Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Saz-1-2023.pdf
PDF · 120.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8Saz/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť F. B. G., H. I. J. XXX-XX-XXXXXXX, toho času miesto pobytu v K. L. E. L. H. F., A. XX, F., zastúpený Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, týka sa Kancelárie Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 22.02.2023, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČDK:MU-DS-912-8/2022-DŽ zo dňa 02.02.2023, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 22.02.2023 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČDK:MU- DS-912-8/2022-DŽ zo dňa 02.02.2023 a náhrady trov konania. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasil v celom jeho rozsahu. Na územie Cyperskej republiky nechcel byť odovzdaný, pretože sa obáva o svoj život a život svojho maloletého syna, ktorého môžu ohroziť členovia jeho rodiny, ktorí nesúhlasia so zväzkom žalobcu a jeho manželky a títo členovia rodiny sa nachádzajú na území Cyperskej republiky. Mal za to, že na území Cyperskej republiky sa im nedostane primeranej pomoci zo strany tamojších orgánov, pričom prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl považoval za nevyhovujúce, o čom svedčí aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a preto sú žalovaného závery v rozpore s administratívnym spisom žalovaného. Žalovaný, na základe vykonaného dokazovania, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
2. Poukazoval na to, že samostatným rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o odovzdaní manželky žalobcu: M. B. C., nar. XX.XX.XXXX a ich maloletého syna: D. C. A. M., nar. XX.XX.XXXX tiež na územie Cyperskej republiky, pričom aj manželka žalobcu sa obrátila so žalobou na správny súd, kde sa rovnako domáha zrušenia rozhodnutia o jej odovzdaní. Z dôvodu zachovania celistvosti rodiny a v zmysle čl. 8 Dohovoru žalobca žiadal, aby správne súdy posudzovali ich prípady vo vzájomnej súvislosti.
3. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že podmienky pre žiadateľov o azyl na území Cyperskej republiky nie sú neštandardné a že sú dostatočné. Zo skutočností zistených žalovaným vyplýva, že už dňa 25.05.2021 požiadal žalobca spolu s manželkou o azyl na území Cyperskej republiky, pričom ani do dnešného dňa im nie je známy výsledok azylového konania, ktoré malo byť ukončené do 6 mesiacov. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj situáciu rodiny, ako uvádzal vyššie, sa preto v decembri 2022 rozhodli odísť z Cypru.
4. Poukazoval na to, že žalovaný na strane 3. až 4. napadnutého rozhodnutia skonštatoval, respektíve pripustil, že na území Cyperskej republiky je možnosť, že vrátení cudzinci síce nie sú zadržaní, avšak vzhľadom na možný nedostatok ubytovacích kapacít sa môžu stať bezdomovcami alebo sa budú musieť ubytovať u iných žiadateľov o azyl v neštandardných podmienkach. Taktiež nie vždy je zabezpečené poskytnutie ubytovania pre zraniteľné osoby zo strany služieb v oblasti sociálnej starostlivosti a aj dĺžka pobytu v tomto ubytovaní je len dočasná. Z uvedeného vyplýva, že vrátením žalobcu a jeho manželky a maloletého syna vo veľmi nízkom veku na územie Cyperskej republiky môže dôjsť k utrpeniu vážnej ujmy žalobcovi a jeho synovi a že týmto odovzdaním dôjde k porušeniu čl. 3 Európskeho dohovoru a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento neaplikoval na predmetnú vec príslušné právne predpisy týkajúce sa ochrany maloletých detí, ktoré majú navyše prednosť pred zákonom o azyle, ako aj Dublinským nariadením III, konkrétne citovaný Dohovor o právach dieťaťa (čl. 3 a čl. 22). Vzhľadom k tomu, že v prejednávanom prípade sa jedná o odsun žalobcu, ktorý sa na území SR nachádza spolu s manželkou a maloletým dieťaťom a teda napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného boli dotknuté aj práva maloletej osoby, bolo povinnosťou žalovaného v konaní aplikovať Dohovor o právach dieťaťa a následne v odôvodnení rozhodnutia zaujať stanovisko, ako sa s ním v konaní vysporiadal. Žalovaný na predmetnú vec neaplikoval Dohovor o právach dieťaťa a preto vec nesprávne právne posúdil. Jeho rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné pre absenciu vlastnej právnej úvahy žalovaného o súlade napadnutého rozhodnutia s Dohovorom o právach dieťaťa.
