Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/56/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľky: N. Š., A.. XX.XX.XXXX, S. W. N. J.. X, W., zast. JUDr. Margitou Kováčovou, advokátkou so sídlom Žilinská 20, Bratislava, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku v sume 2.505,87 eur a bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie v sume 1.314,48 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh v časti nároku na zaplatenie straty na zárobku v sume 2.505,87 eur so 6% ročným úrokom od 21.09.2005 do zaplatenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.03.2008 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala zaplatenia náhrady straty na zárobku v sume 2.505,87 eur (75.492,-Sk) a náhrady škody za trvalé poškodenie zdravia vo výške 66.387,84 eur (2.000 000,-Sk) s príslušenstvom a trovami konania.

Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že dňa 3.4.2004 utrpela úraz ľavej nohy. Ošetrená bola zamestnancom odporcu P.. G. P., na pohotovostnej službe chirurgickej ambulancie. Ošetrujúci lekár P.. G. P. vyhodnotil RTG snímku jej ľavej nohy ako odštiepenie kosti bez prítomnosti zlomeniny. Nohu jej v ambulancii zafixovali dlahou, následne bola prepustená do domáceho ošetrenia s tým, že sa má do 5 dní prihlásiť u svojho obvodného chirurga P.. T. I.. Na kontrole u tohto lekára nedošlo k žiadnej zmene, objednal ju na kontrolu za 10 dní. Po 10 dňoch, t.j. 19.4.2004, kedy jej bola opätovne urobená snímka ľavej nohy, jej bolo oznámené, že nejde o odštiepenie kosti, ale o komplikovanú zlomeninu ľavej nohy. Následne jej bola nohá daná do sadry. Po odňatí sadry jej bola naordinovaná rehabilitácia, ktorá však neprebehla úspešne. Lekárom sa nepodarilo napraviť nohu tak, aby nepociťovala v tejto nohe bolesti, nekrívala, a aby ju bežná fyzická aktivita nevysilovala. Z dôvodu nesprávne určenej diagnózy, a nesprávne zvolenej liečby, bola Sociálnou poisťovňou uznaná odo dňa 23.03.2005 za invalidnú, nakoľko jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Následky nesprávne určenej diagnózy boli príčinou jej dlhodobej práceneschopnosti, odchodu do invalidného dôchodku, hendikepu krívania, obmedzenia aktivít v rodinnom a súkromnom živote, čo navrhovateľku poznačilo aj v duševnom živote. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti v období od 5.4.2004 do 22.3.2005, jej takto vznikla škoda v strate na zárobku vo výške 2.505,87 eur.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 25.09.2013, súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľkou, konanie v časti o zaplatenie sumy 66.387,854 eur titulom náhrady škody za trvalé poškodenie zdravia zastavil.

Podaním doručeným súdu dňa 15.10.2013, navrhovateľka rozšírila svoj návrh o uplatnenie nároku náhrady za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie.

Zostávajúcim predmetom sporu, o ktorom súd ďalej koná a rozhoduje je tak nárok navrhovateľa na zaplatenie straty na zárobku v sume 2.505,87 eur so 6% ročným úrokom zo sumy 2.505,87 eur počnúc dňom 21.09.2005 a nárok na zaplatenie sumy 1.314,48 eur za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že P.. P. diagnostikoval z vykonaného rtg. snímku zlomeninu priehlavkovej kosti a určil liečbu nasadením sádrovej dlahy. Navrhovateľka bola poučená o ďalšom postupe liečby štandardným spôsobom, t.j. bol objasnený liečebný režim, bola odporučená na kontrolné vyšetrenie u rajónneho chirurga za účelom ďalšieho sledovania a liečby. Štandardná konzervatívna liečba nasadená P.. P.Ý. pokračovala 5 mesiacov, bez náznaku úvahy o jeho prípadnej zmene na základe klinických a rtg. vyšetrení následne navštevovaných lekárov. Až P.. Ž. dňa 16.9.2004 diagnostikoval odlišnú diagnózu na základe ním vykonaného rtg. vyšetrenia, a to zlomeninu inej kosti - prostrednej klinovitej kosti ľavej nohy, napriek tomu, že navrhovateľka bola v ošetrení niekoľkých odborníkov postupne po sebe v rôznych zdravotníckych zariadeniach. P.. P. ošetril navrhovateľku len raz, a to dňa 8.4.2004, potom už bola v lekárskej starostlivosti iných lekárov, ktorí mohli zareagovať a navrhnúť navrhovateľke na zváženie iný, než zvolený konzervatívny spôsob liečby. Napríklad aj operatívny. P.. P.Ý. zvolený postup bol "lege artis", t.j. v súlade s platnými právnymi predpismi a medicínskymi zásadami. Nie je teda splnený predpoklad vzniku zavinenia, ani len z nedbanlivosti, preto odporca za škodu nezodpovedá.

