Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-219-2013.pdf
PDF · 91.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/219/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.12.2013 vo Zvolene v trestnej veci obžalovanej D. H., stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,3 písm. b/ Tr. zákona a iné, takto
rozhodol:
obžalovaná D. H., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom E. G., t.č. E. G. XX, okres H., t.č. COR centrum G.,
je v i n n á,
že
v období od dňa 23.09.2009 do súčasnosti, v E. G., okres H. a na iných miestach napriek tomu, že bola rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 5P/117/2009-81 zo dňa 14.09.2009, právoplatným dňa 22.09.2009, zaviazaná prispievať na výživu maloletých detí H., Z., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, sumou 30,- € mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca a následne rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene, č.k. 7P/99/2011-35 zo dňa 20.06.2012, právoplatným dňa 11.07.2012, zaviazaná prispievať na výživu maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 30,- € a maloletej D. H., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 30,- €, t.j. spolu 60,- €, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca S. H., nar. XX.XX.XXXX, sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje maloleté deti, pričom počas celej doby neplnenia vyživovacej povinnosti je od 19.01.2009 do súčasnosti v evidencii príslušného úradu práce ako uchádzačka o zamestnanie, doposiaľ nepožiadala o vyplácanie dávky v hmotnej núdzi, čím si sama privodila stav bez hmotného zabezpečenia, vyjmúc obdobie od 12.10.2009 do 20.11.2009, od 27.08.2010 do 08.10.2010 a od 06.09.2011 do 11.10.2011, kedy bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici I. L., od 16.04.2012 do 06.06.2012, od 21.02.2013 do 19.03.2013 a od 25.06.2013 do 29.08.2013, kedy bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici E., pričom v súčasnosti je od 01.10.2013 hospitalizovaná na dobrovoľnom pobyte v zariadení COR centrum n.o. G., čím jej vznikol dlh na výživnom,
- za obdobie od 23.09.2009 do 01.10.2013, k rukám S. H., nar. 14.06.1979, trvale bytom E. G. XX, Q. H., vo výške 2.400,- €,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr.zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím ust. § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2,3,8 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 / šesť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné : k rukám S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XX, okres H. podľa svojich možností a schopností.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanej ukladá ochranné liečenie psychiatrické.
Podľa § 74 ods. 1,2 Tr. zákona ochranné liečenie psychiatrické sa vykoná ústavnou formou a potrvá kým to vyžaduje jeho účel.
odôvodnenie:
Dňa 04. 11. 2013 prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene podal na tunajší súd obžalobu na tom skutkovom základe, že v období od dňa 23.09.2009 do súčasnosti, v E. G.J., Q. H. a na iných miestach napriek tomu, že bola rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 5P/117/2009-81 zo dňa 14.09.2009, právoplatným dňa 22.09.2009, zaviazaná prispievať na výživu maloletých detí H., Z., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, sumou 30,- € mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca a následne rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene, č.k. 7P/99/2011-35 zo dňa 20.06.2012, právoplatným dňa 11.07.2012, zaviazaná prispievať na výživu maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 30,- € a maloletej D. H., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 30,- €, t.j. spolu 60,- €, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca S. H., nar. XX.XX.XXXX, sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje maloleté deti, pričom počas celej doby neplnenia vyživovacej povinnosti je od 19.01.2009 do súčasnosti v evidencii príslušného úradu práce ako uchádzačka o zamestnanie, doposiaľ nepožiadala o vyplácanie