Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-274-2012.pdf
PDF · 92.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/274/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Juraja Tymka v občianskoprávnej veci žalobcu: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom v J., E. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, proti žalovanému: CASSOVIA REALITAS Košice s. r. o., so sídlom v Košiciach, Národná trieda 75, IČO: 36 762 385, zastúpeného JUDr. Máriou Tomčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Tolstého 2, o 1 000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 4. septembra 2012 č. k. 38 C 113/2010 - 76 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 1 000 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 8.1.2010 do zaplatenia (výrok I.). Vychádzal zo zistenia, že žalobca 3.12.2009 žalovanému poskytol 2 000 €, o čom účastníci konania spísali a podpísali doklad o prevzatí zálohy na kúpu a rezerváciu v doklade presne špecifikovanej nehnuteľnosti predávanej prostredníctvom žalovanej realitnej kancelárie s tým, že táto suma pri podpise kúpnej zmluvy mala byť odpočítaná od celkovej kúpnej ceny predávaných nehnuteľností (41 500 €), pričom termín zrealizovania predaja kúpy mal byť do 18.12.2009. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi predávajúcim a žalobcom napokon nedošlo a žalovaný dňa 29.12.2010 žalobcovi na jeho výzvu vrátil časť tejto sumy (1 000 €). Zvyšných 1 000 € mu odmietol vrátiť, ich zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania. Posudzujúc právny úkon medzi žalobcom a žalovaným po právnej stránke vylúčil, žeby išlo o sprostredkovateľskú či príkaznú zmluvu, pretože nemal za naplnené jej základné pojmové znaky. Vylúčil tiež, žeby išlo o zmluvu o budúcej zmluve, pretože okrem absencie podstatných náležitostí takejto zmluvy, nebola uzavretá medzi obligatórne daným okruhom účastníkov takejto zmluvy, t. j. medzi budúcim predávajúcim (prípadne aj za účasti sprostredkovateľa) a budúcim kupujúcim.
Vykonaným dokazovaním napokon dospel k právnemu záveru, že účastníci konania uvedeného dňa uzavreli absolútne neplatnú rezervačnú zmluvu ako typ nepomenovanej zmluvy, ktorou budúci kupujúci a budúci predávajúci sa dohodnú na výške rezervačnej istiny a na záväzku budúceho predávajúceho voči budúcemu kupujúcemu neponúkať nehnuteľnosť ďalším záujemcom do istého dohodnutého termínu, prípadne sa dohodnú aj na sankcii za porušenie tejto povinnosti predávajúcim do konca termínu rezervácie. Príjemcom takéhoto rezervačného poplatku môže byť výlučne budúci predávajúci, nie však sprostredkovateľ, ibaže by na to bol písomne splnomocnený a takto označený v rezervačnej zmluve.
V posudzovanej veci neplatnosť rezervačnej zmluvy vyvodil z okolnosti, že nebola uzavretá medzi budúcim kupujúcim a budúcim predávajúcim, žalovaná realitná kancelária sa nielen podieľala na uzavretí zmluvy a prevode spornej nehnuteľnosti ako sprostredkovateľ medzi predávajúcim ak kupujúcim, ale táto bola uzavretá priamo iba medzi žalobcom a realitnou kanceláriou, a to bez akéhokoľvek písomného plnomocenstva či príkazu od predávajúceho konať v jeho mene a na jeho účet. Uzavrel tak, že žalovaný v rozpore so zákonom bez platného plnomocenstva od budúceho predávajúceho, resp. bez akéhokoľvek príkazu na svoje meno a na svoj účet titulom rezervačnej zmluvy od žalobcu prevzal (aj) sporných 1 000 €, čím prijal plnenie z neplatného právneho úkonu. V dôsledku toho na jeho strane voči žalobcovi v tomto rozsahu vzniklo bezdôvodné obohatenie, ohľadom ktorého aplikujúc ustanovenie §451 ods. 1 Obč. zákonníka vyslovil povinnosť žalovaného vydať ho žalobcovi.
