Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_14C-199-2013.pdf
PDF · 85.39 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/199/2013
Rozhodnutie
Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: A. S., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, U., proti odporcovi K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, U., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 17.7.2013 domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov ktoré vzniklo uzatvorením manželstva dňa XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že odporca vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia zo dňa 20.9.2001 ako aj podniká v obchodných spoločnostiach. Vzhľadom na podnikateľské aktivity, je daný dôvod podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že odporca so zrušením BSM súhlasí. Zároveň prehlásila, že sa vzdáva práva na verejné prejednanie veci a súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že súhlasí so zrušením bezpodielového spoluvlastníctva manželov a výslovne vyhlásil, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a vzdáva práva na verejné prejednanie veci.
Nakoľko obaja účastníci súhlasili s konaním podľa 115a O.s.p. v ich neprítomnosti a žiadali súd, aby rozhodol na základe listinných dôkazov obsiahnutých v spise, súd vo veci rozhodol bez nariadeného pojednávania.
Vo veci súd rozhodol rozsudkom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Termín vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 29.10.2013.
Podľa § 115a O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Vzhľadom na splnenie podmienok podľa § 115a O.s.p. súd rozhodoval z listinných dôkazov, obsiahnutých v spise. Súd mal zo sobášneho listu vydaného Matričným úradom Mesta Žilina
preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v U. - U., zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu U. vo zv. XX ročník XXXX na strane XX pod por. č. XXX. Uzavretím manželstva vzniklo účastníkom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zo Živnostenského listu vydaného Okresným úradom v Novom Meste nad Váhom č. L/2001/02417/00002 zo dňa 20.9.2001, súd mal preukázané, že odporca vykonáva živnosť - podniká pod obchodným menom Mário S. v rozsahu vykonávania ohlasovacích živností. Ďalej súd zistil, že dňa 31.8.2006 bol odporcovi vydaný Obvodným úradom v Novom Meste nad Váhom Živnostenský list č. OŽP-L/2006/02405-2/CR1 dňa 31.8.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.9.2006.
Súd lustráciou v živnostenskom registri zistil, že odporca ukončil svoji činnosť k 23.11.2010.
Súd ďalej z predložených dokladov zistil, že odporca je spoločníkom v obchodných spoločnostiach SKILLS Consulting, s.r.o. a Power Partnesr, s.r.o.
Podľa § 148a ods. 2 Obč. zák. súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
Súd zistil, že v čase podania návrhu a v čase rozhodnutia súdu nebol odporca podnikateľom. Gramatickým výkladom ustanovenia § 148 ods. 2 Obč. zák. nie je možné dospieť k inému záveru, ako tomu, že dôvod zrušenia BSM sa vzťahuje len na podnikanie manžela ako fyzickej osoby (nie len na základe živnostenského oprávnenia, ale aj iného oprávnenia na výkon slobodných) a nie na podnikanie iných subjektov, v ktorých má manžel majetkovú účasť.
Ani pri výklade uvedeného ustanovenia z pohľadu jeho účelu a zmyslu nemožno dospieť u spoločníka kapitálovej spoločnosti k inému záveru. Ust. § 148a ods. 2 OZ totižto (nepochybne) predstavuje ochranu manžela - nepodnikateľa pred zvýšenými majetkovými rizikami podnikania druhého manžela, ktoré by mohli mať dopad na BSM, a to v podobe záväzkov (ktoré podnikajúci manžel prevezme v budúcnosti, teda v čase po zániku BSM podľa ust. § 148a ods. 2 OZ), ktoré by mohli byť uspokojené z majetku v BSM. V prípade spoločníka v s.r.o., nehrozí, že by záväzky spoločnosti mohli zasiahnuť do majetkovej sféry manželov, samozrejme za podmienky splatenia vkladu do základného imania. Ak nie je vklad úplne splatený, môže byť záväzok spoločníka voči spoločnosti doplatiť vklad uspokojený z majetku v BSM. Takýto záväzok však musel manžel na seba prevziať nevyhnutne pred rozhodnutím súdu o zrušení BSM, pretože sa naň zaviazal v spoločenskej zmluve (zakladateľskej listine), teda ešte pred vznikom sro a teda zákonite ešte pred vznikom podnikateľského oprávnenia takéhoto subjektu. Je pravdou, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným ručí za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu, ale opätovne je to len o takej istej peňažnej sume, ako sa ju zaviazal manžel zaplatiť ešte pred vznikom podnikateľského oprávnenia sro, t. j. nepochybne v čase, keď nemohli byť naplnené podmienky pre zrušenie BSM podľa ust. § 148a ods. 2 OZ.
Jediná teoretická možná výnimky zo striktného gramatického výkladu ustanovenia § 148a ods. 2 O.s.p. by najviac mohla byť pri spoločníkovi VOS a komplementárovi komanditnej spoločnosti, ktorí ručia za záväzky celým (všetkým) svojim majetkom. Aj tu je však podnikanie v inom subjekte v rozpore s dikciou ustanovenia § 148a ods. 2 OZ: „Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.“. Takýto rozširujúci výklad „získania podnikateľského oprávnenia“ naráža podľa mňa na dikciu ust. § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktoré obsahuje legálnu definíciu pojmu „podnikanie“ tak, že pod podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ustanovenie § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka obsahuje legálnu definíciu pojmu „podnikateľ“ a to podnikateľom podľa citovaného zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Ustanovenie
§ 2 ods. 2 ObZ obsahuje konečný (taxatívny) výpočet osôb, ktoré sa považujú za podnikateľa, ktoré nie je možné rozširovať úvahou a analógiou ako napr. pri demonštratívnom výpočte.
Preto s poukazom na uvedené za podnikateľa nie je možné považovať spoločníka akejkoľvek obchodnej spoločnosti či člena družstva, pretože podnikateľom je práve personálna či kapitálová korporácia - spoločnosť ako právnická osoba, ktorá podniká vo vlastnom mene a na vlastný účet. Spoločník je osoba, ktorá sa podieľa na podnikaní spoločnosti a ktorého majetkové a nemajetkové vklady sa tvoria základné imanie spoločnosti. Štatutárnym orgánom je fyzická osoba, ktorá navonok prejavuje vôľu korporácie - spoločnosti. To že je odporca spoločníkom a konateľom viacerých spoločností s ručením obmedzením nie je podnikaním. Hypotézu právnej normy v ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž nemožno vykladať izolovane bez ohľadu na legálne vymedzenie podnikania a podnikateľa uvedené v ust. § 2 ods. 1 a 2 ObZ.. Ak by bolo vôľou zákonodarcu rozšíriť ustanovenie § 148a Obč. zák. aj na majetkovú a personálnu účasť manžela v obchodných spoločnostiach a družstvách, bol by takúto vôľu prejavil explicitne. Naviac novelizácia ust. § 148a ods. 2 Obč. zák. bola prijatá zákonom č. 509/1991 Zb., teda zákonom prijatým Federálnym zhromaždením ČSFR v rovnaký deň 05.11.1991, ako bol prijatý zákon č. 513/1991 Zb., t. j. Obchodný zákonník, teda nie je možné sa domnievať, že by zákonodarca nemal vedomosť o pripravenej novelizácii základných civilných a obchodno-záväzkových kódexov.
Nakoľko súd nezistil naplnenie predpokladov pre zrušenie BSM za trvania manželstva z dôvodu podľa § 148a ods. 2 Obč. zák., musel návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka úspešná v konaní sa vzdala náhrady trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).