5. Žalovaný rozhodnutím ČDK:MU-DS-912-8/2022-DŽ zo dňa 02.02.2023 rozhodol podľa § 46a ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) o odovzdaní žalobcu (ďalej žalovaným označovaného ako „cudzinec“), ktorý má na území SR neoprávnený pobyt, na územie Cyperskej republiky. V súlade s článkom 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie III“) sa odovzdanie žalobcu do Cyperskej republiky uskutoční najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odovzdaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s článkom 29 ods. 2 Dublinského nariadenia III sa táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby alebo najviac na 18 mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.
6. V odôvodnení konštatoval, že cudzinec bol kontrolovaný dňa 25.12.2022. Preverovaním daktyloskopických odtlačkov prstov bola zistená zhoda, ako aj tá skutočnosť, že cudzinec dňa 25.05.2021 požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Cyperskej republiky. Dňa 26.12.2022 bola policajným útvarom zaslaná žiadosť Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej „Dublinské stredisko“) na začatie konania podľa Dublinského nariadenia III. Preto žalovaný postupoval podľa § 53b ods. 1 ZoA a Dublinského nariadenia a dňa 04.01.2023 zaslal dožiadanie o prijatie späť, a to cyperskému partnerskému úradu.
7. Žalovaný konštatoval, že dňa 18.01.2023 Cyperská republika implicitne akceptovala prijatie späť s poukazom na článok 25 ods. 1 Dublinského nariadenia III, keďže neodpovedala v lehote dvoch týždňov odo dňa doručenia dožiadania o prijatie späť cudzinca, pričom podľa článku 25 ods. 2 nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania o prijatie späť a ukladá povinnosť prijať späť cudzinca, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jeho príchod. Dublinské stredisko v prípade cudzinca po uplynutí lehoty dvoch týždňov zaslalo dňa 23.01.2023 cyperskému partnerskému úradu informáciu o zmeškaní lehoty a povinnosti prijať cudzinca späť.
8. Žalovaný uviedol, že pred vydaním rozhodnutia posúdil informácie získané z verejne dostupných zdrojov, týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Cyperskej republike a možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. Cyprus je signatárom Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967.
9. Poukazoval na správy získane zo zdroja: htps://asylumineurope.org, v zmysle ktorých konanie o udelenie medzinárodnej ochrany v Cyperskej republike je v kompetencii Azylovej služby, ktorá podľa
zákona zabezpečí, aby sa posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu skončilo čo najskôr, bez toho, aby bolo dotknuté primerané a úplné preskúmanie. Azylová služba ďalej zabezpečí, aby sa konanie o udelenie medzinárodnej ochrany skončilo do 6 mesiacov od podania žiadosti. V prípade, že Azylová služba nemôže vydať rozhodnutie do šiestich mesiacov, je povinná informovať žiadateľa o omeškaní a na požiadanie žiadateľa poskytnúť informácie o dôvodoch meškania a o lehote, v ktorej sa očakáva rozhodnutie o žiadosti, pričom z konkrétnych dôvodov možno tento 6-mesačný časový rámec predĺžiť. Žiadatelia o medzinárodnú ochranu premiestnení späť z iného členského štátu v rámci aplikácie Dublinského nariadenia III a v ktorých prípadoch nebolo vydané konečné rozhodnutie, nie sú zadržaní. V prípade, že sa sami nemajú kde ubytovať, môžu byť premiestnení do prijímacieho strediska N., ktoré je otvoreným strediskom pre žiadateľov o azyl v závislosti od dostupnosti v stredisku. Ak centrum nie je dostupné a vzhľadom na nedostatok iných možností ubytovania pre žiadateľov o azyl existuje možnosť, že sa osoby stanú bezdomovcami alebo ich ubytujú iní žiadatelia o azyl v nie štandardných podmienkach. V prípade zraniteľných osôb im môže byť poskytnuté ubytovanie zo strany služieb v oblasti sociálnej starostlivosti, ktoré ale nie je vždy zabezpečené a dĺžka pobytu je dočasná, zvyčajne 3 mesiace, po ktorých sa očakáva, že si žiadateľ o azyl nájde ubytovanie bez pomoci. V prípade žiadateľov o azyl premiestnených späť z iného členského štátu, ak nebolo vydané konečné rozhodnutie pred ich odchodom z Cypru, azylové konanie pokračuje tam, kde sa skončilo. Ak však bolo vydané konečné rozhodnutie, začnú sa postupy vyhostenia. Zákon o utečencoch priznáva