Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-1913-2012.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1913/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti povinnej: T. G., L.. XX. XX. XXXX, J. I.. Q. XXX/XX, XXX XX D.Č., Š. M. D., na vymoženie pohľadávky vo výške 2.485,19 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 2502/12, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 2.485,19 eura s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20RO/166/2011-58 zo dňa 21. 06. 2011.
Poverením č. 5601 * 087616 zo dňa 23. 07. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, Exekútorský úrad Zvolen so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 2502/12.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, ku ktorému pripojil podanie I.. I. I. označené ako „Oznámenie správcu k EX 2502/12“ zo dňa 11. 09. 2012 s prílohami a vyjadrenia oprávneného k stanovisku správcu zo dňa 19. 11. 2012 a zo dňa 16. 10. 2012.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Súd z obsahu exekučného spisu zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. XK XX/XXXX- XX X. K. XX. XX. XXXX, zverejneným v OV č. 11B/2010 dňa 19. 01. 2010, na majetok povinnej vyhlásil konkurz a uznesením č.k. XK XX/XXXX-XX X. K. XX. XX. XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 30. 09. 2010, zrušil konkurz na majetok úpadcu - povinnej. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. XK XX/XXXX-XX X. K. XX. XX. XXXX povolil oddlženie dlžníka T.L. G., J. I.. Q. XXX/XX, XXX XX D. a za správcu ustanovil I.. I. I. D. D. T.O. D. XX, XXX XX J. J.. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 107B/2011 dňa 03. 06. 2011.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2011 (ďalej len „ZKR“) dlžník-fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov.
Podľa § 168 ods. 1 ZKR právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Podľa § 169 ods. 1 ZKR pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie.
Podľa § 28 ods. 1 ZKR veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
Podľa § 46 ods. 1 vety prvej ZKR nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
Podľa § 199 ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.
Podľa § 199 ods. 9 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
Inštitút oddlženia bol do nášho právneho poriadku zavedený za účelom vyrovnania faktickej nerovnosti medzi postavením dlžníka právnickej osoby a dlžníka fyzickej osoby, po zrušení konkurzu. Pred zavedením tohto inštitútu bol právny stav po zrušení konkurzu výhodnejší pre dlžníkov právnické osoby, pretože takáto právnická osoba, napr. obchodná spoločnosť, mohla byť zrušená a následne sa uskutočnila jej likvidácia, a to v prípade, ak po skončení konkurzného konania zostal určitý majetok spoločnosti, alebo sa po jej zrušení neuskutočnila likvidácia, ak po ukončení konkurzného konania nezostal spoločnosti žiadny majetok, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu nedostatku majetku úpadcu, ak však bol zrušený konkurz na majetok fyzickej osoby, nemohla sa uskutočniť likvidácia jej majetku, pretože by tým bolo znemožnené jedno zo základných práv každej osoby - právo vlastniť určitý majetok a rovnako nebolo možné ani „vymazať“ fyzickú osobu z matriky. Fyzická osoba, ktorá bola dlžníkom, tak aj po zrušení konkurzu bola znovu dlžníkom vo vzťahu k svojim veriteľom a vlastne sa svojej dlžníckej pozície inak než splnením svojich záväzkov, eventuálne tým, že by jej dlhy prevzala iná osoba, nemohla zbaviť. Právnická osoba sa však po svojom výmaze z obchodného registra „zbavila“ svojich nezaplatených dlhov, pretože ako dlžník prestala existovať. Oddlženie je inštitútom, ktorému musí predchádzať konkurz na majetok fyzickej osoby, teda tento inštitút môže ale nemusí nasledovať po zrušení konkurzu. Oddlženie možno ponímať aj ako obnovenie pozície doterajšieho dlžníka, ako
osoby zbavenej dlhov, ako osoby, ktorá obnovila svoju dôveryhodnosť, svoju schopnosť plniť záväzky voči veriteľom, svoju zodpovednosť za vlastné záväzky. Oddlženie dlžníka môže nastať až po tom, čo dlžník preukáže počas skúšobnej doby svoju schopnosť plniť svoje záväzky. (ĎURICA, M. - HUSÁR, J. Sprievodca konkurzným právom. Bratislava: MS SR, 2008. 137 s.)
