Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23C-34-2024.pdf
PDF · 91.11 KB
Case nature
Subarea
23C/34/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci žalobcu Rímskokatolícka cirkev, farnosť Sliač, so sídlom ČSA 70/19, 962 31 Sliač, IČO: 31 938 841, proti žalovanému UNIFORST, spol. s r.o., so sídlom Sielnica 417, 962 31 Sielnica, IČO: 31 623 727, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 03. 07. 2024 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa činnosti výrubu stromov na lesných pozemkoch evidovaných ako parcely registra „E“, lesné pozemky s parcelným číslom 1431/7 o výmere 360 546 m2 v k.ú. A., Okres B., C. D. na LV č. XXX a povinnosť nenakladať s drevnou hmotou ktorá vznikla a/alebo vznikne výrubom stromov na lesných pozemkoch uvedených vyššie.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že je vlastníkom lesných pozemkov evidovaných ako parcely registra „E“ - lesné pozemky s parcelným číslom 1431/7 o výmere 360 546 m2 v k.ú. A., Okres B., C. D. na LV č. XXX. Dňa 06. 03. 2013 pod č. NZ 13/2013, žalobca uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu na lesné pozemky, ktorá umožňovala žalovanému vykonávať na lesných pozemkoch ťažbu drevnej hmoty, ku ktorej tým získal žalovaný vlastnícke právo. Dňa 29. 01. 2024 žalobca písomne odstúpil od nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný ako nájomca hrubo porušoval povinnosti vyplývajúcej z nájomnej zmluvy. V dňoch 24. 06. 2024 – 26. 06. 2024 vykonal žalovaný na lesných pozemkoch výrub stromov. Následne si bez právneho titulu drevnú hmotu z vyrúbaných stromov prisvojil, naložil na nákladné motorové vozidlá a dopravil na železničnú stanicu Sliač, kde bola drevná hmota –guľatina, uložená na medziskládke. Z medziskádky bola naložená na nákladné autá a odvezená na žalobcovi neznáme miesto. Časť drevnej hmoty bola ešte ku dňu 02. 07. 2024 o16.00 hod. stále na železničnej stanici v Sliači. Bez ohľadu na to, že až do zmeny zápisu v príslušnej evidencii je žalovaný oprávnený vykonať nevyhnutné výruby stromov pre udržanie funkcie lesa, nezískava žalovaný vlastnícke právo k drevnej hmote vypílených stromov. Vlastnícke právo k drevnej hmote z vypílených stromov patrí žalobcovi z dôvodu, že neexistuje žiadny právny titul na základe ktorého, by žalovaný samotným vypílením stromov získal aj vlastnícke právo k veci ako takej. Žalovaný uvedené vykonáva s jediným úmyslom a to s úmyslom, privlastnenia si drevnej hmoty, ktorá mu nepatrí a aby túto mohol scudziť v rozpore s platným právom. Tým žalovaný spôsobuje žalobcovi nezvratnú ujmu. Nakoľko stromy nerastú dni, týždne a ani mesiace, ale desaťročia, ide o ujmu, ktorú nie je možné nahradiť len samotnou prípadnou finančnou reparáciou. Aj keď sa žalobca mieni domáhať nápravy podaním civilnej žaloby, existuje tu nevyhnutnosť bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením, nakoľko konaním žalovaného vzniká nereparovateľná škoda.
3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil listinné dôkazy: Nájomnú zmluvu NZ 13/2013 zo dňa 06. 03. 2013; Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 01. 10. 2013; Dodatok č. 2 k Nájomnej zmluve bez uvedenia dátumu; Odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 29. 01. 2024; fotodokumentáciu uskladneného dreva a výpis z LV č. XXX, okres: B., obec: Sliač, k.ú. A..