žiadateľom o azyl právo na voľný pohyb a voľbu pobytu v oblastiach kontrolovaných Cyperskou republikou, pričom nemôžu prekročiť „zelenú čiaru“ do severných oblastí, ktoré nie sú pod kontrolou Cyperskej republiky. Minister vnútra môže obmedziť slobodu pohybu v niektorých kontrolovaných oblastiach a rozhodnúť o mieste pobytu žiadateľa o azyl z dôvodov verejného záujmu alebo poriadku. Žiadatelia o azyl sa v súčasnosti zdržiavajú tam, kde sa rozhodnú s výnimkou Chloraky, v okrese Pahos, kde podľa ministerského výnosu vydaného v decembri 2020 už noví žiadatelia o azyl nemajú povolený pobyt. Všetci žiadatelia o azyl sú povinní nahlásiť úradom každú zmenu bydliska buď do piatich pracovných dní alebo čo najskôr po zmene adresy. Ak tak neurobia, možno považovať ich žiadosti o azyl za späťvzaté, hoci v praxi v posledných rokoch nič nenasvedčovalo tomu, že by sa to malo realizovať. Zákon o utečencoch rozširuje kategórie osôb považovaných za zraniteľné osoby uvedené v článku 21 revidovanej smernice o podmienkach prijímania: Maloletí, maloletí bez sprievodu, zdravotne postihnutí ľudia, starší ľudia, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby s vážnymi chorobami, osoby s duševnými poruchami a osoby, ktoré boli vystavené mučeniu, znásilneniu alebo inej závažnej forme psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, ako sú obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov.
10. Cyperská republika je plnohodnotným partnerom, ktorý dodržiava všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o azyl, taktiež dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu a Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, že by osoby čelili v Cyperskej republike problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov.
11. Zdôraznil, že Cyperská republika je členský štát zodpovedný za prijatie späť cudzinca na základe Dublinského nariadenia III a je možné ho odovzdať na územie Cyperskej republiky za účelom posúdenia jeho žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. Zároveň je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti, ako ostatným členským štátom. Členské štáty, ktoré uplatňujú dané nariadenie, rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Vzhľadom na to, že v zmysle článku 18 ods. 1 písm. b), v spojení s článkom 25 ods. 2 Dublinského nariadenia III členský štát zodpovedný za prijatie späť cudzinca je Cyperská republika a nie je dôvod domnievať sa, že v Cyperskej republike by cudzincovi hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv, bude cudzinec odovzdaný z územia Slovenskej republiky v súlade s článkom 29 ods. 1 tohto nariadenia, podľa §46a zákona o azyle.
12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 09.03.2023 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Zopakoval priebeh administratívneho konania a nestotožnil sa so žalobnými námietkami.
13. K žalobným námietkam uviedol, že Cyperská republika je plnohodnotným partnerom, ktorý dodržiava všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o azyl. Taktiež dodržiava európske normy pre prijímanie
žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/ EÚ z 26. júna 2013, taktiež Procedurálna smernica 2013/32/EÚ a Kvalifikačná smernica 2011/95/ EÚ. Zároveň je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Členské štáty, ktoré uplatňujú Dublinské nariadenie III, sa vzájomne považujú za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Na základe týchto skutočností mal za to, že neexistuje žiaden vážny a preukázaný dôvod domnievať sa, že by bol žalobca na území Cyperskej republiky vystavený skutočnému nebezpečenstvu, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, čím by bol porušený článok 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo v konečnom dôsledku nepreukázal ani právny zástupca v správnej žalobe. Rovnako neexistuje žiadna iniciácia postupu voči Cyperskej republike a ani konštatovanie porušenia alebo systémových chýb v azylovom konaní, či prijímacích podmienkach zo strany Európskej komisie, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu právomoc vo veci Dublinského nariadenia III a zároveň povinnosť indikovať prípadné porušenia práva EÚ na základe svojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe sťažností občanov.