dávky v hmotnej núdzi, čím si sama privodila stav bez hmotného zabezpečenia, vyjmúc obdobie od 12.10.2009 do 20.11.2009, od 27.08.2010 do 08.10.2010 a od 06.09.2011 do 11.10.2011, kedy bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici I. L., od 16.04.2012 do 06.06.2012, od 21.02.2013 do 19.03.2013 a od 25.06.2013 do 29.08.2013, kedy bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici E., pričom v súčasnosti je od 01.10.2013 hospitalizovaná na dobrovoľnom pobyte v zariadení COR centrum n.o. G., čím jej vznikol dlh na výživnom, za obdobie od 23.09.2009 do 01.10.2013, k rukám S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XX, okres H., vo výške 2.400,- €.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinná, ktoré súd uznesením prijal a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom treste, výške zameškaného výživného a o ochrannom opatrení. Výsluchom obžalovanej súd zistil, že táto nepopiera výšku zameškaného výživného, tak ako sa jej obžalobou kladie za vinu. Výživné neplatila, pretože nemala peniaze. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy a to rozsudok Okresného súdu Zvolen 7P/99/2011, rozsudok okresného súdu Zvolen 5P/117/2009, rodné listy detí, výzva na zaplatenie podlžností na výživnom zo dňa 10. 07. 2013, správy psychiatrických nemocníc, znalecký posudok na obžalovanú vypracovaný MUDr. Petrom Vážnym a MUDr. Tiborom Ďurianom zo dňa 01. 10. 2013, znalecký posudok vypracovaný PhDr. Jindřichom Cupákom, odpis z registra trestov obžalovanej, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Z rozsudku Okresného súdu Zvolen 5P/117/2009 zo dňa 14. 09. 2009, právoplatného dňa 22. 09. 2009 vyplýva , že maloleté deti Z. a D. H. sa zverujú do osobnej starostlivosti otca a matka, D. H. je povinná prispievať na výživu maloletých detí sumou po 30,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, t.j. spolu 60 Eur mesačná vždy do 20 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7P/99/2011 zo dňa 20. 06. 2012, právoplatného dňa 11. 07. 2012 vyplýva, že maloleté deti na čas po rozvode manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti S. H. a D. H. je povinná prispievať na výživu maloletej Z. H. sumou 30,- mesačne a na výživu maloletej D. H. sumou 30,- eur mesačne splatných vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred do rúk S. H..
Z výzvy na zaplatenie podlžnosti na výživnom vyplýva, že dňa 10. 07. 2013 bola obžalovaná cestou OR PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície oboznámená s výškou aktuálneho zameškaného výživného a vyzvaná, aby toto vo výške 2 700,- Eur za obdobie od 22. 09. 2009 do 10. 07. 2013 uhradila k rukám otca maloletých detí a to v lehote 7 dní. Zo správy psychiatrickej ambulancie Hont Medik, s.r.o., v H. bolo oznámené, že obž. D. H. je psychiatricky liečená od 26. 08. 2006, posledne bola na tamojšej ambulancii na kontrolnom psychiatrickom vyšetrení dňa 28. 05. 2013, od ktorého dátumu údajne zmenila psychiatrickú ambulanciu, na ktorej je liečená údajne niekde vo Zvolene, pričom táto bola opakovane ústavne psychiatricky liečená vrátane ústavnej liečby v odbornom liečebnom ústave psychiatrickom, n. o. K. E. (od 21. 04. 2009 do 03. 06. 2009, ústavnej liečby v Psychiatrickej nemocnici I. L. ( od 12. 10. 2008 do 20. 11. 2009, od 27. 08. 2010 do 08. 10. 2010, od 06. 09. 2011 do 11. 10. 2011) a liečby v Psychiatrickej nemocnici E. (od 16. 04. 2012 do 06. 06. 2012 a od 21. 02. 2013 do 19. 03. 2013) Z lekárskej správy MUDr. Eduarda Gemzu zo dňa 18. 09. 2013 vyplýva, že obžalovaná je pacientkou uvedenej ambulancie od 13. 06. 2013, v minulosti bola liečená pre zneužívanie alkoholu a pre duševnú poruchu. Podľa dostupných údajov bola doterajšie liečba nedostatočná a teda aj neefektívna. Zo správy psychiatrickej nemocnice E. zo dňa 20. 09. 2013 vyplýva, že D. H. bola v tamojšej nemocnici hospitalizovaná trikrát a to v období od 16. 04. 2012 do 06. 06. 2012, od 21. 02. 2013 do 19. 03. 2013 a od 25. 06. 2013 do 29. 08. 2013. Menová počas hospitalizácia nemohla pracovať s finančným príjmom. Zo správy Psychiatrickej nemocnice I. L. zo dňa 20. 