Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/21/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom kancelárie Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103215156/2022 zo dňa 25.11.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 07.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103215156/2022 zo dňa 25.11.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 102113285/2022 zo dňa 29.07.2022, ktorým bol žalobcovi podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 v sume 81.648,00 €.

2. Žalobca písomným podaním, doručeným správnemu súdu dňa 21.02.2023, navrhol priznať predmetnej správnej žalobe odkladný účinok. Vo svojom návrhu žalobca uviedol, že Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2015, január 2016, október 2017 a február 2018, na základe ktorých vyrubil žalobcovi za uvedené zdaňovacie obdobia 4 rozhodnutiami rozdiel na dani z pridanej hodnoty v celkovej sume 288 094,18 €. Rozdiel dane za december 2015 vo výške 58 620,66 € bol správcovi dane uhradený a na zistený rozdiel dane za január 2016 vo výške 87 967,62 € bol povolený odklad platenia. Vzhľadom na uvedené, podľa žalobcu, ďalší prípadný odklad platenia, resp. povolenie splátok na zistené rozdiely dane za október 2017 (81 648,00 €) a február 2018 (59 857,90 €) nie je možné reálne očakávať. Žalobca ďalej uviedol, že ako obchodná spoločnosť existuje už 20 rokov a jej predmetom podnikania je veľkoobchodná činnosť – nákup a predaj konzervovaných potravín, oleja, cukroviniek a iných potravinárskych výrobkov. Poukázal na náročnú situáciu spôsobenú krízami v rôznych oblastiach života spoločnosti, ktorá vedie k nedostatku tovarov a z tohto dôvodu je žalobca ako podnikateľský subjekt nútený disponovať väčšou sumou financií na bankovom účte, aby vedel pružne reagovať na ponuky zahraničných spoločností, pričom v porovnaní k roku 2021, v roku 2022 došlo k poklesu jeho príjmov o 47 %. Žalobca tiež poukázal na nový trend kratšej splatnosti záväzkov. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, sú podľa ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku exekučným titulom, pričom v daňovom exekučnom konaní nie je možné navrátenie do pôvodného stavu. Už samotné vydanie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania môže mať pre žalobcu likvidačné dôsledky, pretože by vážne ohrozilo proces úverového financovania obchodu a vzťahy k bankám, ktoré pre poskytnutie úverov žiadajú predložiť potvrdenie daňového úradu, že žalobca nemá žiadne daňové nedoplatky a súčasne žalobca musí preukázať, že časť financovania bude krytá vlastnými zdrojmi. Uvedené vzťahy sú dnes

nevyhnutné pre udržateľnosť sa na trhu, pretože žalobca bez pomoci bánk nedokáže okamžite reagovať na požiadavky dodávateľov a na aktuálnu ekonomickú situáciu. Z uvedených dôvodov v sume určeného rozdielu dane za október 2017 vo výške 81 648,00 € ide podľa žalobcu o vysokú sumu, ktorú žalobca nie je schopný ani na základe prípadných splátok postupne uhradiť. Žalobcovi na základe vyššie uvedeného hrozí závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku, ktorá pri jeho výške 81 648,00 € by žalobcovi spôsobila neprimeraný zásah do jeho majetkovej sféry a hrozbu závažnej ekonomickej ujmy spojenou s jeho likvidáciou, a teda s negatívnym dopadom nielen na žalobcu a na jeho obchodných partnerov a taktiež na samotný štát. Žalobca záverom navrhol odložiť vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia správcu dane až do právoplatného skončenia konania vedeného súdom v danej veci.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2023 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že návrh žalobcu nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe odkladný účinok, na základe čoho žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. ( a )

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej správnej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.

10. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

11. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.

Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

12. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

13. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.

14. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe po krátkom zhrnutí skutkového stavu odôvodnil všeobecnými tvrdeniami o aktuálne zlej situácii v hospodárstve spôsobenej krízami rôzneho druhu, s tým spojenej potrebe disponovať väčšou sumou finančných prostriedkov, dôsledkoch daňového exekučného konania a výške daňového nedoplatku, pri exekúcii ktorého má žalobcovi hroziť závažná ujma, neprimeraný zásah do jeho majetkovej sféry a závažná ekonomická ujma spojená s jeho likvidáciou.

15. Správny súd konštatuje, že žalobca ním všeobecne prezentované obavy z následného vývoja udalostí súvisiaceho s výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepodporil žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na jeho podnikanie. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval ani svoju ekonomickú situáciu (napr. uvedením príjmov a výdavkov súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou, výškou prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilných zdrojov, hodnotou majetku a pod.), aby podporil svoje všeobecné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, resp. finančnej škody, ktoré by následne správny súd v súhrne mohol vyhodnotiť ako spôsobilé na prijatie záveru o splnení podmienok na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe. S ohľadom na uvedené má správny súd za to, že žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, relevantným spôsobom nepreukázal.

16. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených tvrdení žalobcu nebolo zistené, že by v prejednávanej veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v , ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti (zostal len v rovine všeobecných tvrdení), z ktorých by bolo možné dospieť k vyššie uvedenému záveru, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyššie zmienený následok preukazovali.

17. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej

žalobe, spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť a preto ho týmto uznesením podľa zamietol.

18. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) správny súd, s ohľadom na vyššie uvedené závery, nepristúpil.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).