Podaním doručeným súdu dňa 28.05.2013 odporca vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že je potrebné aplikovať , podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade k ošetreniu navrhovateľky a vytýkanému nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti došlo dňa 8.4.2004, potom už bola v starostlivosti iných lekárov. K ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky došlo dňa 23.03.2005, kedy bola navrhovateľka uznaná invalidnou. O škode ako i o osobe škodcu teda navrhovateľka vedela už 23.3.2005. Žalobný návrh bol na súd podaný až 11.03.2008.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä návrh vrátanie príloh, lekárskymi správami, predsúdnou korešpondenciou účastníkov konania, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, výsluchom navrhovateľky, prednesom splnomocnenej zástupkyne odporcu, ako aj ostatnými listinami založenými v spise, a dospel k záveru, že v danom prípade je účelné použitie , a rozhodol o časti prejednávanej veci, a to o nároku na zaplatenie straty na zárobku v sume 2.505,87 eur.

Úspešné (dôvodné) vznesenie námietky premlčania bráni priznaniu nároku súdom, t.j. má za následok, že premlčané právo nemožno priznať.

Pred vecným posúdením nároku navrhovateľky súd skúmal opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania nároku na náhradu straty na zárobku, a dospel k záveru, že námietka premlčania odporcu je dôvodná.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa , strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ustanovenie je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej plynutia. Zákon tu rozlišuje medzi dvoma druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu ( ) a tzv. objektívnu premlčaciu doba ( ).

Ustanovenie upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na náhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatňuje vo vzťahu k ustanoveniam a nasl. , ale aj vo vzťahu k tým ustanoveniam , ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov (napr. a a pod.).

Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

Právo na náhradu škody sa podľa premlčí v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený: a) dozvie o škode (nielen o tom, že mu škoda vznikla, ale aj o tom, aký je rozsah škody) a b) dozvie o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá.

Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde (Ro NS ČR z 30. 4. 2002, sp. zn. ). O osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu, sa poškodený dozvie, akonáhle získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu.

Z listín predložených navrhovateľkou súd zistil, že navrhovateľka sa o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu dozvedela najneskôr dňa 24.10.2004, ktorým dňom je datovaná jej písomná sťažnosť na P.. P. vo veci nespokojnosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti na pohotovostnej službe chirurgickej ambulancie v súvislosti so zlomeninou nohy, ktorú navrhovateľka adresovala Fakultnej nemocnici s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava - Petržalka.

Navrhovateľka si uplatnila nárok na stratu na zárobku za obdobie jej práceneschopnosti, t.j. od 5.4.2004 do 22.03.2005. Pokiaľ teda ide o moment nadobudnutia vedomosti o škode (jej druhu a rozsahu), súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že týmto momentom bol deň 23.3.2005, kedy skončila jej dlhodobá práceneschopnosť, nakoľko jej Sociálna poisťovňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX priznala nárok na invalidný dôchodok. Od tohto dňa si navrhovateľka mohla škodu v strate na zárobku objektívne vyčísliť v peniazoch, a nárok si uplatniť na súde.

Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody navrhovateľke s poukazom na vyššie uvedené začala plynúť dňa 23.03.2005 a uplynula dňom 23.03.2007.

Čo sa týka objektívnej premlčacej doby ( ), tá začala plynúť dňom škodovej udalosti, teda 3.4.2004 a uplynula dňa 03.04.2007.

Navrhovateľka podala návrh na súd dňa 11.03.2008, teda po uplynutí tak objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby, preto súd vzhľadom na námietku premlčania nárok na náhradu straty na zárobku navrhovateľke nepriznal, a návrh v tejto časti čiastočným rozsudkom zamietol.

Podľa rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vyššie citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O zvyšku uplatneného nároku, teda o nároku na náhradu za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.