Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-86-2013.pdf
PDF · 74.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/86/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Zity Nagypálovej v právnej veci navrhovateľky: H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. L., U. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Janou Zvarovou, advokátkou, Advokátska kancelária Rimavská Sobota, Hlavné námestie 14, proti odporcovi: K.. E. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. L., U. XXXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom - S., nar. XX. XX. XXXX, L., nar. XX. XX. XXXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. L., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 26. 08. 2013 č. k. 1P/187/2013 - 37, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí ako na S., tak aj na L., vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravil a rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako manželmi sú trvalo hlboko rozvrátené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia, preto bol dôvod na rozvod manželstva účastníkov konania. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa matka nevedela postarať o maloleté deti, tak na čas po rozvode zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť výživné.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietnuť. Poukazoval na to, že aj keď súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, je ešte možnosť, aby vzťahy medzi účastníkmi konania boli naďalej obnovené. Je ochotný urobiť nápravu a opätovne manželské spolužitie obnoviť. Žijú stále v spoločnom štvorizbovom byte, pričom je presvedčený, že navrhovateľka je ovplyvnená inými osobami proti nemu, a preto by mala absolvovať manželskú poradňu a nechať si niektoré závažné psychické problémy vysvetliť. Myslí si, že by bol teda daný dôvod k tomu, aby vzťahy medzi účastníkmi konania boli obnovené tak, aby sa spoločne mohli venovať svojim maloletým deťom a nájsť si cestu k sebe pre opätovné obnovenie manželského spolužitia.
Na odvolanie otca sa vyjadrila aj právna zástupkyňa navrhovateľky. Žiadala rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľka trvá na tom, že vzťah s odporcom je vážne narušený a trvalo rozvrátený, neplní svoj účel a nemožno preto očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je síce pravdou, že účastníci konania žijú v byte, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky, ale bez akejkoľvek verbálnej komunikácie a vôle obnoviť manželské spolužitie. Vzhľadom na nezhody s odporcom navrhovateľka už viackrát požiadala odporcu, aby opustil byt. Táto okolnosť je podľa navrhovateľky jediným dôvodom k tomu, aby odporca predlžoval konanie. Nie je to teda žiadna jeho snaha obnoviť spolužitie s navrhovateľkou.
Opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení na vyjadrenie otca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že otec maloletých detí mal možnosť zúčastniť sa pojednávania okresného súdu, kde sa mohol vyjadriť, prípadne navrhnúť dôkazy na to, akým spôsobom prebiehali vzťahy v manželstve účastníkov konania. Toto sa však nestalo, odporca súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, preto nemožno hovoriť o tom, že by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto považoval za vecne správne.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 § 213 O. s. p.
Krajský súd nezistil, že by v danej veci bol dôvod na doplnenie dokazovania a tým na nariadenie pojednávania v danej veci.
Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd pri zisťovaní skutkového stavu si osvojil tvrdenia navrhovateľky uvádzané v podanom návrhu na začatie konania, ako aj v jej prednese na pojednávaní súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že odporca sa na pojednávanie súdu prvého stupňa nedostavil. Pojednávanie bolo nariadené na deň 26. 08. 2013. O tomto pojednávaní súdu prvého stupňa odporca vedel, o čom svedčí jeho vyjadrenie, ktoré je založené na č. l. 33 spisu. Z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, aby súd rozhodol na základe jej argumentov bez jeho účasti a pripomienok k podanému návrhu na začatie konania. Dal tým súhlas na pojednávanie súdu prvého stupňa bez jeho prítomnosti. Pokiaľ išlo o podaný návrh na rozvod manželstva, úpravu práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom na čas po rozvode, tak poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva uviedla dôvod rozvratu ich vzťahov, tak tento dôvod mať musela. Uviedol, že navrhovateľku si váži a preto na súdnom pojednávaní nechcel počúvať nič zlé ohľadom vzťahu, ktorý bol medzi navrhovateľkou a odporcom alebo v rámci tohto konania argumentovať niečím zlým. Týmto spôsobom dal najavo, že v rámci zisťovania skutkového stavu nechcel pred súdom rozoberať vzájomné vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom a prípadné nezhody, ktoré viedli k rozvratu týchto vzťahov. Súhlasil teda s tým, aby si v rámci konania súd osvojil tvrdenia navrhovateľky.
Pokiaľ okresný súd za daných okolností pristúpil k pojednávaniu vo veci bez prítomnosti odporcu, tak krajský súd považuje postup súdu prvého stupňa za vecne správny, pretože sám odporca súhlasil s tým, aby bolo pojednávanie v jeho neprítomnosti. Pokiaľ túto okolnosť odporca v rámci podaného odvolania spochybňuje, tak vzhľadom na podané vyjadrenie odporcu na č. l. 33 spisu nepovažoval ani krajský súd obranu odporcu za dôvodnú. Postupom súdu prvého stupňa nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pretože ak dal súhlas k pojednávaniu bez jeho prítomnosti a nechcel sa vyjadriť ku skutkovým otázkam ohľadom rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, tak súd nemal inú možnosť, len rešpektovať vôľu odporcu a konať v jeho neprítomnosti s tým, že za daných okolností bol daný právny dôvod k tomu, aby okresný súdu vychádzal z argumentov navrhovateľky v podanom návrhu na začatie konania a z jej výpovede v konaní pred súdom a tieto si osvojil ako vierohodné. V konečnom dôsledku ani odporca v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu nespochybnil,
že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sú narušené. Z podaného odvolania totiž vyplýva, že by mal záujem zjednať opätovné manželské spolužitie. Týmto len potvrdil vážne narušenie vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom.
Pokiaľ preto za daných okolností dospel súd prvého stupňa k záveru, že boli splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania, tak tento záver súdu prvého stupňa považuje aj krajský súd za vecne správny. S rozvodom manželstva účastníkov konania bola spojená aj úprava práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom na čas po rozvode. Okresný súd správne maloleté deti zveril do výchovy a opatery matke, pretože nebolo preukázané, že by matka zanedbávala starostlivosť o maloleté deti. Otcovi preto správne uložil povinnosť platiť výživné v rozsahu 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa z dôvodu zlej finančnej situácie na strane odporcu ako otca maloletých detí. Styk otca s maloletými deťmi ponechal súd na mimosúdnu dohodu rodičov.
Odvolanie otca nepovažoval krajský súd za dôvodné a preto rozhodnutie okresného súdu z vyššie uvedených dôvodov v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania je založený na ustanovení § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 244 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.