Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-393-2012.pdf
PDF · 112.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/393/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: R. J., C..R.., A.: XXXXXXXX, R. R. S. - H. S., J. XXXX/X, Č. K., právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406 so sídlom Košice, Kmeťová 26 proti žalovanej: J. F., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XX v konaní o vydanie platobného rozkazu, takto
rozhodol:
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 693,39 Eur s 7,75 %-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 08.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok 48,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 284,05 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamieta.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.07.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 701,64 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z dlžnej sumy od 08.03.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzatvorením zmluvy so žalovaným dňa 13.05.2010 o združených službách dodávky plynu, číslo zmluvy XXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanému dodávku zemného plynu a žalovaný sa zaviazal v súlade so zákonmi za poskytnuté plnenia žalobcovi zaplatiť. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXXXX na sumu 17.002,89 Kč, ktorú žalovaný neuhradil ani čiastočne.
Okresný súd Prešov vydal v súlade so žalobným návrhom platobný rozkaz 14Ro 225/12-30 a žalovanému uložiť povinnosť v súlade s petitom žalobného návrhu.
Dňa 22.10.2012 podal žalovaný odpor proti platobnému rozkazu s odôvodnením, že faktúru nikdy neprevzal, ani nevidel, pretože na odbernom mieste sa dlhodobo nezdržiava, nakoľko mu nájomná zmluva vypršala 14.02.2011. Navrhol platobný rozkaz zrušiť a nariadiť pojednávanie.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
- Zmluvou o združených službách dodávky plynu č. XXXXXXXXXXXX z 12.05.2010, potvrdením o prevzatí plynomeru žalovaným dňa 12.05.2010, daňovým dokladom - faktúrou č. XXXXXXXXXX, písomnými stanoviskami oboch sporových strán a zistil tento skutkový stav:
Žalobca ako obchodník a žalovaný ako zákazník uzatvorili dňa 12.05.2010 Zmluvu o združených službách dodávky plynu č. XXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa obchodník zaviazal dodávať zákazníkovi zemný plyn a zaistiť na vlastné meno a na vlastný účet prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladnenie plynu a zákazník sa zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu. Zákazník si v deň uzatvorenia zmluvy podľa predloženého potvrdenia prevzal plynomer typ H. XXX-C.-K. D., výrobné číslo XXXXXXXX, dátum odpočtu 12.05.2010, konečný stav 3115 m3.
Žalobca fakturoval žalovanému faktúrou za združené služby dodávky plynu č. XXXXXXXXXXXX nedoplatok 17.002,89 Kč, splatnosť faktúry bola dňa 07.03.2011. Faktúra bola doručovaná na adresu zhodnú s adresou zákazníka uvedenou v zmluve. Fakturačným obdobím bolo obdobie od 26.05.2010 do 13.02.2011. Fakturovanú sumu žalovaný žalobcovi neuhradil. Žalovaný v písomnom stanovisku a ústnych prednesoch uvádzal, že faktúra mu nikdy doručená nebola. Od 14.02.2011 sa na adrese odberného miesta L. - Z. XX, S. S., Č. nezdržiaval, nakoľko mu vypršala nájomná zmluva. Žalovaný fyzicky na odbernom mieste nebýval už od decembra pred ukončením nájomného vzťahu a má podozrenie, že starý plynomer bol menený práve z dôvodu, aby skutočný odber nezodpovedal realite. Dôvodil, že platil zálohové platby celkom asi 13.000 Kč a ročná spotreba podľa jeho zistení mala byť okolo 15.000 Kč. V písomnom stanovisku súdu doručenom 15.05.2013 žalovaný ďalej dôvodil, že nárok žalobcu neuznáva aj preto, že si prenajal polovicu dvojgeneračného domu a v druhej polovici býval prenajímateľov otec s družkou prevádzkujúci stolársku dielňu. Pri počiatočnom odpočte merných zariadení bol stav 3115 m3 a 12.05.2010 urobili odpočet z plynomeru poverení pracovníci žalobcu, pričom zistený skutočný stav z plynomeru bol 3115 m3. Po určitom čase bol žalovanému doručený platobný predpis na zálohovú platbu 1.500 Kč mesačne, ku ktorému dospeli ďalším zisťovaním stavu plynomeru k 25.05.2010 a ktorý bol vyšší o 122 m3. Žalovaný si preto nevie vysvetliť, že stav plynomeru v deň prenajatia polovice dvojgeneračného domu bol rovnaký, ako stav o desať dní neskôr nameraný pracovníkmi žalobcu, avšak po ďalšom odpočte bol tento vyšší o 122 m3. Žalovaný ďalej dôvodil, že dom užívali mimo vykurovacej sezóny do 20.12.2010 a nie do úplného uplynutia nájomnej zmluvy dňa 14.02.2011. Žalovaný tiež vyslovil podozrenie, že záverečný odpočet meradla a jeho následná výmena bola robená zámerne a to deň pred ukončením nájmu, aby sa toho nezúčastnil a navyše s výmenou plynomeru ani nebol oboznámený. Tento bol menený iba za účasti obyvateľa druhej polovice domu (prevádzkovateľa stolárskej dielne).