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej „CSP“/, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Ak to vyžadujú pomery medzi sporovými stranami, súd môže podľa § 325 ods. 1 CSP nariadiť neodkladné opatrenie z dvoch dôvodov: ak treba bezodkladne upraviť pomery, alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nevyhnutné však je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver, že bez okamžitej (hoci len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Tieto skutočnosti musia vyplývať už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
11. V súlade s ustálenou judikatúrou je pre osvedčenie práva žalobcu, teda pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné, aby osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javili ako pravdepodobné. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže mať v konaní úspech, ak žalobca preukáže danosť práva (tzv. osvedčenie nároku) a to, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe dočasnej úpravy. Zákon teda vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil jednak samotný nárok ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov subjektov dotknutých neodkladným opatrením, keď obidve podmienky musia byť splnené súčasne. Súd pri neodkladných opatreniach rozhoduje spravidla bez vypočutia strán sporu, bez vykonania akýchkoľvek dôkazov; spravidla vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto súd skúma, či navrhovateľ dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách strán sporu a o potrebe neodkladného opatrenia, t. j. aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Účelom neodkladného opatrenia je efektívne riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, pretože sa ním poskytuje strane dočasná ochrana prípadne sa zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy rieši pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do ich vzťahu. Zároveň právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
12. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinnými dôkaznými prostriedkami pripojenými žalobcom k návrhu. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatuje, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha neodkladnej úpravy vzťahov so žalovaným pričom žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa činnosti výrubu stromov na lesných pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu a povinnosť nenakladať s drevnou hmotou, ktorá vznikla a/alebo vznikne výrubom stromov na lesných pozemkoch. Právny vzťah k nehnuteľnostiam – lesným pozemkom, osvedčil žalobca predložením LV č. XXX, podľa ktorého je vlastníkom nehnuteľností ako parcela registra C, č. 1431/7 - lesné pozemky o výmere 360 546 m2 zapísaných na LV č. XXX, obec Sliač, k.ú. A.. Tieto pozemky prenajímal žalovanému na základe Nájomnej zmluvy NZ 13//2013 zo dňa 06. 03. 2013 v znení jej dodatkov č. 1 a 2. Z predloženej nájomnej zmluvy mal súd osvedčené, že žalobca v postavení prenajímateľa prenechal žalovanému ako nájomcovi do nájmu lesné pozemky (v k.ú. A., obec: Sliač o celkovej výmere 36,05 ha uvedených na LV č. XXX) na dobu určitú od 31. 12. 2022. Nájomca bol oprávnený počas doby nájmu na prenajatých pozemkoch hospodáriť a užívať ich ako riadny hospodár obvyklým spôsobom, čím sa rozumie výkon všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre užívateľa lesných pozemkov, najmä zo zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z. a z platného programu starostlivosti o lesy (PSL). Súčasťou obvyklého hospodárenia a užívania je aj speňažovanie finálnych výrobkov získaných nájomcom z prenajatých pozemkov počas doby nájmu. Podľa predloženého Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve NZ 13/2013 zo dňa 06. 03. 2013 sa nájomná doba predĺžila do 31. 12. 2027. Z predloženého odstúpenia od zmluvy zo dňa 29. 01. 2024 mal súd za dokázané, že žalobca z pozície prenajímateľa odstúpil od nájomnej zmluvy z dôvodu podstatného porušovania zmluvných povinností zo strany žalovaného v pozícii nájomcu. Podľa čl. V bodu 1 Zmluvy, bol nájomca povinný obhospodarovať lesné pozemky v súlade s ustanoveniami Zmluvy, podľa čl. V bodu 4 Zmluvy, nájomca bol povinný predkladať odpočet vykonaných prác v bežnom roku do 28. februára nasledujúceho roka, zároveň bol povinný do tejto doby predložiť plán prác na nasledujúci rok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako nájomca vedome a úmyselne opakovane nepredkladal plán prác na nasledujúci rok a tým znemožňoval prenajímateľovi vykonávanie zmluvného oprávnenia výkonu kontroly skutočného stavu voči plánu prác, odstúpil žalobca od nájomnej zmluvy.
13. Navrhovaným neodkladným opatrením mieni zabrániť vypiľovaniu stromov na nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve, pretože týmto konaním spôsobuje žalovaný žalobcovi nezvratnú ujmu a žalobcovi vzniká nereparovateľná škoda, nakoľko stromy nerastú dni, týždne a ani mesiace, ale desaťročia. Ide o ujmu, ktorú nie je možné nahradiť len samotnou prípadnou finančnou reparáciou. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným žalobca odôvodnil konaním žalovaného, ktorý vykonal výrub stromov na lesných pozemkoch a bez právneho titulu si privlastnil drevnú hmotu z vyrúbaných stromov, ktorú prepravil na neznáme miesto. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia explicitne vyplýva, že žalobca nariadením neodkladného opatrenia nemieni docieliť odstránenie obavy z ohrozenia exekúcie, ale jeho snahou je neodkladná úprava jeho vzťahov so žalovaným.
