Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-364-2013.pdf
PDF · 131.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/364/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanej: M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XXX, XXX XX S. D. H., účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK Stropkov, Nám. SNP 7 o zaplatenie 553,61 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 486,61 eur s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 12. 08. 2011 až do dňa zaplatenia, a to všetko jej povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 30,- eur splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu začínajúc dňom 01. 01. 2014 pod následkami straty výhody splátok.
Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.
Súd zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 25,01 eur k rukám žalobcu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd zaväzuje žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 58,58 eur k rukám jeho právneho zástupcu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 553,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy od 12.8.2011 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu Zmluvu č. A5155581, Zmluvu č. A1483401, Zmluvu č. A5155522, Zmluvu č. A5185536, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 4 ks SIM kariet, ktoré umožňujú žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzatvorení Zmluvy č. A5185536 sa dohodol so žalovanou, že počas doby platnosti dodatku k zmluve č. A5185536 má žalovaná nárok na poskytnutie benefitu „Majster paušál za 1 euro“ na služby využívané prostredníctvom pridelených SIM kariet, (čl. 1 dodatku). Žalovaná sa zaviazala, že zotrvá v zmluvnom vzťahu podľa čl. 5, v opačnom prípade je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu podľa článku 6, t.j. vo výške 67,00 eur za účastnícky program. Tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie 2011/01 - 2011/03 porušila zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve č. A5185536 časť následky neplnenia si zmluvných povinností a je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za účastnícky program vo výške 67,00 eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 28.07.2011 oznámil
žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote a následne v zmysle Článku. 4 Všeobecných podmienok ukončil platnosť Zmlúv č. A5155581, č. A1483401, č. A5155522, č. A5185536. Po zaslaní Pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 7,00 eur odpísaná a preto si ju žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami Článok II, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 12.08.2011. Žalobcova pohľadávka voči žalovanej ku dňu podania tejto žaloby pozostáva z neuhradených služieb vo výške 486,61 eur a z nároku na doplatenie zmluvnej pokuty za účastnícky program vo výške 67,00 eur t.j. celkom sumu 553,61 eur.
Žalovaná uviedla, že vzhľadom k pravdivosti tvrdení uvedených v žalobe súhlasí so žalobou žalobcu, avšak vzhľadom k svojej situácii, keďže je nezamestnaná, by chcela, aby jej súd povolil uhradiť uplatnenú pohľadávku v mesačných splátkach po 30 eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o pripojení č. A1483401 zo dňa 24.9.2004, zmluvou o pripojení č. A5185536 zo dňa 8.9.2010 a dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 8.9.2010, zmluvou o pripojení č. A5155522 zo dňa 17.8.2010, zmluvou o pripojení č. A5155581 zo dňa 17.8.2010, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., účinnými od 01.10.2006, pokusom o pokonávku zo dňa 28.7.2011, faktúrou č. 8044835943, faktúrou č. 8044835944, faktúrou č. 8541636230, faktúrou č. 8541636231, faktúrou č. 8542165925, faktúrou č. 8045380920, faktúrou č. 1009006312, faktúrou č. 8045380921, faktúrou č. 8542165926, faktúrou č. 2105524607, faktúrou č. 2105523762, faktúrou č. 2105455728, faktúrou č. 2105524192, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa 23.5.2013, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 14.11.2013, výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o pripojení č. A1483401 zo dňa 24.9.2004 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Paušál 60 a služby Podrobný rozpis hovorov/SMS, CLIP, Obrazové správy, Reklamné správy.
Zo zmluvy o pripojení č. A5185536 zo dňa 8.9.2010 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Majster Paušál za 1 euro a služby CLIP, CLIR, Blokovanie hovorov na ATX nad 1,- eur, Blokovanie hovorov na ATX do 1,- eur, Roaming - bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu.
Z Dodatku k zmluve o pripojení č. A5185536 zo dňa 8.9.2010 vyplýva, že predmetom tohto dodatku je dohoda strán o podmienkach využívania Majster paušálu za 1 euro účastníkom, a to prostredníctvom SIM karty s prideleným telefónnym číslom uvedeným v záhlaví tohto Dodatku. V bode 6 Dodatku je uvedené, že v prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 5 (najmä no nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku mať nepretržite aktivovaný stanovený účastnícky program, nezotrvanie v zmluvnom vzťahu, žiadosť o ukončenie zmluvného vzťahu), je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 67,- eur, pokiaľ nie je nižšie výslovne uvedené inak. Právo na zmluvnú pokutu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude povinný Účastník zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti“.
Zo zmluvy o pripojení č. A5155522 zo dňa 17.8.2010 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom
zmluvy bol účastnícky program Internet na doma Štart a služby Blokovanie hovorov na ATX nad 1,- eur, Blokovanie hovorov na ATX do 1,- eur.