Žalobca k námietkam žalovaného zaujal písomné stanovisko súdu doručené 14.01.2013 a 19.06.2013. K doručovaniu faktúry uviedol, že túto doručoval na adresu uvedenú žalovaným pre korešpondenčné účely na odbernom mieste L. - Z. XX, XXXXX L. - Z. a táto zostala nezmenená. Inú korešpondenčnú adresu žalovaný neuviedol. Ďalej žalobca uviedol k vysloveným pochybnostiam týkajúcim sa správnosti merania meradla presvedčenie, že žalovaný sa snaží oddialiť rozhodnutie súdu vo veci, pretože prvú periodickú faktúru č. XXXXXXXXXXX na sumu 1.534,75 Kč uhradil 26.08.2010 a nevzniesol voči nej žiadne pripomienky, ani reklamácie. Počas celých deviatich mesiacov trvania zmluvy dňa 12.05.2010 až do dňa jej ukončenia 13.02.2011 nevzniesol žiadne pripomienky týkajúce sa stavu meradla a nepožadoval prešetrenie stavu meracieho zariadenia v čase, keď nadobudol tieto pochybnosti, pričom takúto iniciatívu neprejavil ani pri zaplatení faktúry, ani pri osobnom podpise dohody o ukončení zmluvy. Tieto úkony sa ho navyše bezprostredne týkali. Bolo preto povinnosťou žalovaného v prípade pochybností postupovať podľa ust. § 71 ods. 11 zák. č. 458/2001 Sb. a oznámiť tieto pochybnosti o správnosti údajov merania prevádzkovateľovi. Prevádzkovateľ v zmysle cit. ust. bol povinný do 15 dní meracie zariadenie vymeniť alebo zaistiť overenie správnosti merania. Okrem toho má odberateľ podľa § 77 ods. 2 totožného zákona právo na preskúšanie meracieho zariadenia na základe písomnej žiadosti s povinnosťou dodávateľa preskúšať zariadenie v lehote 30 dní. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaný počas celých 9 mesiacov trvania zmluvy mal právo namietať správnosť údajov merania. K argumentácii žalovaného, že odberné miesto obýval mimo vykurovacej sezóny žalobca uviedol, že žalovaný na odbernom mieste využíval plyn okrem vykurovania aj na ohrev teplej vody a na varenie, ako to vyplýva z evidencie spotrebičov kombinovaného kotla do 25 kWh SPKO OMB 25 a sporák SP SP OR. Vzhľadom na charakter spotrebičov tieto podľa názoru žalobcu museli byť používané denne. K ďalšej námietke žalovaného o úmysle žalobcu vymeniť meracie zariadenie v neprítomnosti žalovaného žalobca uviedol, že nie je jeho povinnosťou čakať na prítomnosť žalovaného a sledovať, kde sa tento nachádza. Bolo by naopak v záujme žalovaného v prípade pochybností byť prítomný pri výmene. Povinnosť sprístupniť prevádzkovateľovi prepravnej sústavy prístup k meraciemu zariadeniu za účelom kontroly, odpočtu,
údržby, výmeny, či odobratia meracieho zariadenia naopak vyplýva okrem iných zákazníkom z ust. § 71 ods. 8 zák. č. 458/2000 Sb..