Z citovaného ustanovenia § 169 ods. 1 vyplýva, že počas skúšobného obdobia možno uspokojovať pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, iba spôsobom a v rozsahu podľa ZKR, t.j. môže ich uspokojovať len súdom ustanovený správca z peňažných prostriedkov v sume určenej súdom, ktoré mu poskytne dlžník na konci každého skúšobného roka. Na vymoženie pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, nemožno počas skúšobného obdobia začať exekučné konanie. ZKR účinky skúšobného obdobia nevzťahuje len na zistené pohľadávky konkurzných veriteľov, ale na všetky pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, teda tak na pohľadávky, ktoré boli do konkurzu prihlásené, ako aj na pohľadávky, ktoré ich veritelia v konkurze neuplatnili prihláškou. Účinky začatia skúšobného obdobia sa netýkajú pohľadávok, ktoré veriteľom vznikli po vyhlásení konkurzu (a nemohli byť v konkurze uspokojené v zmysle § 100 ZKR) a pohľadávok, ktoré veriteľom vznikli po zrušení konkurzu, počas skúšobného obdobia. Týchto pohľadávok sa dlžník po oddlžení nemôže zbaviť.
Uznesenie o povolení oddlženia povinnej bolo v súlade s ust. § 199 ods. 1 ZKR zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 03. 06. 2011 a nasledujúcim dňom sa oddlženie povinnej považuje za povolené. Keďže toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 06. 2011, začalo týmto dňom dlžníkovi - povinnej skúšobné obdobie.
Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, jedným z účinkov začatia skúšobného obdobia po povolení oddlženia dlžníka je, že pre pohľadávku, ktorá zostala po zrušení konkurzu na majetok dlžníka neuspokojená, nemožno začať exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Účinky začatia skúšobného obdobia nepôsobia len na pohľadávky, ktoré veriteľom vznikli po vyhlásení konkurzu (a nemohli byť v konkurze uspokojené) a pohľadávky, ktoré vznikli veriteľom počas skúšobného obdobia. V zmysle uvedeného súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či pohľadávka oprávneného voči povinnej priznaná exekučným titulom vznikla počas skúšobného obdobia a teda či na ňu pôsobia alebo nepôsobia účinky začatia skúšobného obdobia. Pre vyriešenie tejto otázky je právne relevantný okamih vzniku pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní. Pre posúdenie tejto otázky nie je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodujúci a podstatný okamih splatnosti pohľadávky, resp. otázka evidencie pohľadávky v účtovníctve či otázka dátumu vydania, resp. právoplatnosti exekučného titulu, pretože pohľadávky vzniknuté veriteľom pred konkurzom na majetok dlžníka je potrebné prihlásiť aj v prípade, že ku dňu vyhlásenia konkurzu ešte nie sú splatné. Medzi účinky vyhlásenia konkurzu totiž patrí, že nesplatené pohľadávky voči úpadcovi sa od vyhlásenia konkurzu až do jeho zrušenia považujú za splatné (§ 46 ods. 1 veta prvá ZKR).
Súd nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 20RO/166/2011 zistil, že v predmetnom konaní sa navrhovateľ - oprávnený domáhal voči odporcovi - povinnej zaplatenia istiny vo výške 2.485,19 eura, ktorá pozostávala z neuhradených služieb za obdobie 27. 09. 2009 až 27. 11. 2009 vo výške 327,58 eura (158,34 eura za obdobie 2009/09, 151,42 eura za obdobie 2009/10 a 17,82 eura za obdobie 2009/11) a zo zmluvnej pokuty vo výške 2.157,61 eura; úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 19. 02. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z pripojených faktúr vystavených navrhovateľom - oprávneným je zrejmé, že nimi bola povinnej vyúčtovaná cena za služby poskytnuté oprávneným: · v období 2009/09 s koncom zúčtovacieho obdobia dňa 23. 09. 2009, dňom dodania služieb dňa 27. 09. 2009 a splatnosťou dňa 11. 10. 2009 a to spolu vo výške 158,34 eura; · v období 2009/10 s koncom zúčtovacieho obdobia dňa 23. 10. 2009, dňom dodania služieb dňa 27. 10. 2009 a splatnosťou dňa 10. 11. 2009 a to spolu vo výške 151,42 eura; · v období 2009/11 s koncom zúčtovacieho obdobia dňa 23. 11. 2009, dňom dodania služieb dňa 27. 11. 2009 a splatnosťou dňa 11. 12. 2009 a to spolu vo výške 17,82 eura.