14. K námietke, že neaplikoval právne predpisy, týkajúce sa ochrany maloletých detí, uviedol, že žalovaný postupoval v súlade so všetkými právnymi predpismi ako s čl. 6 Dublinského nariadenia III, tak aj s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa a považoval za nevyhnutné poznamenať, že doposiaľ nebol zaznamenaný taký prípad, že by bola narušená celistvosť rodiny v obdobných prípadoch. Záujem dieťaťa považoval za prvoradý a rozhodoval v súlade s jeho najlepším záujmom.
15. S poukazom na rozhodovaciu činnosť správnych súdov, ako aj na Dublinské nariadenie III uviedol, že v zmysle čl. 3 Dublinského nariadenia III musí byť závažný dôvod sa domnievať, že existujú vady v azylovom systéme krajiny, resp. azylových podmienkach krajiny, kam má byť žiadateľ vrátený a mal za to, že žalobca nepreukázal, že existujú takéto vady v azylovom systéme, resp. azylových podmienkach v Cyperskej republike a preto považujeme správnu žalobu za nedôvodnú.
16. Žalobca vo svojej replike zo dňa 23.03.2023 zotrval na dôvodoch uvedených v podanej správnej žalobe v plnom rozsahu.
17. Správny súd v preskúmavanej právnej veci konštatoval splnenie podmienok pre vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania (§ 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku.
18. Podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle, Ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; 20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.
19. Poznámka pod čiarou 20b) – Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
20. Podľa § 53b ods. 1 zákona o azyle, Pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie; 20b) na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie.
21. Podľa čl. 3 ods. 2 druhý a tretí pododsek Dublinského nariadenia III, Ak nie je možné odovzdanie žiadateľa do členského štátu, ktorý je primárne určený za zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie,
členský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť, či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný. Ak nemožno vykonať odovzdanie podľa tohto odseku do žiadneho členského štátu, určeného na základe kritérií stanovených v kapitole III alebo do prvého členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, stane sa zodpovedným členským štátom členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu.
22. Podľa bodu 13 Preambuly Dublinského nariadenia III, V súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 a Chartou základných práv Európskej únie by členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia mali predovšetkým zvažovať najlepšie záujmy dieťaťa. Pri posudzovaní najlepších záujmov dieťaťa by mali členské štáty náležite zohľadniť najmä blaho a sociálny rozvoj, bezpečnosť a ochranu a názory maloletej osoby s ohľadom na jej vek a vyspelosť, vrátane jej osobnej situácie. Okrem toho by sa z dôvodu mimoriadnej zraniteľnosti maloletých osôb bez sprievodu mali pre ne stanoviť osobitné procesné záruky.
23. Podľa čl. 26 ods. 1 (Oznámenie rozhodnutia o odovzdaní) Dublinského nariadenia III, Keď dožiadaný členský štát akceptuje, že má prevziať alebo prijať späť žiadateľa alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d), žiadajúci členský štát oznámi dotknutej osobe rozhodnutie o jej odovzdaní do zodpovedného členského štátu a v príslušných prípadoch aj rozhodnutie neposudzovať jej žiadosť o medzinárodnú ochranu. Ak dotknutú osobu zastupuje právny zástupca alebo iný poradca, môže členský štát rozhodnúť, že rozhodnutie oznámi tomuto právnemu zástupcovi alebo poradcovi a nie dotknutej osobe a prípadne ju o rozhodnutí upovedomí.