Žalovaný, napriek opakovanej žiadosti k súdu, aby mu poskytol primeraný čas na navrhnutie dôkazov za účelom preukázania ním tvrdených skutočností a za účelom zvolenia si advokáta na zastupovanie v konaní ostal v spore nečinný a nezvolil účinnú právnu obranu. Nezúčastnil sa ani súdneho pojednávania vytýčeného na deň 10.12.2013.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa čl. 16 bod 1, 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2011 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov občianskych a obchodných veciach (Brusel I),
1. Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
2. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Tým je daná príslušnosť Okresného súdu Prešov.
Podľa čl. 6 bod 1, 2, 3, 4 písm. a/ Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)
1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci 4.7.2008 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/11 svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
2. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
3. Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.
4. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu.
Tým je dané rozhodné právo Českej republiky.
Podľa § 72 ods. 2 zák. č. 458/2000 Sb., smlouvou o sdružených službách dodávky plynu se zavazuje výrobce nebo obchodník s plynem dodávat plyn a zajistit na vlastní jméno a na vlastní účet přepravu plynu, distribuci plynu, uskladnění plynu a oprávněný zákazník se zavazuje zaplatit dohodnutou cenu.
Podľa § 71 ods. 8 , 11 zák. č. 458/2000 Sb.
(8) Výrobci plynu, zákazníci a provozovatelé podzemních zásobníků plynu jsou povinni umožnit provozovateli přepravní soustavy a provozovateli distribuční soustavy kdykoliv přístup k měřicímu zařízení za účelem provedení kontroly, odečtu, údržby, výměny či odebrání měřicího zařízení.
(11) Má-li výrobce plynu, zákazník či provozovatel podzemního zásobníku plynu
pochybnosti o správnosti údajů měření nebo zjistí závadu na měřicím zařízení, má právo nechat jej přezkoušet. Provozovatel přepravní soustavy nebo provozovatel distribuční soustavy je povinen na základě písemné žádosti výrobce plynu, zákazníka či provozovatele podzemního zásobníku plynu do 15 dnů od jejího doručení vyměnit měřicí zařízení nebo zajistit ověření správnosti měření.
Podľa § 78 ods. 2 zák. č. 458/2000 Sb., Má-li odběratel pochybnosti o správnosti údajů měření nebo zjistí-li závadu na měřicím zařízení, má právo požadovat jejich přezkoušení. Držitel licence je povinen na základě odběratelovy písemné žádosti měřicí zařízení do 30 dnů přezkoušet, a je-li vadné, vyměnit. Odběratel je povinen poskytnout k výměně měřicího zařízení nezbytnou součinnost. Je-li na měřicím zařízení zjištěna závada, hradí náklady spojené s jeho přezkoušením a výměnou držitel licence. Není- li závada zjištěna, hradí tyto náklady odběratel.
Podľa § 51 Občanský zákoník č. 40/1964 Sb., (ďalej „OZ“), účastníci mohou uzavřít i takovou smlouvu, která není zvláště upravena; smlouva však nesmí odporovat obsahu nebo účelu tohoto zákona.
(1) Spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.
(2) Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.
(3) Spotřebitelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.
(1) Smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.
(2) Ujednání ve spotřebitelských smlouvách ve smyslu § 56 <http://zakony.kurzy.cz/40-1964-obcansky- zakonik/paragraf-56/platne-100101/> se považují za platná, pokud se spotřebitel nedovolá jejich neplatnosti (§ 40a <http://zakony.kurzy.cz/40-1964-obcansky-zakonik/paragraf-40a/platne-100101/>). Ovlivňuje-li však takové ujednání přímo i další ujednání smlouvy, může se spotřebitel dovolat neplatnosti celé smlouvy.