Pohľadávka oprávneného voči povinnej za konkrétne obdobia vznikla dňom dodania služieb, teda za obdobie 2009/09 dňa 27. 09. 2009, za obdobie 2009/10 dňa 27. 10. 2009 a za obdobie 2009/11 dňa 27. 11. 2009.
V zmysle čl. 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení - č. zmluvy: XXXXXXXXX X. K. XX. XX. XXXX a čl. 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení - č. zmluvy: S. X. K. XX. XX. XXXX vznikne podniku (oprávnenému) právo na zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eura a v zmysle čl. 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení - č. zmluvy: S. X. K.S. XX. XX. XXXX vznikne podniku právo na zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eura, a to samotným porušením povinnosti účastníka (povinnej), a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.
Pohľadávka oprávneného voči povinnej spočívajúca v práve na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 2.157,61 eura vznikla v okamihu porušenia povinnosti povinnej zaplatiť cenu za služby poskytnuté oprávneným, a to dňom nasledujúcim po splatnosti pohľadávok za neuhradené služby za jednotlivé obdobia. Pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie 2009/09 vznikla dňa 12. 10. 2009 (splatnosť dňa 11. 10. 2009), za obdobie 2009/10 vznikla dňa 11. 11. 2009 (splatnosť dňa 10. 11. 2009) a za obdobie 2009/11 dňa 12. 12. 2009 (splatnosť dňa 11. 12. 2009).
V danom prípade pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu (20. 01. 2010) na majetok povinnej, keďže ide o pohľadávku z nezaplatenej ceny za služby poskytnuté oprávneným vzniknutú dňa 27. 09. 2009 (za obdobie 2009/09), dňa 27. 10. 2009 (za obdobie 2009/10) a dňa 27. 11. 2009 (za obdobie 2009/11) a z nezaplatenej zmluvnej pokuty dňa 12. 10. 2009, dňa 11. 11. 2009 a dňa 12. 12. 2009 a to bez ohľadu na to, že výzva na zaplatenie („Pokus o pokonávku“) zo dňa 04. 02. 2010 bola povinnej doručovaná až po vyhlásení konkurzu na jej majetok a že exekučný titul bol vydaný dňa 21. 06. 2011. Preto ide o pohľadávku, ktorú bolo potrebné uplatniť v rámci konkurzného konania prihláškou. Navyše, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XK/ XX/XXXX-XX X. K. XX. XX. XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 03. 06. 2011, právoplatným a vykonateľným dňa 04. 06. 2011, konkurzný súd povolil oddlženie povinnej.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 169 ods. 1 ZKR, ktorého účelom je aj ochrana dlžníka ako povinného pred exekúciou, vyplýva, že po povolení oddlženia počas trvania skúšobného obdobia je možné pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené (vzhľadom na znenie cit. ustanovenia bez ohľadu na to, či boli v konkurze uplatnené prihláškou alebo nie), uspokojiť len spôsobom uvedeným v ZKR. Súd má za to, že pohľadávku, ktorá zostala po zrušení konkurzu neuspokojená, nemožno vymáhať v rámci exekučného konania.
Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 25. 06. 2012, t.j. týmto dňom začalo exekučné konanie. Exekučné konanie teda začalo až po začatí skúšobného obdobia povinnej (04. 06. 2011).
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /Exekučný poriadok/ sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 vety prvej OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.