Uzavrel tiež, že žalovaný s vydaním tohto bezdôvodného obohatenia je v omeškaní, pretože bezdôvodné obohatenie nevydal dňom nasledujúcim po výzve žalobcu na jeho vydanie. V tomto smere vychádzal zo zistenia, že žalobca u žalovaného nárok na vydanie 1 000 € uplatnil výzvou zo 4.1.2010, ktorá žalovanému bola doručená najneskôr 7.1.2010, preto počiatok omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu ustálil na 8.1.2010 a žalobu o úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 19.12.2009 do 7.1.2010 ako nedôvodnú zamietol. O výške úrokov z omeškania rozhodol podľa §517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s §3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v sume 625,16 € pozostávajúcu 1/ zo súdneho poplatku 60 € a 2/ z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 8.2.2010, podanie žaloby na súd 15.2.2010 a konanie pred súdom v dňoch 17.2.2011, 4.10.2011 a 4.9.2012) po 61,64 €, režijný paušál 2 x 7,21 €, 2 x 7,41 € a 1 x 7,63 €, všetko zvýšené o 20 % DPH (69,01 €), 3/ z cestovného v sume 79,04 € za 3 cesty zástupcu žalobcu vykonané osobným motorovým vozidlom z Prešova do Košíc a späť na súdne pojednávania v uvedených dňoch 17.2.2011, 4.10.2011 a 4.9.2012 a konečne 4/ z náhrady za stratu času za 2 cesty v roku 2011 v sume 4 x 12,35 € a za 1 cestu v roku 2012 v sume 25,42 €, teda spolu 74,82 €.
Proti tomuto rozsudku, čo do vyhovujúceho výroku, žalovaný (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie. Má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým namieta, že žalovaný mal právo na prevzatie zálohy od žalobcu, a to na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim (kópiu ktorej pripája k odvolaniu), t. j. s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Súdu prvého stupňa vytýka, že v priebehu celého konania neskúmal, či žalovaný mal oprávnenie prevziať zálohu, a to napriek tomu, že odvolateľ na pojednávaní uviedol, že svoje právo nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou odvodzuje od vlastníka nehnuteľnosti, ktorú na základe zmluvy s ním ponúka na predaj ako realitná kancelária. Považuje za nepochybné, že k zmareniu zrealizovania predaja došlo výlučne z dôvodov na strane žalobcu, pretože tento bezdôvodne odmietol podpísať kúpnu zmluvu, hoci žalovaného ako realitnú kanceláriu poveril prípravou úkonov potrebných k prevodu predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalobca pre tento prípad vychádzajúc z dokladu z 3.12.2009 zároveň sa zaviazal žalovanému uhradiť paušálnu náhradu výdavkov spojených s kúpou nehnuteľnosti (inzercia, obhliadka a vyhotovenie listín) v sume 2 000 €. Žalovaný pritom na základe príkazu žalobcu zrušil inzerciu predmetnej nehnuteľnosti, so žalobcom a s vlastníkom nehnuteľnosti 3x vykonal obhliadku nehnuteľnosti na mieste samom, zabezpečil právny servis, t. j. listiny z katastra, pripravil návrh kúpnej zmluvy, návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Keďže odvolateľ takto konal na základe dohody so žalobcom, má za to, že na jeho úkor sa nemohol bezdôvodne obohatiť. Je toho názoru, že v danom prípade nemôže ísť ani o neplatný právny úkon, lebo žalobca vedel, že na predaj predmetnej nehnuteľnosti žalovaný je splnomocnený predávajúcim. Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a v danom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súd prvého stupňa podľa neho vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, na základe vykonaného dokazovania správne ustálil skutkový stav, tento správne právne posúdil a v konečnom dôsledku zákonne a spravodlivo rozhodol. Veľmi pedantne, precízne a v súlade s platnou právnou
úpravou odôvodnil napadnuté rozhodnutie a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalovaného pertraktovanými v rámci konania pred ním, ktoré teraz opakovane sú obsahom odvolania. V plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi a s odôvodnením napadnutého rozsudku. Uplatňuje si náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle §214 ods. 2 OSP v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené, napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho potvrdil podľa §219 ods. 1 OSP.
Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10. decembra 2013 o 9.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II. poschodí s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 3.12.2013 boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle §156 ods. 1 a 3 OSP a zástupca žalobcu toho istého dňa bol upovedomený o nich elektronickými prostriedkami (§214 ods. 3 OSP).
Odvolanie nesmeruje proti zamietavému výroku napadnutého rozsudku, ktorý v zmysle §206 OSP preto nadobudol právoplatnosť a nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol len vyhovujúci výrok predmetného rozsudku.
Odvolací dôvod podľa §205 ods. 2 písm. c) OSP, t. j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, je možné uplatniť len pokiaľ odvolateľ zároveň namieta, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne musí označiť dôkaz, ktorý hoci bol v konaní pred súdom prvého stupňa navrhovaný, nebol vykonaný a zároveň uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné. Účastník konania okrem bremena tvrdenia má aj tzv. dôkazné bremeno, t.j. na preukázanie svojich tvrdení musí predložiť alebo označiť dôkazy. Keďže ide o vec, v ktorej sa nariaďuje pojednávanie v zmysle §120 ods. 4 OSP, ich musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada; skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v §205a, čo nie je posudzovaný prípad. Uvedené znamená, že bez ďalšieho nie je možné úspešne namietať nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Odvolateľ v tomto smere namieta, že súd prvého stupňa neskúmal oprávnenie žalovaného prevziať preddavok od žalobcu napriek tomu, že on na pojednávaní uviedol, že svoje právo nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou odvodzuje od vlastníka spornej nehnuteľnosti,. Sprostredkovateľskú zmluvu uzavretú s predávajúcim ako dôkaz o existencii svojho oprávnenia na takéto konanie pritom predložil až v odvolacom konaní. Konal tak napriek tomu, že o povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia §120 ods. 4 OSP bol poučený tak písomne v uznesení konajúceho okresného súdu, ktoré mu bolo doručené 4.5.2010 ako aj na pojednávaní dňa 4.9.2012 pred vyhlásením dokazovania za skončené a pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. V dôsledku toho, že žalovaný uvedenú zmluvu v konaní pred súdom prvého stupňa nepredložil, pričom aj na poslednom pojednávaní v konaní pred týmto súdom po osobitnom poučení podľa §120 ods. 4 OSP výslovne uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň aj vo svojej záverečnej reči sa vyjadril, že dôkazy boli vykonané dostatočne, odvolací súd nemohol prihliadať na tento dôkaz bez ohľadu na to, či mohol alebo nemohol pre odvolateľa privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože bol predložený až v odvolacom konaní, pričom preto, aby mohol byť odvolacím dôvodom, neboli splnené podmienky ustanovené v §205a OSP. Nevykonanie dôkazov, ktoré v konaní pred súdom prvého stupňa neboli navrhované, v zmysle § 205a ods. 1 OSP odvolacím dôvodom môže byť len ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak nimi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený
podľa § 120 ods. 4 alebo ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Za danej situácie, keď žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o rozsahu jeho oprávnenia konať v mene a na účet predávajúceho, hoci bol poučený o svojich procesných právach, súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru, že žalovaný ako realitná kancelária nemal oprávnenie na svoje meno a na svoj účet titulom rezervačnej zmluvy od žalobcu ako záujemcu o kúpu prevziať akúkoľvek finančnú čiastku.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako realitná kancelária bol v zmluvnom vzťahu predovšetkým s predávajúcim vlastníkom nehnuteľnosti, o ktorej kúpu žalobca prejavil záujem na základe inzerátu žalovaného (návrh na uzavretie zmluvy) a že so zreteľom na charakter obchodnej činnosti žalovaného aj žalobcovi vstupujúcemu do konania so žalovaným bolo jasné, že žalovaný nekoná vo vlastnom mene, ale že tento v zmluvnom vzťahu je s predávajúcim vlastníkom nehnuteľnosti. Ide teda o zmluvný vzťah medzi predávajúcim a žalovaným ako realitnou kanceláriou, nie medzi žalobcom ako záujemcom o kúpu a žalovanou realitnou kanceláriou. Takto žalobca ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti titulom preddavku na kúpnu cenu žalovanému ako realitnej kancelárii v prospech predávajúceho odovzdal v hotovosti 2 000 € ako čiastku, ktorá sa mala započítať na kúpnu cenu. Uvedené nepopiera ani žalovaný, ktorý v konaní predložil návrh kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a žalobcom ako záujemcom o kúpu, v ktorej sa táto skutočnosť aj konštatuje. V zmysle §498 Obč. zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Pritom, pokiaľ k uzavretiu zmluvy vôbec nedôjde, poskytnutie preddavku sa posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (§451 a nasl. Obč. zák.).
