Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-157-2012.pdf
PDF · 84.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/157/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Juraja Tymka v občianskoprávnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Marek Czompoly, proti žalovanému: E. O., L.. XX.X.XXXX, J. E. O. J. XXX, M. O., t. č. na neznámom mieste v zahraničí, zastúpenému opatrovníkom JUDr. Vierou Žoldošovou, zamestnankyňou Okresného súdu Trebišov, o 1 746,47 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 13. apríla 2012 č. k. 9 C 11/2012 - 86 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o 234,37 € s príslušenstvom tak, že žalovaného z a v ä z u j e žalobcovi zaplatiť 83,99 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 5.4.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozsudok vo zvyšku napadnutej časti zamietavého výroku p o t v r d z u j e .
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 540,71 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.4.2012 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako spotrebiteľ dňa 6.12.2006 v rámci dojednávania záväzku zo zmluvy o úvere na nákup spotrebného tovaru (ostatný tovar TV, Hifi) v časti „C“ formulárovej zmluvy sa podpísal aj pod úkon, ktorý v danom okamihu nebol vo sfére jeho záujmu. Išlo o možnosť žalovanému ako žiadateľovi v budúcnosti poskytnúť úverový rámec vo výške 20 000 Sk vo forme platobnej karty. Právne uzavrel, že podpisom danej zmluvy nedošlo k vzniku paralelného úverového vzťahu, ale že vzájomné práva a povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku žalovaného spotrebiteľa týkajúceho sa úveru na nákup spotrebného tovaru. Pokiaľ žalobca žalovanému poskytol 20 000 Sk bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej tento záväzkový vzťah by bol individualizovaný so všetkými náležitosťami vyžadovanými ustanovením §4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, mal za to, že udialo sa tak na základe neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (pre nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy). Aplikujúc ustanovenie §457 Obč. zákonníka z toho vyvodil, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť všetko, čo podľa danej zmluvy dostal.
Vychádzajúc z údajov v žalobe mal za to, že žalovaný zo žalobcom poskytnutého úverového rámca čerpal 1 980,84 €, z čoho žalobcovi už vrátil 1 205,76 €. Výšku neuhradeného zostatku dlhu žalovaného počítal ako rozdiel medzi žalovanou istinou 1 746,47 € a žalovaným už vrátenou sumou 1 205,76 €,
preto žalovaného zaviazal dlh v rozsahu tohto rozdielu (540,71 €) zaplatiť žalobcovi a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konštatoval, že žalovaný s plnením dlhu voči žalobcovi je v omeškaní. S odôvodnením, že žalobca nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy dlžníkovi, tohto zaviazal dlžnú sumu žalobcovi zaplatiť s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.4.2012. Uviedol pritom, že ide o deň doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu súdu (v skutočnosti ide o deň nasledujúci po doručení žaloby opatrovníkovi žalovaného - poznámka odvolacieho súdu).
Z dôvodu, že žalobca v konaní mal čiastočný úspech, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom toto svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením §142 ods. 2 OSP.
Proti tomuto rozsudku, v rozsahu zamietnutia žaloby o 234,37 € s príslušenstvom, žalobca (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie. Objasňuje, že v období od 8.6.2007 do 3.4.2010 z úverového rámca žalovaný vyčerpal celkovo 1 980,84 € a to tak, že 1 830,46 € čerpal bezhotovostným prevodom na účet platbami na vybraných obchodných miestach a výbermi hotovosti z bankomatov podľa predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a zvyšných 150,38 € tvoria poplatky za výbery hotovosti z bankomatov, pričom tieto žalobca žalovanému účtoval v súlade s bodom V. - 6. VÚP ako súčasť úverovej istiny. Je toho názoru, že zostatok neuhradeného dlhu súd nevypočítal správne, pokiaľ vychádzal zo žalovanej istiny vo výške 1 746,46 €, pretože správne mal vychádzať zo sumy 1 980,84 €, o ktorú žalovaný na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil. Správna výška rozdielu medzi vyčerpanými (1 980,84 €) a žalovaným zaplatenými finančnými prostriedkami (1 205,76 €) preto je 775,08 €.
Nesúhlasí ani s počiatkom omeškania ako ho ustálil súd. Keďže na zaplatenie dlžnej sumy dlžníka vyzýval už v čiastočnom odstúpení od úverovej zmluvy dňa 24.2.2011, pričom táto žalovanému bola doručená v súlade so zmluvnou fikciou doručenia (bod V. - 7. VÚP), domnieva sa, že počiatok omeškania súd mal ustáliť dňom 1.5.2011.
Nestotožňuje sa preto s rozhodnutím súdu, ktorým zamietol jeho žalobu v rozsahu zaplatenia istiny 234,37 € a úrokov z omeškania z tejto sumy od 1.5.2011. Navrhuje, aby súd mu priznal správne vypočítanú istinu i úroky z omeškania v zmysle jeho odvolania.
Žalovaný v zastúpení opatrovníkom (zamestnancom súdu) nevyužil svoje právo a k odvolaniu sa nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa §212 ods. 1 a 3 OSP v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok v napadnutej časti zamietavého výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie (§213 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti opodstatnené.
Vychádzajúc z obsahu a dôvodov odvolania, ktorými odvolací súd je viazaný (§212 ods. 1 OSP) odvolateľ nenamieta proti záveru súdu prvého stupňa o neplatnosti úverového vzťahu (poskytnutie úverového rámca 20 000 Sk žalovanému) pre absenciu zákonom stanovenej požiadavky písomnej formy pod následkom neplatnosti (§4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2011 Z. z.) a nenamieta ani proti jeho záveru o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného v rozsahu, v ktorom žalobcovi nevrátil sumu, ktorú z poskytnutého úverového rámca skutočne čerpal (§457 Obč. zák.). Odvolateľ v podstate namieta len nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď pri stanovení rozsahu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného namiesto žalovaným skutočne čerpanej sumy 1 980,84 € vychádzal zo žalobou uplatnenej istiny 1 746,47 €, v dôsledku čoho mal dospieť k nesprávnemu záveru o rozsahu (výške) jeho bezdôvodného obohatenia sa.
Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa na základe jedného z vykonaných dôkazov (potvrdenie žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č.
XXXXXXXXXXXXXX klienta E. O. na č. l. 28 - 30 spisu) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na odvolacom pojednávaní preto zopakoval dokazovanie jeho prečítaním. Takto zistil, že žalovaný v skutočnosti čerpal 1 366,14 € + 464,32 €, teda spolu 1 830,46 €, a nie údajných 1 980,84 €. Toto zistenie nie je v rozpore ani s tvrdením samotného odvolateľa, ktorý v odvolaní potvrdil, že žalovaný v období od 8.6.2007 do 3.4.2010 z úverového rámca bezhotovostným prevodom na účet platbami na vybraných obchodných miestach a výbermi hotovosti z bankomatov v skutočnosti čerpal len 1 830,46 €, kým zvyšných 150,38 € (do sumy 1 980,84 €) predstavujú poplatky za výbery hotovosti z bankomatov. Žalovaný týchto 150,38 € teda v skutočnosti nečerpal, t. j. danú sumu nedostal. Naopak ide o poplatky, ktoré žalovaný mal zaplatiť za výbery hotovosti z bankomatov ako súčasť úverovej istiny. V rozsahu 150,38 € preto nesporne nejde o bezdôvodné obohatenie sa žalovaného a žaloba na zaplatenie tejto sumy je neopodstatnená.
Keďže (v konečnom dôsledku vychádzajúc aj z obsahu odvolania) žalovaný od žalobcu v skutočnosti nesporne dostal len 1 830,46 €, pri stanovení rozsahu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného a jeho povinnosti žalobcovi vrátiť všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostal, je potrebné vychádzať z tejto sumy. Z dôvodu, že žalovaný žalobcovi z tejto sumy vrátil 1 205,76 €, rozsah jeho bezdôvodného obohatenia sa na úkor žalobcu je 624,70 € (1 830,46 - 1 205,76). Keďže istina 540,71 € žalobcovi bola priznaná už právoplatne (odvolanie nesmeruje proti vyhovujúcemu výroku napadnutého rozsudku, ktorý v zmysle §206 OSP preto nadobudol právoplatnosť a nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu), titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovanému ostáva žalobcovi vrátiť zvyšných 83,99 € (624,70 - 540,71).
Pokiaľ ide o okamih vzniku povinnosti žalovaného splniť svoj dlh voči žalobcovi, tento nastal prvého dňa po tom, čo žalobca žalovaného o plnenie preukázane požiadal (§563 Obč. zák.). Fotokópia akejsi zásielky neprevzatej v odbernej lehote bez akéhokoľvek identifikačného údaja o adresátovi nepochybne nemôže byť dôkazom o účinnej výzve žalovanému na plnenie, pričom ani fikciu doručenia upravenú vo všeobecných úverových podmienkach nie je možné aplikovať, keďže predmetný úverový vzťah bol uzavretý neplatne. Keďže žalobca nepreukázal, žeby pred podaním žaloby žalovaného bol účinne požiadal o plnenie, za takéto požiadanie je potrebné považovať až žalobu. Táto žalovanému, resp. jeho opatrovníkovi bola doručená 3.4.2012, preto prvého dňa po tomto dni (4.4.2012) žalovanému vznikla povinnosť plniť svoj peňažný dlh voči žalobcovi. Z dôvodu, že tak neučinil, nasledujúcim dňom, t. j. 5. aprílom 2012 je v omeškaní, a preto žalobcovi ako veriteľovi, ktorý to od svojho dlžníka požaduje, popri plnení patria aj úroky z omeškania (§517 ods. 2 Obč. zák.). Výška týchto úrokov je ustanovená vykonávacím predpisom (§3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.), v zmysle ktorého v znení účinnom v čase počiatku omeškania žalovaného (v znení do 31.1.2013) ich výška je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k 5.4.2012 bola 1 %, preto výška úrokov z omeškania je 9 %.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutú časť zamietavého výroku rozsudku podľa §220 OSP zmenil tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť istinu 83,99 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 5.4.2012 do zaplatenia a vo zvyšku rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil (§219 ods. 1 OSP).
Z dôvodu, že odvolací súd (čiastočne) zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, v zmysle §224 ods. 2 OSP je povinný znovu rozhodnúť o trovách konania na súde prvého stupňa.
V konaní pred súdom prvého stupňa žalobca mal úspech v rozsahu 31 % (priznaných 540,71 € z uplatnených 1 746,47 €), pričom zvyšných 69 % (100 - 31) je úspechom žalovaného. V konaní pred odvolacím súdom žalobca mal úspech v rozsahu 36 % (priznaných 83,99 € z uplatnených 234,37 €), pričom zvyšných 64 % (100 - 36) je opäť úspechom žalovaného. Pomerný úspech žalovaného tak v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj pred odvolacím súdom je väčší (38 %, resp. 28 %), preto v tomto rozsahu má právo na náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. Žalovanému, ktorý je zastúpený opatrovníkom, v súvislosti s konaním tak v konaní na súde prvého stupňa ako ani v konaní na odvolacom súde trovy preukázane nevznikli, odvolací súd o trovách konania preto rozhodol podľa
§224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 2 OSP a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.