prípade je však nevyhnutné preukázať, že táto neprimeraná telesná námaha je v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý sa poškodenému stal.

Na základe vykonaného dokazovania, ktoré súd urobil postupom podľa súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd mal preukázané, že ku dňu 21.10.2009 žalobca bol zamestnancom žalovanej a že dňa 21.10.2009 nastúpil do zmeny, ktorá začínala o 6,00 hod. V uvedený deň mu bola pridelená práca - naťahovanie sedadiel. Približne o 6,30 hod. sa žalobca sťažoval, že sa necíti dobre, ale bližšie svoje pocity nešpecifikoval. Nežiadal o privolanie lekára, resp. RZP , ani o prerušenie výkonu práce a v ten deň ani nepožiadal o zápis do knihy úrazov a iných udalostí. Odpracoval celú zmenu a až následne navštívil lekára., kde sa následne zistilo, že utrpel spontánny pneumotorax. Zo znaleckých posudkov poverených znalcov ako aj z ich výpovedí vyplýva, že k spontánnemu pneumotoraxu u žalobcu nedošlo v priamej súvislosti s výkonom jeho práce, ale z dôvodu jeho degeneratívneho ochorenia pľúc. Nakoľko bezprostredne po vzniku udalosti (6,30 hod) nebol vykonaný u žalobcu röntgen pľúc nie je možné ani s určitosťou zistiť či k vzniku pneumotoraxu došlo počas pracovnej doby žalobcu. Alebo mimo nej. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď svedka K., ktorý uviedol, že žalobca už pri nástupe na zmenu s kolegami nekomunikoval. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že nie je možné určiť, že udalosť, ktorá postihla žalobcu dňa 21.10.2009 je pracovným úrazom; žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, preto návrh žalobcu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 202 a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.