(3) V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení <http://zakony.kurzy.cz/142-1994- narizeni-vlady-kterym-se-stanovi-vyse-uroku-z-prodleni/paragraf-1/platne-100101/>, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení <http://zakony.kurzy.cz/142-1994- narizeni-vlady-kterym-se-stanovi-vyse-uroku-z-prodleni/paragraf-2/platne-100101/>; výši úroků z prodlení <http://zakony.kurzy.cz/142-1994-narizeni-vlady-kterym-se-stanovi-vyse-uroku-z-prodleni/ paragraf-1/platne-100101/> a poplatku z prodlení <http://zakony.kurzy.cz/142-1994-narizeni-vlady- kterym-se-stanovi-vyse-uroku-z-prodleni/paragraf-2/platne-100101/> stanoví prováděcí předpis <http:// zakony.kurzy.cz/142-1994-narizeni-vlady-kterym-se-stanovi-vyse-uroku-z-prodleni/platne-100101/>.
Podľa § 1 Nariadenia Vlády ČR č. 142/1994 Sb. v znení nariadenia č. 163/2005 Sb., Výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.
Podľa § 155 ods. 2 O.s.p. výrok rozsudku o plnění v penězích může být vyjádřen v cizí měně, neodporuje- li to okolnostem případu a jestliž
a) plnění vychází z právního úkonu, v němž je vyjádřeno v cizí měně, žalobce (navrhovatel) požaduje plnění v cizí měně a devizové předpisy umožňují tuzemci, který má plnit, plnění v navrhované cizí měně poskytnout bez zvláštního povolení, neb
b) některý z účastníků je cizozemcem.
Súdne konanie je ovládané zásadou dispozičnou a prejednávacou, je zásadnou vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu nimi tvrdených skutočností. Žalobca je už v žalobe povinný uviesť rozhodné skutočností, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy. Túto povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena má žalobca počas celého konania. V sporovom konaní stoja proti sebe strany, ktoré majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v celkom inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určovaný rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Bremeno tvrdenia je procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní musí tvrdiť všetky rozhodné skutočnosti významné rozhodnutie, z ktorých vyvodzuje pre seba dôvodnosť uplatneného nároku a priaznivý výsledok v spore.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o dodávke plynu uzavretej so žalovaným podľa § 72 zák. č. 458/2000 Sb. zabezpečoval dodávku plynu do odberného miesta zmluvne vymedzeného a povinnosťou žalovaného bolo za odobratý zemný plyn zaplatiť cenu stanovenú platným cenníkom. Žalobca vystavil žalovanému za odberné obdobie od 26.05.2010 do 13.02.2011 faktúru č. XXXXXXXXXXXX na sumu 17.002,89 Kč, splatnú 07.03.2011 a táto zodpovedala reálnemu odberu plynu po odpočítaní zálohových platieb za uvedené fakturačné obdobie. Žalovaný v lehote splatnosti faktúru neuhradil. Žalovaného obrana spočívajúca v nedoručení faktúry, pričom nie je to zodpovednosťou žalobcu, korešpondenčnú adresu v zmluve označoval žalovaný a nepreukázal, žeby žalobcovi oznámil zmenu korešpondenčnej adresy. Pokiaľ žalovaný rozporuje výšku fakturovanej sumy, táto vychádza z reálnych údajov tvoriacich súčasť daňového dokladu - faktúry, ktorá obsahuje rekapituláciu odberu za fakturačné obdobia s uvedením výšky spotreby, stav meradla v m3, spotrebu v kWh a výslednú platbu za spotrebovaný zemný plyn v rozhodnom období. Neobstojí ani námietka žalovaného, že sa na odbernom mieste zdržiaval mimo vykurovacieho obdobia, pretože najväčšia spotreba plynu v rozhodnom období bola v čase od 01.10.2010 do 31.12.2010, čo je zimné obdobie a v tomto období zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že v prenajatom dome na uvedenom odbernom mieste sa od 20.12.2010 nezdržiaval a naznačuje, že spotrebu zemného plynu vo zvýšenej miere spôsobil niekto iný, bolo v jeho záujme ukončiť tak nájomný vzťah, ako aj odber zemného plynu od žalobcu. Žalobca sa úhrady spotrebovaného zemného plynu môže domáhať len od žalovaného, pretože titulom dodávania zemného plynu bola práve zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania ako účastníkmi zmluvného vzťahu vymedzenom obsahom vzájomných práv a povinností. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že sa na jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil a disponuje relevantnými dôkazmi, môže sa so svojim nárokom obrátiť na súd a domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči osobe, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý trval až do 13.02.2011 žalobca preukázal, preto posúdil súd nárok žalobcu za celé rozhodné obdobie ako opodstatnený v časti spotrebovaného plynu. Argumentáciu žalovaného, že k demontáži meracieho zariadenia došlo v čase, keď tam žalovaný nebol prítomný, súd rovnako nevyhodnotil za relevantnú, pretože bolo v záujme žalovaného v prípade pochybnosti byť pri demontáži
prítomný, eventuálne vznášať námietky voči presnosti meracieho zariadenia včas a nie až po podaní žalobného návrhu na súd.