09. 2013 vyplýva, že D. H. bola v tamojšej psychiatrickej nemocnici hospitalizovaná trikrát a to od 12. 10. 2009 do 20. 11. 2009, od 27. 08. 2010 do 08. 10. 2010 a to 06. 09. 2011 do 11. 10. 2011. Počas hospitalizácie pacienti nepracujú, sú práceneschopní. Zo správy Odborného liečebného ústavu psychiatrického, n. o., K. E. zo dňa 20. 09. 2013 vyplýva, že D. H. nastúpila liečenie v tamojšom ústave dňa 21. 04. 2009. Prepustená bola dňa 03. 06. 2009. Pacientka ukončila liečbu predčasne, ako dôvod uvádzala rodinné problém. Pacienti počas liečby nepracujú a teda nemajú príjem z pracovnej činnosti. Zo správy COR centrum, n. o. v G. bolo oznámené, D. H. nastúpila do uvedeného dňa 01. 10. 2013 ako na dobrovoľný pobyt na základe doporučenia odborného lekára, pričom predpokladaná dĺžka pobytu je 12 mesiacov. Klient môže počas pobytu pracovať len po ukončení jednotlivých fáz resocializačného procesu. Predpoklad je cca po 8 mesiacoch. Zo znaleckého posudku MUDr. Petra Vážneho a MUDr. Tibora Ďuriana zo dňa 01. 10. 2013 o.i. vyplýva, že obžalovaná chápe zmysel trestného konania v predmetnej veci a schopnosť rozpoznať závažnosť svojho konania pre spoločnosť mala nepodstatne znížené, ovládacie schopnosti mala podstatne znížené. Znalci odporúčali nariadiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ktoré zaiste zohľadní aj syndróm závislosti na alkohole, nakoľko pobyt obvinenej na slobode bez adekvátneho liečenia by mohol byť pre spoločnosť nebezpečný ( sebapoškodenie, pokračovanie v protiprávnom konaní) Z doterajšieho priebehu viacpočetných psychiatrických hospitalizácií i dlhodobej ambulantnej psychiatrickej liečby vyplýva, že schopnosť systematicky vykonávať prácu v zamestnaní je veľmi slabá, z toho vyplýva aj možnosť príjmu. Zo znaleckého psychologického posudku PhDr. Jindřicha Cupáka č. 49/2013 zo dňa 21. 10. 2013 vyplýva, že vzhľadom na osobnosť obžalovanej trest odňatia slobody neumožňuje predpokladať, že by prípadný trest odňatia slobody zaistil nápravu a nemohol by splniť výchovný účel. Z doterajšieho priebehu liečebného procesu nemožno predpokladať, že by mohla bez úspešnej liečby vykonávať prácu s pravidelným príjmom.
V registri trestov obžalovaná nemá žiadny záznam. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaná nebola nikdy priestupkovo riešená. Z tabuliek výživného vyplýva, že od roku 2009 (od októbra 2009) až do septembra roku 2013 obžalovaná neplatila k rukám otca maloletých detí výživné vôbec.
Obžalovaná tým, že si neplnila vyživovaciu povinnosť a neprejavovala dostatočný záujem o nájdenie si zamestnania a tiež tým, že aj keď mala finančné prostriedky si túto povinnosť neplnila, naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zákona, nakoľko takýto čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, pričom takto konala úmyselne, nakoľko vedela, že svojím konaním môže porušiť zákona a bola s tým uzrozumená. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, súd uznal obžalovanú za vinnú v zmysle podanej obžaloby z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona. Za tento trestný čin zákon ustanovuje trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Obžalovanej poľahčovalo, že pred spáchaním skutku viedla riadny život (čo vyplýva z registra trestov bez záznamov a z výpisu z evidencie priestupkov), na čo súd prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. j) Trestného zákona a poľahčovalo jej aj učinené vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, na čo súd prihliadol ako na priznanie obžalovanej a teda ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Na strane druhej obžalovanej nič nepriťažovalo, teda súd v pomeroch obžalovanej, ako aj v jej postoji k prejednávanej veci nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť. V danom prípade tak nastala prevaha poľahčujúcich okolností. Avšak tieto v súhrne vytvorili predpoklad i pre aplikáciu ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, keď základnú trestnú sadzbu podľa Trestného zákona za uvedený trestný čin považoval za neprimerane