24. Podľa čl. 11 Dublinského nariadenia III (Postup v prípade rodiny), Keď niekoľkí rodinní príslušníci a/alebo maloletí slobodní súrodenci podajú žiadosť o medzinárodnú ochranu súčasne v tom istom členskom štáte alebo v dátumoch, ktoré sú dostatočne k sebe blízko na to, aby sa procesy určenia zodpovedného členského štátu mohli uskutočňovať spoločne a ak by uplatnenie kritérií stanovených v tomto nariadení viedlo k ich oddeleniu, zodpovedný členský štát sa určí na základe týchto ustanovení: a) zodpovednosť za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu všetkých rodinných príslušníkov a/ alebo maloletých slobodných súrodencov pripadne tomu členskému štátu, ktorý označia kritériá ako zodpovedný za prevzatie najväčšieho počtu z nich; b) ak sa toto neuplatní, zodpovednosť pripadne tomu členskému štátu, ktorý označia kritériá ako zodpovedný za posúdenie žiadosti najstaršieho z nich.
25. Podľa čl. 29 ods. 1 prvý poodsek Dublinského nariadenia III, Odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.
26. Podľa článku 4 Charty základných práv Európskej únie (Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu), Nikoho nemožno mučiť ani podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
27. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
28. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
29. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
30. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
33. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
34. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
35. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.
36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
37. Podľa § 52 ods. 1 zákona o azyle, Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 20) ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. 22aa) K poznámke č. 20) – je uvedený Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
38. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu, správny súd právne uzatvára:
39. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČDK:MU-DS-912-8/2022-DŽ zo dňa 02.02.2023, ktorým žalovaný podľa § 46a ods. 5 ZoA rozhodol o odovzdaní žalobcu, ktorý má na území SR neoprávnený pobyt na územie Cyperskej republiky ako krajiny zodpovednej za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa Dublinského nariadenia III.
40. V konaní bolo preukázané, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území Cyperskej republiky, ako členského štátu Európskej únie, dňa 25.05.2021.
41. Dňa 04.01.2023 Dublinské stredisko, v súlade s Kapitolou I, článkom 2 vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení Nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a v súlade s § 53b ods. 1 ZoA, zaslalo dožiadanie o prijatie žalobcu späť cyperskému partnerskému úradu. Keďže tento partnerský úrad nereagoval, došlo dňa 18.01.2023 zo strany Cyperskej republiky k akceptovaniu žalobcu o prijatie späť v zmysle článku 25 ods. 1 Dublinského nariadenia III.
42. V zmysle ustanovenia § 53b ods. 1 ZoA sa pri určení členského štátu Európskej únie, zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 (Dublinské nariadenie III).
43. Žalobca v správnej žalobe uvádzal, že z dôvodu obavy o svoj život a život svojho maloletého syna sa obáva odovzdania do Cyperskej republiky, nakoľko ich môžu ohroziť členovia jeho rodiny. Považoval prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl za nevyhovujúce. Keďže v prejednávanom
prípade ide o odsun žalobcu, ktorý sa na území SR nachádza spolu s manželkou a maloletým dieťaťom a teda napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného boli dotknuté aj práva maloletej osoby, bolo povinnosťou žalovaného v konaní aplikovať Dohovor o právach dieťaťa. Namietal, že žalovaný na predmetnú vec neaplikoval Dohovor o právach dieťaťa, čím je jeho rozhodnutie zároveň nepreskúmateľné pre absenciu vlastnej právnej úvahy žalovaného o súlade napadnutého rozhodnutia s Dohovorom o právach dieťaťa.
44. Z ustanovenia čl. 3 ods. 2 Dublinského nariadenia III vyplýva, že v rámci dublinského systému nemožno premiestňovať žiadateľov o medzinárodnú ochranu do členského štátu, v ktorom azylové konanie alebo podmienky prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu vykazujú systémové chyby z hľadiska záväzných štandardov Spoločného európskeho azylového systému, že by v prípade premiestnenia žiadateľa do tejto krajiny dublinského systému vzniklo riziko neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania s týmto žiadateľom v zmysle čl. 4 Charty základných práv Európskej únie (Charta), resp. čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd (Dohovor).
45. Správny súd má za to, že žalovaný venoval náležitú pozornosť zisťovaniu prijímacích podmienok žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Cyperskej republike so zameraním na zistenie systémových vád, ktoré by v prípade premiestnenia žalobcu mohli spôsobiť riziko neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania v zmysle čl. 4 Charty, resp. čl. 3 Dohovoru (pozri bližšie bod 9 odôvodnenia rozsudku).