Zo zmluvy o pripojení č. A5155581 zo dňa 17.8.2010 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Domáca linka a služby Blokovanie hovorov na ATX nad 1,- eur, Blokovanie hovorov na ATX do 1,- eur.
Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 28.7.2011 vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby. Pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie 01/2011 až 07/2011 v sume 493,61 eur a zároveň, že je povinná z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetného dodatku k zmluve o pripojení a zmluvy o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 515,- eur. Pohľadávku žiadal uhradiť najneskôr do 11.8.2011.
Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry, a to faktúru č. 8044835943 zo dňa 11.1.2011 na sumu 367,04 eur s dátumom splatnosti do 25.1.2011, faktúru č. 8044835944 zo dňa 11.1.2011 na sumu 37,56 eur s dátumom splatnosti do 25.1.2011, faktúru č. 8541636230 zo dňa 11.1.2011 na sumu 9,98 eur s dátumom splatnosti do 25.1.2011, faktúru č. 8541636231 zo dňa 11.1.2011 na sumu 1,00 eur s dátumom splatnosti do 25.1.2011, faktúru č. 8542165925 zo dňa 9.2.2011 na sumu 9,98 eur s dátumom splatnosti do 23.2.2011, faktúru č. 8045380920 zo dňa 9.2.2011 na sumu 6,00 eur s dátumom splatnosti do 23.2.2011, faktúru č. 1009006312 zo dňa 9.2.2011 na sumu 2,33 eur s dátumom splatnosti do 23.2.2011, faktúru č. 8045380921 zo dňa 9.2.2011 na sumu 35,20 eur s dátumom splatnosti do 23.2.2011, faktúru č. 8542165926 zo dňa 9.2.2011 na sumu 1,00 eur s dátumom splatnosti do 23.2.2011, faktúru č. 2105524607 zo dňa 15.3.2011 na sumu 3,98 eur s dátumom splatnosti do 29.3.2011, faktúru č. 2105523762 zo dňa 15.3.2011 na sumu 3,98 eur s dátumom splatnosti do 29.3.2011, faktúru č. 2105455728 zo dňa 15.3.2011 na sumu 5,58 eur s dátumom splatnosti do 29.3.2011, faktúru č. 2105524192 zo dňa 15.3.2011 na sumu 3,98 eur s dátumom splatnosti do 29.3.2011, .
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je toho času nezamestnaná, od 01. 01. 2014 by sa mala odsťahovať do Čiech, kde by mala pracovať cez pracovnú agentúru a nevie, kde bude bývať. Vyživovaciu povinnosť má k trom deťom, býva v rodinnom dome.
Vedľajší účastník na strane žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu pozostáva z dvoch samostatných nárokov, konkrétne z nároku na sumu 486,61 eur za nezaplatené elektronické komunikačné služby a sumu 67,00 eur titulom zmluvnej pokuty. Vedľajší účastník nenamieta samostatný uplatnený nárok žalobcu vo výške 486,61 eur s príslušenstvom za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Namieta opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty a do konania vstupuje iba ohľadom samostatného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Oba uplatnené nároky sú nárokmi z odlišných právnych vzťahov a môžu byť predmetom aj samostatných žalôb, nie sú na sebe závislé. Vedľajší účastník nezistil porušenie spotrebiteľských práv pri uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie elektronických komunikačných služieb, preto v tejto časti žaloby o tomto samostatnom nároku nemá záujem vystupovať, ani pôsobiť na podporu žalovaného. Žalovaný by teda mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej a nezmenenej výške za akékoľvek porušenie svojich povinností v zmysle zmluvného vzťahu so žalobcom. Takáto zmluvná pokuta má nežiaduci rozmer, je neobhájiteľná a neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Je podstatné a rozhodujúce, že nami napádaná zmluvný podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Obdobná zmluvná pokuta bola ako neprijateľná judikovaná aj v rozsudku OS Prešov sp. zn. 17C 112/2010 zo 16.8.2010, v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 18Co 136/2010 ž 9.5.2011. Proti rozsudku KS Prešov z 9. 5. 2011 sp.zn. 18Co/136/2010 podal žalobca dovolanie, ktoré však podaním z 13. 2. 2012 doručenom súdu 16. 2. 2012 vzal v celom rozsahu späť. O späťvzatí rozhodol Najvyšší súd SR svojim uznesením z 28. 5. 2012 sp.zn. 4Cdo 196/2011, ktorým dovolacie konanie zastavil. Z pohľadu vedľajšieho účastníka má späťvzatie dovolania žalobcom svoju výpovednú hodnotu. Vedľajší účastník poukázal aj na ďalšie
rozhodnutia súdov. Vzhľadom k uvedeným právoplatným rozsudkom žalobca s poukazom na § 53a ods. 1 OZ je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Citované právoplatné rozsudky predstavujú pre žalobcu zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky a zároveň zákonnú prekážku pre súd priznať žalobcovi plnenie z takejto absolútne neplatnej zmluvnej podmienky.
Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).
Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.5 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania, ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. ( ďalej len „Všeobecné podmienky“ ) spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.
V zmysle bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko a súčasne vysporiadať všetky svoje ostatné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.
Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade s príslušnou zmluvou alebo jej dodatkom, zákonom a Všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.
V zmysle bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.
Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Ku dňu 12.8.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,50% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 9,50% ročne.
Ako vyplýva z § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Z § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv s dodatkami, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu ako spotrebiteľskú zmluvu vyhodnotil aj zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 24.9.2004, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie
účinné od 1.4.2004). Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvy o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 8.9.2010, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no táto sumy za tieto služby tak, ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 486,61 eur je opodstatnený.
Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý jej žalobca v pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu, a to vo výške 9,50 % ročne.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovanej, ktorá je toho času nezamestnaná, má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, súd povolil žalovanej uspokojiť nárok žalobcu v splátkach poukazujúc na ust. § 160 ods. l O.s.p.
V zmysle Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 8.9.2010 a Všeobecných podmienok žalobcu bola medzi účastníkmi konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka) a súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v Prešove a to vo veci vedenej pod sp. zn. 3Co/108/2013 v rozsudku zo dňa 06.11.2013, kde vyslovil, že takto dojednaná zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.
Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 67 Eur odvíjal od zmluvy o pripojení a dodatku k nej zo dňa 8.9.2010 , ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednané zmluvné podmienky neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, resp. dodatkoch a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Pri uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento vzťah medzi účastníkmi konania na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednaní, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie, resp. využívanie účastníckeho programu „Majster paušál za 1 Euro“ za dohodnutých podmienok. Žalovaná ako klient sa zaviazala zotrvať po dobu 18 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, tzv. doba viazanosti, a po celú túto dobu bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre porušenie všetkých povinností vyplývajúcich pre žalovanú z bodu 5 dodatku. Pokiaľ ide o okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe jej uzatvorenia, ktorej súčasťou je dodatok, keď zmluva bola uzatvorená na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti a ustanovenie o všeobecných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy sa nachádza v spodnej časti zmluvy a je vpísané malými písmenami. Dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišoval, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde. Výslovne uviedol, že žalovaná je povinná zaplatiť zmluvnú podmienku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá jej ešte zostávala do uplynutia viazanosti. Rovnako by žalobcovi zmluvná pokuta patrila aj v prípade, ak by žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či k ukončeniu platnosti aj skutočne došlo. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých, pre žalovanú z dodatku vyplývajúcich povinností.
Súd preskúmal predmetnú vec najmä s prihliadnutím na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku.
V danom prípade žalobca zmluvnou pokutou zabezpečoval poskytnutie účastníckeho programu s názvom „Majster paušál za 1 Euro“. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala žalovanú k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 18 mesiacov, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhrady až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty 67 eur, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Osobitné normy § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré regulujú spotrebiteľské vzťahy majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku. Moderačné ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka reguluje aj nespotrebiteľské vzťahy. Niet dôvodu nereflektovať na zásadu špeciálnej osobitnej normy a v danom prípade osobitnej normy určenej na ochranu spotrebiteľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná, a preto neplatná.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).
S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. Súd preto žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie pokuty vo výške 67,- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca žalovaná vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z uplatnenej sumy 553,61 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 486,61 eur spolu s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 87,90% a neúspech 12,10 %. Úspešnejšiemu žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,80% (po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu 87,90% -12,10% =75,80%). Súd preto žalobcovi priznal trovy konania v rozsahu 75,80% zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 25,01 eur (75,80% z 33 eur).
Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovanej, súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 486,61 eur a zmluvnej pokuty vo výške 67 eur. K uvedenému preto súd pristúpil tak, že uplatnené nároky sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 67,- eur je preto opodstatnené a vzhľadom na tú skutočnosť mu súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal.
V zmysle prechodného ustanovenia účinného od 1.júla 2013 v § 20c vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 58,58 eur podľa vyhlášky, ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena v sume 33,20 eur podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) (účinnosť do 30.6.2013), § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky a to za nasledovné úkony (základ pre určenie odmeny 67,-eur):
- prevzatie a príprava zastupovania ......................................................................... 16,60 eur
- písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 14.11.2013 ...................................... 16,60 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 15,62 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál), rok 2013 2 x 7,81 eur bez DPH.
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.
DPH 20% z priznanej odmeny a náhrad v sume 48,82 eur ............................. 9,76 eur
Spolu priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú vo výške 58,58 eur. Takto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovanej, náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia zástupcu tak, ako tieto boli vyčíslené právnym zástupcom, na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu ako neúspešného účastníka konania v časti, do ktorej vedľajší účastník vstúpil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.