prísnu. Súd tak viazaný ustanovením § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona obžalovanej mimoriadne znížil ukladaný trest pod samú spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona a uložil trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov. Vzhľadom na predchádzajúci život obžalovanej, pomery na jej strane a tiež vzhľadom na charakter trestného činu, jeho závažnosť a nebezpečnosť pre spoločnosť, rozhodol, že tento podmienečne odkladá a zároveň podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. V skúšobnej dobe obžalovanej zároveň uložil povinnosť zaplatiť k rukám otca detí , S. H., zameškané výživné podľa svojich možností a schopností. Osobitnú pozornosť venoval súd otázke potreby uloženia ochranného opatrenia. Z oboznámených listinných dôkazov, predovšetkým zo znaleckého posudku a správ jednotlivých psychiatrických nemocníc vyplýva záver, že obžalovaná bola už sedemkrát liečená ako zo závislosti na alkohole, bola liečená i na depresiu, pričom takéto liečenie spravidla nikdy netrvalo dlhšie ako dva mesiace, potom ho obžalovaná z vlastného rozhodnutia ukončila. I v súčasnosti je obžalovaná psychiatricky liečená ambulantnou formou. Na hlavnom pojednávaní súd o.i. zistil i tú skutočnosť, že aj na hlavné pojednávanie bola predvedená z resocializačného centra. Pri výsluchu obžalovaná uviedla, že v resocializačnom centre je dobrovoľne, je tam asi mesiac, ale zostať tam nechce, uvedené chce opustiť bez uvedenia bližšieho dôvodu, nevedela prečo. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaná svoju liečbu takto predčasne sama ukončila už niekoľkokrát, pričom argumentovala rodinnými dôvodmi. V súčasnosti je liečená na depresiu, ako i zo závislosti na alkohole, pričom každý deň užíva i medikamentóznu liečbu. Aké lieky obžalovaná pravidelne užíva, ona sama uviesť nevedela, nakoľko tieto jej pravidelne podáva terapeut. V čase, keď v liečebnom zariadení umiestnená nebola, bola ambulantne liečená u psychiatra, pričom taktiež každý deň užívala lieky. Na otázku samosudkyne uviedla, že i počas trvania tejto medikamentóznej liečby požívala alkohol, a to takmer každý deň. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na predložené lekárske správy a výsluch obžalovanej súd dospel k záveru, že obžalovaná trpí závažnými psychickými problémami so závislosťou na alkohole a zároveň depresiami. Je potrebné, aby liečba u obžalovanej prebehla čo najskôr, intenzívne a pod osobitným odborným dohľadom, nakoľko obžalovaná sama potrebu liečby zľahčuje a je iluzórne očakávať, že by sama dodržiavala taký terapeutický režim, aby ambulantné liečenie bola postačujúce. O tejto skutočnosti svedčia najmä tie okolnosti, že obžalovaná sama nevie, aké lieky užíva, pravidelne na ne požíva alkohol, k psychiatrovi sa dostavuje nepravidelne. Mimoriadne negatívne vyznieva tá skutočnosť, že hoci má obžalovaná len 32 rokov, liečbu závislosti a depresie absolvovala neúspešne už sedemkrát, pričom vo väčšine prípadov túto sama z vlastného rozhodnutia predčasne ukončila a to i bez uvedenia dôvodu. Z uvedeného zistenia vyplýva záver súdu o nutnosti uloženia ochranného liečenia a to ústavnou formou, nakoľko je evidentné, že doterajšia liečba či prípadná ambulantná liečba sú neefektívne a zjavne bez výsledku. Je nutné zdôrazniť, že bez odborného intenzívneho psychiatrického liečenia, obžalovaná zrejme nebude schopná riadne vykonávať akúkoľvek prácu a zaradiť sa tak do plnohodnotného produktívneho života. Súd však zdôrazňuje, že v zmysle zákona ochranné liečenie potrvá pokiaľ to bude vyžadovať jeho účel. Priebeh ochranného ústavného liečenia a potrebu jeho ďalšieho trvanie bude súd sledovať a skúmať. Na základe priebežne zistených skutočností a lekárskych správ súd rozhoduje o prepustení z ochranného liečenia, respektíve o zmene formy, akou sa realizuje. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol podľa § 73 ods. 2 Trestného zákona i o uložení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou (§ 74 ods. 1, 2 Tr. zákona).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.