46. V súlade s rozhodovacou činnosťou správnych súdov správny orgán do svojho rozhodnutia zahrnul správnu úvahu v zmysle čl. 3 ods. 2 druhý pododsek Dublinského nariadenia III, týkajúcu sa premiestnenia žiadateľa. Teda, žalovaný posúdil, či v prípade Cyperskej republiky existujú závažné dôvody domnievať sa, že tu dochádza k systémovým chybám, pokiaľ ide o konanie o azyle a podmienky prijímania žiadateľov, na základe ktorých je tu riziko, že žiadateľom hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v tejto krajine, ako krajine, ktorá je zodpovedná za posúdenie ich žiadosti o medzinárodnú ochranu.
47. Žalovaný v administratívnom konaní zhromaždil pred vydaním svojho rozhodnutia náležité podklady, a to presné a aktuálne informácie a v danom prípade aj o členskom štáte Európskej únie, do ktorého má byť žalobca vrátený v rámci dublinského konania, z ktorých nevyplýva, že by vrátením žalobcu, respektíve členov jeho rodiny, vrátane maloletého syna, im, ako žiadateľom o azyl, hrozilo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v Cyperskej republike, respektíve by čelili takému riziku, ktoré by bolo v rozpore s čl. 4 Charty alebo čl. 3 Dohovoru.
48. Pokiaľ ide o obavu žalobcu z návratu do Cyperskej republiky z dôvodu možného správania sa členov jeho rodiny voči jeho manželke a synovi, správny súd poukazuje na to, že žalobca ani nevyužil možnosť obrátiť sa na príslušné cyperské orgány o pomoc pri riešení danej záležitosti. Teda, ide z jeho strany o hypotetickú skutočnosť, pričom z konania nevyplýva, že by až do odchodu z Cypru v decembri 2022 čelil zo strany svojich rodinných príslušníkov určitým formám násilia, respektíve represie, ktoré by smerovalo voči nemu, respektíve voči jeho manželke, ako aj maloletému synovi.
49. Žalobca poukazoval aj na tú skutočnosť, že žalovaný správny orgán vydal obdobné rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, aj voči manželke žalobcu a jeho maloletému synovi, ktoré žiadal, aby boli posúdené vo vzájomnej súvislosti. Uviedol, že zo strany správneho orgánu ide o nepreskúmateľné rozhodnutie pre absenciu vlastnej právnej úvahy žalovaného o súlade napadnutého rozhodnutia s Dohovorom o právach dieťaťa vzhľadom na najlepšie záujmy maloletého syna žalobcu.
50. K takto formulovanej námietke správny súd poukazuje na to, že aj s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa bolo zo strany správneho orgánu vykonané dokazovanie za účelom posúdenia prijímacích podmienok žiadateľov v Cyperskej republike aj s prihliadnutím na zraniteľné osoby, za ktoré sú považované v Cyperskej republike maloletí žiadatelia. Rovnako ani v tomto prípade nemožno konštatovať, že by v prípade návratu maloletých žiadateľov o azyl by mali byť títo v Cyperskej republike vystavení takému zaobchádzaniu, ktoré by bolo v rozpore s čl. 4 Charty alebo čl. 3 Dohovoru. Rovnako aj Dublinské nariadenie III umožňuje rozhodovanie o vrátení maloletých žiadateľov a dané nezakazuje. Postup žalovaného bol aj v súlade s čl. 11 Dublinského nariadenia III, keďže nerozhodoval odlišne vo veci jeho rodinných príslušníkov, ale v záujme zachovania rodiny žalobcu ako celku. Rovnako je potrebné si uvedomiť, že predmetom súdneho prieskumu nebolo rozhodnutie týkajúce sa maloletého syna žalobcu,
preto nemožno žalobnú námietku ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobcu, s poukazom na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, považovať za dôvodnú.
51. Preto správny súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, správnu žalobu podľa § 219 SSP zamietol, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe nie sú dôvodné.
52. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku tak, že právo na ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému voči žalobcovi nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.