Za neopodstatnený považoval súd návrh žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty 200 Kč, pretože pre jej opodstatnenosť nevidel právny základ. Žalobca v žalobe nezdôvodnil, prečo fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu 200 Kč a táto nevyplýva zo zmluvy o združených službách dodávky plynu č. XXXXXXXXXXXX a jej uplatnenie žalobca náležite nezdôvodnil. Žalobcovi preto súd priznal sumu zníženú o 200 Kč, teda z fakturovanej sumy 17.002,89 Kč po odpočítaní 200 Kč = 16.802,89 Kč, čo po prepočte kurzom platným dňa 08.03.2011, (deň nasledujúci po splatnosti faktúry) 24,233 Kč = 693,39 Eur. V časti prevyšujúcej súd žalobný návrh zamietol.
Neuhradením faktúry v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, preto dôvodným je priznať zákonný úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne v súlade s právnou úpravou rozhodného práva podľa § 517 ods. 2 OZ ČR v spojení s Nariadením vlády ČR 142/1994 Sb. v znení Nariadenia vlády ČR 163/2005 Sb. 0,75 % + 7 percentuálnych bodov z priznanej sumy 693,39 Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry 08.03.2011 až do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O trovách konania teda súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti (v časti istiny 8,25 eur a úroku z omeškania 1,25 % ročne), pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 48,50 Eur a z trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 15, § 16 ods. 3, vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - odmenu za 4 úkony právnej služby á 51,45 € nasledovne: 1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 12.5.2012, 2./ podanie návrhu na začatie konania o vydanie platobného rozkazu dňa 13.7.2012, 3./ vyjadrenie k odporu dňa 9.1.2013, 4./ písomné podanie na súd - vyjadrenie k námietkam žalovaného zo dňa 13.6.2013. Spolu 205,80 €.
Ďalej súd priznal k týmto úkonom režijný paušál za úkony vykonané v roku 2012 - 2 x 7,63 € a režijný paušál za úkony vykonané v roku 2013 - 2 x 7,81 €. Spolu 30,88 €.
Spolu tak činili trovy konania žalobcu pozostávajúce z trov právneho zastúpenia sumu 236,68 Eur, k čomu súd prirátal DPH 20 % nakoľko advokát je platcom DPH, v sume 47,37 Eur, čo spolu predstavuje sumu 284,05 €. Iné trovy konania žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku v sume 48,50 Eur.
Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za úkon: písomné podanie na súd - vyjadrenie pre účely pojednávania zo dňa 5.4.2013, ani k nemu prislúchajúci režijný paušál. Tento úkon súd neposúdil ako účelne vynaložený, nakoľko sa jednalo o písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu bez toho, aby ho súd na takéto vyjadrenie vyzval. Naviac toto podanie obsahovalo iba ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 2.5.2013 a žiadosť o rozhodnutie bez prítomnosti navrhovateľa a teda nejednalo sa o písomné podanie na súd vo veci samej.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.