Nakoniec nemožno opomenúť ani fakt, že žalobca preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti poskytol len s tou podmienkou, že na spornej nehnuteľnosti sa skutočne nachádzajú všetky inžinierske siete ako to stálo v inzeráte žalovaného, ktorý vzbudil záujem žalobcu o kúpu. Medzi účastníkmi nebolo sporu o tom, že v rozpore s inzerovanou ponukou predávajúceho na uzavretie kúpnej zmluvy priamo na spornej nehnuteľnosti sa nenachádzali všetky inžinierske siete. Názory účastníkov sa rozchádzali len v tom, ako sa na tento fakt pozerali. Podľa žalovaného pre žalobcu ako budúceho stavebníka bol tento fakt dokonca ešte výhodnejší, než keby na pozemku inžinierske siete skutočne už boli zriadené, kým žalobca trval na podmienke existencie všetkých inžinierskych sietí na predmetnom pozemku. Nemožno mať námietok proti tvrdeniu odvolateľa, že on ako realitná kancelária znalá veci v danej oblasti záujemcovi o kúpu môže poskytovať rady a odporúčania z praktického hľadiska, avšak výsostným právom žalobcu ako záujemcu o kúpu, ktorý reagoval na ponuku predávajúceho, je trvať na naplnení pôvodných podmienok návrhu zmluvy a v prípade ich nenaplnenia návrh na uzavretie zmluvy neprijať, t. j. hoci môže, nie je povinný pristúpiť na zmenené podmienky zmluvy. Preto pokiaľ žalobca zistil, že zmluvný návrh predávajúcej strany (existencia všetkých inžinierskych sietí na spornom pozemku) nezodpovedá reálnemu stavu ponúkanej nehnuteľnosti, nebol povinný takýto návrh zmluvy prijať. Pritom je právne irelevantné, či nesplnenie tejto predávajúcim sľubovanej podmienky prípadne skutočne je aj výhodnejšie pre žalobcu.
Pokiaľ žalobca pred uzavretím zmluvy druhej strane poskytol plnenie (preddavok), pričom k uzavretiu zmluvy napokon nedošlo, tak ten, kto plnenie prijal, je povinný žalobcovi ho vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§451 ods. 1 Obč. zák.). Keďže žalovaný od žalobcu takto prevzal 2 000 €, pričom 1 000 € mu už dobrovoľne vrátil, z dôvodu, že zvyšných 1 000 € mu nie je ochotný dobrovoľne vrátiť, musí mu byť táto povinnosť uložená rozsudkom súdu.
Z týchto dôvodov odvolacie námietky žalovaného sú neopodstatnené, nie sú spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny preto potvrdil, vrátane správneho a zákonného rozhodnutia o trovách konania (§219 OSP).
Žalobca v odvolacom konaní mal plný úspech, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania proti neúspešnému odvolateľovi. Hoci si ich náhradu uplatnil, v zákonnej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku ju nevyčíslil. Keďže žalobcovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy v
odvolacom konaní zo spisu nevyplývajú, odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§224 ods. 1, v spojení s §142 ods. 1 a 151 ods. 1 a 2 OSP).
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.