14. Pred posúdením obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd zaoberal otázku aktívnej legitimácie na podanie takéhoto návrhu zo strany žalobcu. V pozícii žalobcu vystupuje Rímskokatolícka cirkev farnosť Sliač v mene ktorej koná p. farár Mgr. Dominik Markoš. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, sú cirkvi právnické osoby. Rímskokatolícka cirkev farnosť Sliač je cirkvou registrovanou Ministerstvom kultúry SR pod IČO: 31 938 841. Podľa § 3 Kán. 515 CIC Kódexu kánonického práva (CIC 2019) – legitímne zriadená farnosť má samým právom právnu subjektivitu. Podľa Kán. 532 – farár zastupuje farnosť vo všetkých právnych záležitostiach podľa normy práva. V zmysle uvedeného je teda zrejmé, že žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel súd k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť, pretože žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a to nevyhnutnosť bezodkladnej dočasnej úpravy jeho práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného ako aj dostatočné odôvodnenie nároku žalobcu. V danom prípade žalobca neosvedčil potrebu požadovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca podaným návrhom neosvedčil, že by sa žalovaný dopúšťal konania, ktorého sa má podľa navrhovaného neodkladného opatrenia zdržať. Predovšetkým z ním označených a predložených dôkazov nevyplynulo, že po odstúpení od nájomnej zmluvy by žalovaný ďalej vykonával výrub stromov a nakladal s drevnou hmotou, ktorá vznikla a/alebo vznikne týmto výrubom. Tieto žalobcom tvrdené
skutočnosti mala preukazovať fotodokumentácia, ktorú žalobca predložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. K predloženej fotodokumentácii súd uvádza, že táto zobrazuje neurčitý pohľad na miesto s lúkou, zeleňou a drevnou hmotou z bližšie neurčiteľného miesta. Zachytáva drevnú hmotu, ktorá je poukladaná na lúke a ploche z bližšie neurčiteľného miesta, ale z tohto dôkazu nie je možné vyvodiť žiadny záver o tom, že sa jedná o drevnú hmotu vyťaženú práve+ žalovaným na lesných pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu a v čase, keď by na to žalovaný už nebol oprávnený, v dôsledku odstúpenia od nájomnej zmluvy zo strany žalobcu. Z vyhotovených fotografií nie je zrejmý čas a miesto ich zhotovenia. Rovnako neosvedčené zostalo aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný v dňoch 24. 06. 2024 –26. 06. 2024 vykonal na lesných pozemkoch výrub stromov, následne si drevnú hmotu z nich získanú bez právneho titulu prisvojil, naložil na nákladné motorové vozidlá a dopravil na železničnú stanicu Sliač, kde bola uložená na medziskládke a z nej naložená a odvezená na žalobcovi neznáme miesto. Fotodokumentácia sama o sebe bez ďalších dôkazov neosvedčuje žalobcom tvrdené konanie žalovaného a preto jej predloženie nie je dostačujúce na vyhovenie návrhu.
16. Skutkové okolnosti v správaní žalovaného súd nemal za osvedčené a zostali len v rovine tvrdenia žalobcu. Z dikcie zákona o neodkladnom opatrení však vyplýva, že potreba úpravy neodkladným opatrením musí byť naliehavá a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu, pretože ochrana neosvedčeného a nedôvodného nároku by bola v rozpore so zmyslom účelom neodkladného opatrenia. Za súčasného stavu, žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením neosvedčil, keďže neosvedčil konkrétne konanie žalovaného, ktoré vyvoláva dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca v tomto smere argumentuje všeobecne a hypoteticky, ale dôvodným spôsobom neosvedčil, že došlo alebo dochádza k popísanému konaniu žalovaného tým spôsobom, ktorý by odôvodňoval potrebu dočasnej bezodkladnej úpravy pomerov vo forme súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Dôkazné bremeno osvedčenia pritom spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Avšak najzákladnejšie skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov, musia byť osvedčené, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
17. Žalobca odôvodňoval hrozbu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy aj prípadným vznikom škody alebo inej nenapraviteľnej ujmy. Neodkladné opatrenie je opodstatnené spravidla vtedy, ak navrhovateľovi reálne hrozí vznik škody alebo ujmy, prípadne jej rozšírenie, a to do takej miery, že by čakanie na konečnú súdnu ochranu v podobe rozhodnutia vo veci samej bolo nedostačujúce. Súd už vyššie uzavrel, že žalobca neosvedčil konanie žalovaného, ktoré by vyžadovalo nevyhnutnú ingerenciu súdu v podobe neodkladného opatrenia, preto nemožno ustáliť, že takýmto konaním žalovaného hrozí reálny vznik škody. Nedostatok v dôvodoch pre vydanie neodkladného opatrenia spočíva aj v tom, že žalobca musí preukázať nielen objektívnu možnosť a zákonnosť ochrany jeho práva, ale aj dôvodnosť zásahu do práv inej osoby, teda žalovaného. Súd má za to, že právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
18. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a listinné dôkazy predložené žalobcom dospel k záveru, že žalobca neosvedčil neodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia v ním navrhovanom znení a preto jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods. 1 CSP zamietol.
19. Súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku vo veci samej a zisťovať konkrétne skutkové okolnosti spornej veci. Úlohou súdu nie je ani vykonávať plnohodnotné dokazovanie. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia skúma len to, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípad zistené nebolo. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nijakým spôsobom neprejudikuje prípadné rozhodnutie vo veci samej. Zamietnutie uvedeného návrhu v danom prípade znamená len to, že súd v danom prípade nemal preukázané, že pomery strán je potrebné riešiť formou neodkladného opatrenia. Záverom súd dodáva, že neuniklo jeho pozornosti, že žalobca sa pri definovaní nehnuteľností - lesných pozemkov zmieňoval v návrhu ako o parcelách registra „E“, pričom správne označenie v zmysle LV č. XXX, k.ú. A., sú parcely registra „C“, čo považoval súd za zrejmú nesprávnosť v písaní, ktorá nemala vplyv na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení.
20. Súd berúc do úvahy neľahkú dôkaznú situáciu navrhovateľa neodkladného opatrenia, dáva žalobcovi do pozornosti znenie § 62 a nasl. Zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému, ktorému síce vznikol nárok na náhradu trov konania, nárok na ich náhradu v súvislosti s týmto konaním nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli, pretože súd so žalovaným doposiaľ nekonal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.